Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)
Alexander Troška, Dubnica nad Váhom

Alexander Troška, Dubnica nad Váhom

Svedectvo Alexander Troška

Vďaka Bohu, že som v takomto mladom veku mohol spoznať Pána.

Začal by som tým, čo predchádzalo môjmu obráteniu. Mal som 15 rokov, keď sa obrátil, ako prvý z rodiny, môj starší brat Stano. Rodičia často riešili, kam sa to dostal a čo to vlastne je, ale mne to bolo jedno. Žil som si vo svojom svete. Vo svete počítačových hier, partie a piatkových diskoték. Brat mi často hovorieval o Kristovi a ja som nič nenamietal. Vždy mi to bolo akosi jedno. Aj keď mi hovoril, že sa musím obrátiť, znova som si žil svoj život. Na 16-ty rok môjho života nikdy nezabudnem. Práve v tomto veku sa udiali najväčšie zmeny. Brat mi kázal čoraz viac a viac, ale ja som sa stále nechcel zmeniť. Po čase som začal rozmýšľať nad mojím životom. Rozmýšľal som, aký je zmysel môjho života, čo chcem v živote dosiahnuť, ako to bude, keď skončím s partiou a pod. Počas polročného rozmýšľania a hľadania „niečoho“ v mojom živote som zistil, že som zvnútra úplne prázdny. Mal som dieru v srdci, ktorú som chcel niečim zaplniť. Skúšal som to s lepšou partiou, alkoholom, väčšími žúrkami a pod. Nič z toho nepomáhalo. Bolo to všetko len také chvíľkové a po čase som opäť cítil tú prázdnotu. Dnes viem, že sa naplňoval v mojom živote verš z Izaiáša 55,11: „Tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“ A to sa presne dialo. Kázanie Božieho slova skrze môjho brata vypôsobilo to, že ma Duch Boží usviedčal o mojich hriechoch a ukazoval mi, že sa dá žiť život, o ktorom snívam. Čoraz viac som premýšľal nad Bohom a nad svojím životom. Skúšal som všeličo v tomto svete k tomu, aby ma to urobilo šťastným a naplneným, ale nič nepomáhalo. Práve naopak, bol som na tom ešte horšie. Pár mesiacov pred mojím obrátením som už vedel, že jediný, kto mi zaplní to prázdne miesto v srdci je Ježiš. Vedel som, že je jedinou cestou, pravdou a životom, ale nedokázal som sa vzdať môjho života, aký som žil. Pred pár dňami som dostal zjavenie o tom, čo diabol robil v mojom živote: 2. list Korinťanom 4,4: „... u ktorých boh tohoto sveta oslepil zmysly, zmysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha.“ Vedel som, že Ježiš by ma spravil skutočne šťastným, ale nedokázal som sa odtrhnúť od tohto sveta. Pamätám si, ako som niekde vo vnútri túžil po Kristovi, ale diabol to okamžite zmazal tým, ako by sa na to pozerali ostatní, čo by si o mne mysleli a o čo všetko by som prišiel. Presne toto je diablova taktika u mladých ľudí. Snaží sa ukázať o čo prichádzame, keď žijeme s Kristom, čo všetko sa dá užívať v tomto svete, ale to všetko je lož. Diabol chce nalákať, hlavne mladých ľudí, na niečo „dobré a príjemné“ v tomto svete, aby nás mal pre seba. Snaží sa nám ukázať nejaké sladké ovocie, do ktorého keď zahryznete, zistíte, že vo vnútri  je hnilé. Uvediem príklad, ako nás diabol chce vrátiť do sveta a chytiť nás tam. Je to ako s drogami (nikdy som nedrogoval). Naj­prv, keď si dáte nejakú malú drogu, zdá sa vám byť dobrá. Je z nej zábava a pod. Po istom čase vám už tá droga nebude stačiť a prejdete na silnejšiu drogu. Nakoniec zistíte, že ste závislí a stane sa z vás nula. Aká obrovská milosť je nám daná od Boha, ktorý dáva život. Späť k môjmu svedectvu. Diabol oslepil moje zmysly a nebol by som sa obrátil, keby sa ma Boh tak veľmi nedotkol. Začalo to tým, že sa brat zasnúbil s Terezkou. Terezka (dnes už bratova manželka) mi kázala a povzbudzovala ma. Už vtedy, v stave snúbenectva, spolupracovala s bratom ako tím. Pozvali ma na konferenciu. Diabol na mňa útočil zlými pocitmi a dokonca aj chorobou, len aby som sa na konferenciu nedostal. Keď som oznámil bratovi, že pôjdem, odpovedal mi, že sobota je môj veľký deň. Pamätám si, ako ma to vystrašilo. Dnes viem, že to bol diabol, ktorý tušil, že sa mu už odpočítavajú posledné hodiny, kedy nado mnou panuje.Ježiša Krista som prijal ako svojho Pána a Spasiteľa v sobotu 17.4.2010 na rannom zhromaždení a hneď v ten istý deň som sa dal pokrstiť. Rimanom 8,37: „Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval.“

Verte mi, spoznal som to na vlastnej koži, že diabol je klamár, ktorý vám chce povedať, čo všetko strácate vo svojom veku, ale je to obyčajná lož.

Pamätám si, ako som cez večerné zhromaždenie odbehol na záchod, a tam som vymazal všetky zlé obrázky, pesničky a videá z môjho mobilu. 2. list  Korintským 5,17: „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ Povedal som si, že sa už nikdy nechcem vrátiť k tomu odpornému životu, aký som žil. V sobotu 17.4.2010 som odchádzal z domu ako hriešny, nespravodliví a vnútri prázdny človek a večer som sa vracal ako nový, šťastný, ale hlavne s Bohom zmierený človek. Týmto by som chcel poďakovať manželom Troškovcom, za ich vytrvalé modlitby a za to, že ma správnym spôsobom dotlačili ku Kristovi. Teraz mám 17 rokov a týmto svedectvom chcem povzbudiť hlavne mladých ľudí k tomu, aby odmietali diablove plány pritiahnuť si vás do sveta, pretože tam nič dobré nečaká. Verte mi, spoznal som to na vlastnej koži, že diabol je klamár, ktorý vám chce povedať, čo všetko strácate vo svojom veku, ale je to obyčajná lož a nezabudnite, že ...ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete“ (1 Ján 4,4). Vďaka Bohu, že som v takomto mladom veku mohol spoznať Pána. Aká obrovská odmena čaká tých, ktorí sa nepripodobňujú tomuto svetu, ale vyznávajú, že Ježiš je Pán. Hoci to nie je vždy ľahké a svet dáva tlaky, hlavne od kamarátov. Keď som sa obrátil a povedal som to mojej partii, určite si viete predstaviť, že neboli príliš šťastní. Neskákali od radosti, že som spoznal Krista a začal som podľa neho žiť. Práve naopak. Okamžite sa rozšírili reči, do akej sekty som sa to dostal a nech sa hneď vrátim k tomu, aký som bol. No ja zabúdam na minulosť a ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi (Filipským 3,14). Preto aj my, žeňme sa za spravodlivosťou a pravdou, ktorú nájdeme v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Rimanom 8,38-39: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ 


Späť na skutočné príbehy

21 Marec, 2011