Chromí chodili, hluchí počuli...

Reportáž z návštevy Kene

Pred osemnástimi rokmi som uveril v Spravodlivého Boha, Stvoriteľa neba a zeme, Darcu života. Uveril som, že Boh poslal na zem svojho Syna, ktorý sa stal človekom. Poznáme Ho ako Ježiša z Nazareta, ktorý prvých tridsať rokov žil ako obyčajný človek. Slúžiť začal až po krste a po pokúšaní na púšti – hovoril mocné slová o Bohu, ktoré boli sprevádzané zázrakmi: chromí chodili, hluchí počuli, mŕtvi vstávali a z ľudí vychádzali zlí duchovia. Dozvedel som sa, že napriek Jeho dobrým skutkom Ho mučili a zabili, ale na tretí deň vstal z hrobu a ešte 40 dní bol so svojimi priateľmi. Potom vystúpil do neba a bol korunovaný ako Vládca celého stvorenia. Hovorili mi, že tento Pán Ježiš ma volá k náprave života a k večnosti v nebi. Volal som na Neho a On odpustil moje zločiny a zmenil mi život. Zrazu sa z príbehov, ktoré som nemal za viac ako „rozprávky z kostola“, stala realita. Videl som po prvýkrát uzdravenie chorých, oslobodenie ľudí od čarodejníctva a túžil som vidieť viac a viac ako Boh nadprirodzene pomáha ľuďom.

V priebehu rokov som videl a počul mnoho správ o tom, ako Ježiš dnes mení ľudí, mestá a národy. Posledné roky sa mi dostali do rúk DVD o uzdraveniach v Afrike. Dotkol sa ma príbeh 5-ročného ochrnutého chlapca, ktorý začal chodiť. Na správy o veľkých evanjelizačných CFAN kampaniach v Afrike som pozeral s veľkou vďačnosťou. Preto som prijal príležitosť letieť do Afriky a byť súčasťou niekoľkomiliónového zhromaždenia.

Cestovali sme z letiska vo Viedni do Nairobi v Keni, s prestupom v Etiópii v Addis Abebe, celú noc. Prišli sme do Kene, kde nás už na letisku čakali vojaci a sprievodcovia. Za dodržania veľmi prísnych bezpečnostných opatrení nás odviezli mikrobusmi na miesto avizovaných zhromaždení – Nakuru. Cesta (160 km) trvala niekoľko hodín, pretože cesty aj premávka boli „dosť divoké“, asfaltka bola vzácna a premávka – úplný chaos. Dokonca sme videli, ako statná černošská policajtka obuškom zmlátila šoféra, ktorý zdržoval premávku. Po príchode nás ubytovali v slušnom hoteli Jerika.

Na druhý deň ráno (25.8.2016 – piatok) sme boli odvezení na miesto zhromaždení. Išlo o zožaté pole s rozlohou okolo 1,5 km2. Pole bolo čiastočne naplnené ľuďmi, ktorí spievali Bohu. Niekoľko desaťtisíc ľudí na poli uctievalo Ježiša, pričom na mnohých bolo vidieť biedu, v ktorej žijú. Mnohí prišli aj týždeň dopredu, aby sa mohli zúčastniť upratovania mesta a striedať sa pri chválach. Chvály boli Bohu spievané nonstop, deň aj noc už štyri dni pred prvým zhromaždením. Tí chudobnejší prespávali priamo na poli v rozložených stanoch alebo, dokonca, len na igelitoch na zemi. A popritom vôbec neboli frustrovaní z podmienok, v ktorých sa nachádzali, ale boli nadšení, plní očakávania toho, čo Boh bude robiť.

Slúžili Bohu tak, ako ich našiel, s tým, čo mali, úplne jednoducho, ale s veľkou vďačnosťou a ohňom. Zariadenia ako reproduktory, stĺpy na osvetlenie, pódium, chvály – 3 syntetizátory… všetko skromné. Už počas chvál som videl, ako jedno chromé dievča začalo chodiť.

Boli sme tam do poobedňajších hodín cca do 15. hod., kedy začalo pršať a odviezli nás do hotela, ale chvály pokračovali ďalej. V prvý deň Boží služobník ani nedorazil do Nakuru, lebo na jeho ceste z Nairobi do Nakuru ho v každom meste zastavili miestni s požiadavkou, že ho nepustia ďalej, ak sa za nich nebude modliť. Potom do centrály zboru volali nadšení pastori, že mnohí chorí boli v týchto mestách uzdravení.

Na druhý deň ráno okolo deviatej nás znovu odviezli na to pole, kde spievalo Bohu plné pole – niekoľko miliónov ľudí.

Bolo ťažké odhadnúť veľkosť zástupu, lebo terén bol členitý a tých, čo boli v údolí, už nebolo možné vidieť. Zhromaždenie išlo v priamom prenose štátnej televízie a boli tam prítomní mnohí politickí predstavitelia krajiny. Okolo desiatej prišiel Boží muž, kľakol si na zem a modlil sa, potom vyzval uzdravených, aby prišli svedčiť. Vystúpil na pódium s prvým chlapčekom, ktorý nikdy nechodil.

Nasledoval mladý muž, ktorý bol hluchý a začal počuť. Kričal ba, ba, ba… a ukazoval na uši, že počuje.

Boží služobník začal skákať po pódiu a chváliť Boha ako malý chlapec, potom si kľakol a zodvihol ruky k nebu a chválil Pána Ježiša. Nasledovali desiatky uzdravených, medzi ktorými bola slepá žena, ktorá začala vidieť.

Ľudia, ktorí boli uzdravení, prúdili k pódiu vydávať svedectvo, a to bez prestávky až do večerných hodín. Okolo 17. hod. pri západe slnka prišiel muž, ktorý bol šialený. Behal po meste holý a bral z domov a záhrad ľuďom jedlo. Jeho priateľ ho zviazal lanami a doniesol na zhromaždenie, kde ho Ježiš oslobodil. Pred vystúpením na pódium ho na toaletách umyli a obliekli.

O 18. hod. bol avizovaný koniec zhromaždenia, a tak pomocníci pozývali Božieho muža do auta, že už je čas ísť do hotela. Vtom akurát prišli k pódiu dve malé deti, ktoré boli úplne chromé a ako sa ich Ježiš dotkol, začínali chodiť. Dievčatko najprv po štyroch, ale zrazu sa postavilo a pomaly začalo chodiť. Služobníci stále pozývali Božieho muža, aby nasadol do auta a išiel domov. Ale on ich poslal preč, že tu Boh práve teraz uzdravuje chromé deti a on nikde nejde, zostáva tu. O chvíľu prišla mohutná vlna vyliatia Ducha Svätého a tiež vlna zázrakov po celom poli! Celý zástup začal hučať, lebo na mnohých miestach naraz sa ľudia radovali zo zázrakov, ktoré sa udiali pri nich. Poriadne to vrelo, všade ľudia kričali, dvíhali vozíky, barly, slepecké palice, dokonca vyhadzovali korzety, ale aj saká, šatky do vzduchu...

Za tmy, okolo 21. hod., nás prišli odviezť, pričom chvály pokračovali nonstop ďalej. Na tretí deň sme znova od rána boli na poli a od rána Boh robil zázraky. Boží muž na nikoho ani ruky nepoložil, len volal ľudí, ktorí boli uzdravení, aby prišli vydať svedectvo. V ten deň v poobedňajších hodinách začalo jemne pršať. Bolo to po tom, ako sa kazateľ modlil za otvorené nebo. Keď sa začal modliť bolo jasno, ale o chvíľu prišiel mrak a skutočne začalo pršať. Tento dážď bol deň vopred oznámený Božím mužom, aj keď predpoveď počasia hlásila jasný a teplý deň bez zrážok. Nás odviezli okolo 16. hod. do hotela.

Ďalšie dni sme boli na pastorskej konferencii, zhromaždení miestneho zboru v Nakuru a pomazávaní biskupov v Nairobi.

Počas ciest po Keni som si fotil budovy miestnych zborov, ktoré boli všade veľmi skromné, takisto ako aj mnohé domy boli veľmi skromné.

V supermarkete hrali počas normálnej prevádzky všade chvály, na uliciach sa ľudia zdravili: „Praise the Lord.“ Keňa má okolo 45 miliónov obyvateľov a za posledných desať rokov sa vplyvom kázania Božieho slova dejú veľké zmeny v celej spoločnosti, a to aj v najvyšších kruhoch. Mnohé kresťanské služby zasahujú mocne krajinu.

Po dvoch týždňoch sme odlietali na Slovensko. Všade vo svojom okolí môžem medzi neveriacimi hovoriť o tom, aké veľké Božie skutky som videl. A mám možnosť hovoriť o Pánovi Ježišovi aj tam, kde som mal dlhoročne zavreté dvere. Odporúčam každému ísť osobne na „čierny“ kontinent zažiť, čo tam Boh Abrahámov robí za ohromné zázraky, vidieť, ako oddane tam kresťania slúžia a pritom s ľahkosťou, a priniesť oheň Boží do našej krajiny a národov Európy. Európa bude spasená!