Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Cirkev má budúcnosť

Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať ...

 

Do čoho investovať život?

Človek má život iba jeden. Je iba jeden pokus - bez skúšok, bez generálky, všetko je naostro. Niekedy sa to zdá trochu tvrdé, preto vynaliezaví ľudia vymysleli možnosť reinkarnácie, ktorá dáva nové šance. Človek si zvyčajne myslí, že to, ako prebehol jeho život, bola jeho dobrovoľná voľba, ale nie je to úplne pravda. Človek nasleduje svoje srdce a srdce človeka je ovplyvnené podnetmi zvonka, kde vedľa informácií, ktoré sa na neho valia a formujú jeho svetonázor, veľkú úlohu hrajú vzory ľudí, s ktorými sa v živote stretáva. Zvyčajne je to tak, že človek pri svojom formovaní v mladosti je ovplyvnený starším kamarátom, ktorý je pre neho zaujímavý, hodný obdivu, a takto dôjde k ovplyvneniu ľudského srdca. Samozrejme, aj tento starší kamarát bol ovplyvnený nejakým vzorom, a tak dôjdeme k príkladom, ktoré stoja na úplnej špici pyramídy. Tam sú často ľudia, ktorí sú silno démonizovaní, a mnohí by sa čudovali, keby videli úbohý život týchto hviezd. Príkladom je čudácky život nedávno zomrelého popového kráľa Michaela Jaksona, ktorému ani fantastické príjmy nevedeli pomôcť z pocitu osamelosti a depresie. Čiže, každý človek sa štylizuje do niektorej z možností, ako prežiť život a vôbec si neuvedomí, že nešlo o dobrovoľnú voľbu. Stane sa, že život človeka naplní šport, hudba, niekto je turistom, rybárom, alebo niekto s veľkou oduševnenosťou lepí rôzne modely. Obyčajne človek to čo robí, robí s veľkým zápalom, lebo v srdci človeka je skutočne potreba niečomu sa riadne odovzdať. Týmto nechcem nikoho z čitateľov uraziť, veď naplniť život športom, umením alebo nejakým koníčkom nie je zle, no treba k tomu pridať ešte niečo, čo je ozaj hodnotné.

Je iba jeden pokus - bez skúšok, bez generálky, všetko je naostro

Môj osobný názor je, že je treba sa odovzdať práci na prebudení. Na rozdiel od vyššie spomenutých možností, ako vie človek prežiť život, práca na prebudení má svoju odmenu v budúcnosti, lepšie povedané vo večnosti. Tam počet strelených gólov alebo ulovených kaprov nebude až tak dôležitý. Kritérium, podľa ktorého je posudzovaná hodnota ľudského života, je vzťah človeka k Božiemu slovu a tiež k Božej práci. Prežiť život s cieľom, aby čím viac ľudí poznalo Ježiša Krista a bolo spasených, nie je bláznovstvo, ale múdrosť.

Skutočná cirkev má budúcnosť

Položme si teda otázku, čo sa bude diať v budúcnosti s cirkvou Pána Ježiša Krista. Musím podotknúť, že keď hovoríme o cirkvi, hovoríme o takom spoločenstve ľudí, ktorí do Božieho kráľovstva vstúpili na základe znovuzrodenia, čiže nie na základe prirodzeného narodenia. Apoštol Peter hovorí o základných podmienkach, ako môže byť človek zachránený. Tieto podmienky sú: 1.) pokánie, 2.) krst, 3.) prijatie Ducha Svätého. Tieto podmienky nevie splniť dieťa, ale jedinec, ktorý na základe kázaného slova prišiel k poznaniu vlastnej hriešnosti, potrebe odpustenia a nápravy. Toto rozhodnutie vyjadrí tým, že sa ponorí do vody a zasa z nej vyjde, čím sa stotožňuje s tým, že Ježiš Kristus vošiel do smrti a slávne vstal z mŕtvych.

Tak aká bude budúcnosť tých, ktorí našli odvahu a povedali nie starému spôsobu života, ale obrátili sa a ich cieľom je Božie kráľovstvo. Vo väčšine znovuzrodeneckých cirkví panuje veľmi biedne očakávanie na to, čo je pred nami. Keď vidia, ako pokračuje skazenosť, vedie ich to k uzáveru, že Ježišova cirkev pred Jeho príchodom bude zbitá, bezvýznamná, chudobná a frustrovaná. Toto videnie o cirkvi nepochádza z Biblie, ale z myšlienok zdevastovaného ľudského srdca. To, že majú takýto obraz o cirkvi, spôsobuje, že zhromaždenia, do ktorých chodia, sa týmto smerom aj vyvíjajú. Často sa čudujú, prečo namiesto rastu prichádza umenšovanie, strata života a radosti, keď sa úprimne modlia, aby bola ich evanjelizačná činnosť úspešná. Neúspech v tomto prípade nie je spôsobený nedostatkom úprimnosti alebo aktivity, ale zlým presvedčením, víziou alebo lepšie povedané nesprávnou vierou. Považujem za mimoriadne dôležité, predstaviť pred zraky čitateľov, aký bude skutočný koniec cirkvi Pána Ježiša Krista. Keď uchopíme toto videnie vychádzajúce z Písma, bude dotknuté naše srdce, v ktorom sa vytvorí viera, a skutočne sa dostaneme do dokonalej Božej vôle ohľadom vývoja cirkvi pred príchodom Pána.

Po prvé, cirkev bude veľká. „Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách.“ (Zjavenie Jána 7,9) Skutočnosť, že Ján videl v nebi zástup veriacich, ktorý nevedel nikto zrátať, je pre nás povzbudením, lebo v predchádzajúcich dejinách spásy nebolo veľa tých, ktorí vošli do Božieho kráľovstva. V prípade prvej cirkvi môžeme hovoriť o desiatkach tisíc, potom v priebehu stáročí sa našli iba jednotlivci alebo malé skupiny ľudí, ktoré ozaj hľadali Boha a odmietli službu Bohu stotožniť s uctievaním modiel a zomrelých ľudí. V posledných rokoch sa však situácia dramaticky mení. Za posledných možno 20 rokov sa znovuzrodilo viac ľudí ako za predchádzajúcich 2000 rokov. Na mnohých miestach zeme horia ohne prebudenia. Južná Amerika alebo Afrika zažívajú prebudenia, a ľudia sa obracajú doslova po stotisícoch. Prebudenie prebehlo aj v Južnej Kórei a nezadržateľne rastie počet členov undergroundovej cirkvi v Číne. V súčasnosti evanjelium preniká aj do Indie a dokonca začínajú horieť ohne aj v krajinách, ktoré sú baštou islamu. Prečo by sme mali byť skeptickí a myslieť si, že Boh chce obísť náš región. Rátajme s tým, že sa masovo obrátia nielen naši rodinní príslušníci, ale aj susedia a značná časť našich spoluobčanov.

Hlavným cieľom cirkvi v súčasnosti je získavanie duší, čo potvrdzuje aj príbeh o zázračnom rybolove. „A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaretského jazera a videl dve lode, ktoré stáli na kraji jazera, s ktorých rybári boli zišli a prali siete, že vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, žeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy z lode. A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov. A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť. A keď to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa trhala ich sieť. A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norili.“ (Lk 5,1-7)

Na mori, ktoré predstavuje ľudstvo - pohanské národy, sú súčasne dve lode. Jedna symbolizuje cirkev, druhá, ktorá je obďaleč, symbolizuje Izrael, ktorý sa znovu ako národ objavuje na svetovej scéne. Keď Ježiš posiela Petra loviť, veľmi sa mu nechce, lebo má za sebou zlú skúsenosť. Pracoval síce spolu s ďalšími veľmi usilovne, snažiac sa niečo uloviť, no výsledok bol biedny. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď na Slovo Pánovo zatiahol na hlbinu, znovu nahodili sieť a tá sa naplnila veľkým množstvom rýb. Keď už bola loď učeníkov plná, priplávala loď druhá a začala sa tiež plniť rybami. Tento príbeh nám hovorí o tom, že skôr, než sa zavrú dvere pre pohanov a Boh začne jednať s Izraelom, krátko pred vytrhnutím bude veľký rybolov – veľké prebudenie. Úlohou cirkvi teraz je intenzívne loviť a Pán naplní siete.

Ďalšie, čo môžeme konštatovať o cirkvi posledných časov je, že bude slávna. Často sa stretnem, keď hovorím o tom, že sa obracajú ľudia vo väčšom merítku, s otázkou, či tieto obrátenia sú ozajstné. Táto obava je úplne neopodstatnená, lebo rovnako tak môžeme túto otázku klásť, keď sa obráti málo ľudí. Skôr môžeme otázku položiť opačne. Keď sa v nejakom spoločenstve ľudia neobracajú, je tam dostatočná kvalita? Je tam hĺbka zjavenia, skutočná odovzdanosť Pánovi a prítomnosť Svätého Ducha? Zrejme tam niečo chýba. Ale tam, kde Pán pracuje, tam sa spoločenstvá rozrastajú, je tam nadšenie a radosť. Môžeme oprávnene predpokladať aj to, že je tam aj kvalitné vyučovanie, múdrosť, zjavenie a horlivosť. Cirkev poslednej doby bude nielen veľká, ale aj slávna. Priznávame, že teraz má cirkev mnohé nedostatky, nie sú obnovené služby, nefungujú duchovné dary tak ako v prvej cirkvi a mnohokrát sa stretávame aj s neposvätením, ale treba sa pozrieť na cieľ, na cirkev, ktorá už je prihotovená. „Vy, muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.“ (Ef 5,25-27) Aj v Zjavení Jána môžeme čítať o cirkvi, že sa pripravila. Je pre nás povzbudivé, že proces formovania prípravy, posväcovania bude raz dokončený. Preto očakávajme veľké pôsobenie Svätého Ducha v našom strede, očakávajme, že Boh bude dopĺňať nedostatky, ktoré môžeme badať v súčasnosti. Do cirkvi sa navráti Božia sláva, uvidíme divy, zázraky, uzdravenia, v cirkvi bude láska. Budú tiež obnovené služobné dary (apoštoli, proroci, evanjelisti, pastieri, učitelia). Už teraz môžeme vidieť, že Boh povoláva ľudí, ktorých mocne používa. Ľudia ako Reinhard Bonnke, Carlos Annacondia, Benny Hinn alebo Šándor Németh v našom regióne sú nástrojmi v Božích rukách, skrze ktorých pôsobí Božie kráľovstvo tu na zemi. Denominácie by sa mali zamyslieť, lebo ich štruktúra a spôsob ako sa ľudia dostávajú do pozícií, priamo zabraňujú zmenám, ktoré musia prebehnúť, aby sa do cirkvi vrátila Božia sláva. Naša generácia teda žije v období, kedy prebieha proces prípravy cirkvi na stretnutie so svojím ženíchom Ježišom Kristom a táto cirkev bude veľká a slávna.

 

Čo nám dáva dôvod k optimizmu

©iStockphoto.com / Stephan Zabel

Niekto z čitateľov by mohol položiť otázku, na základe čoho si dovolíme tvrdiť o cirkvi posledných čias také pozitívne veci, lebo väčšina veriacich v súvislosti s budúcnosťou očakáva iba trápenie, ťažké boje s diablom, so zvodmi tohoto sveta a nepriazňou spoločnosti. Rozmýšľajú, že treba len nejako vydržať, prežiť v malom počte a v biednom stave. Takéto myslenie vedie k pasivite a k tomu, že sa nehlása radostná zvesť. Mnohí, keď sa pozrú na históriu znovuzrodeneckej cirkvi, môžu byť zatrpknutí a môžu konštatovať, rovnako ako Peter: „Lovili sme celú noc, ale nič sme neulovili.“ Prečo by sme potom mali byť optimistickí, keď hovoríme o budúcnosti?“ Odpoveď na tieto otázky nájdeme v knihe proroka Joela, kde je skutočne popísaný jav, že ľudia pracovali, s nádejou zasievali, no žatva bola vždy prekazená či už chrústami, chrobačou, húsenicami a nájazdom kobyliek. No v súvislosti s vyliatím Svätého Ducha Boh zasľubuje, že tento jav skončí, ba čo viac, Boh dá také zadosťučinenie, že nahradí aj straty, ktoré skutočná cirkev zaznamenala v minulosti. „Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec. Nebojte sa, zvieratá mojich polí, lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu. A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravodlivosti, a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv. Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás. A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť naveky. A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Boh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až naveky. A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia, ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch. A dám vidieť zázraky na nebi a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu.“ (Joel 2,21-30)

Tie cirkvi, ktoré naozaj zostanú letničné, zažijú veľký rast a Božie navštívenie

Tajomstvom úspechu je teda Duch Svätý, Jeho neskorý dážď. Cirkev sa musí neustále povzbudzovať v tom, že ak zostane závislá od práce Svätého Ducha, ak zostane spiritocentrická, potom je záruka, že sa obilie dostane do sýpky, bude hojnosť obilia, muštu a vínnej šťavy. To je dôvod, prečo charizmaticko-letničné hnutia zažili v priebehu niekoľkých desaťročí pre mnohých nepochopiteľný nárast. Tie cirkvi, ktoré naozaj zostanú letničné (nielen podľa názvu), zažijú veľký rast a Božie navštívenie. Nehanbíme sa za prítomnosť Ducha Svätého v našom strede. Už bolo dosť vyvolávania rôznej nedôvery voči Jeho osobe, netreba si všímať tých doktrín, ktoré zapierajú naplnenie Duchom Svätým, hovorenie v jazykoch, uzdravovanie, alebo prejavy radosti v Svätom Duchu. Tie náboženské kruhy, ktoré produkujú tieto myšlienky (často na hranici rúhania sa Svätému Duchu) čoskoro vyschnú a nebudú mať podiel na poslednom prebudení. Cirkvi, v ktorých mocne pôsobí Duch Svätý, nemôže zastaviť nič - ani ohovárky náboženských ľudí, ani vyvolávanie spoločenského odporu, doslova ani brány pekiel.

Ak si budeme stavať pred svoj zrak slávnu a veľkú cirkev, potom sa takou aj staneme

Dôležitosť správneho videnia (vízie)

Je úplne nevyhnutné, aby sme mali správne videnie cirkvi budúcnosti, lebo ak sa na základe Božieho slova v nás vytvoria správne sny, vízie, predstavy a očakávania o cirkvi budúcich rokov, iba vtedy uvidíme aj výsledok. Ak v cirkvi žijú správne vízie, pohybuje sa správnym smerom.

O dôležitosti toho čo si staviame pred náš duchovný zrak hovorí príbeh, ako Jákob získal Lábanove stáda. „A Jákob si nabral topoľových prútov zelených i lieskových i kaštanových a nalúpal na nich bielych lupín obnažujúc bielosť, ktorá bola na prútoch. A nastaval prútov, ktoré olúpal, do žľabov, do válovov na vodu, kam prichádzalo stádo piť, pred stádo, aby počínali, keď prichádzali piť. A tak počínalo stádo hľadiac na prúty, a stádo rodilo pásikavé, bodkasté a strakaté.“ (Gen 30,37-39) Keď Boh videl, ako Lában neustále okráda Jákoba, ukázal mu spôsob, akým môže legálne získať Lábanove stáda do svojho majetku. Obidvaja sa dohodli, že Jákobovou mzdou budú rôzne pásikavé a škvrnité ovce a kozy, ktoré sa v stáde bežne vyskytujú málo. No Jákob na základe Božieho vnuknutia zmenil toto percento pravdepodobnosti a genetické zákonitosti a tie najlepšie kusy zo stáda sa rodili práve takej farby, že sa stali jeho majetkom. Jákob ovplyvnil ovce tým, že pred ne staval rôzne olúpané prúty a ovce mali pred svojím zrakom strakaté a pásikavé obrazy. Všimnime si, že Jákob staval prúty pred ovce vtedy, keď prichádzali piť. To znamemá, že aj my, keď sa naplňujeme Svätým Duchom (pijeme) musíme pred svoj duchovný zrak umiestňovať obrazy budúcich vecí – toho, čo Boh chce robiť v našich životoch aj v cirkvi. Ak si budeme stavať pred svoj zrak slávnu a veľkú cirkev, potom sa takou aj staneme. Jákob tiež staval prúty pred ovce vtedy, keď sa párili. Teraz nemajme na mysli prirodzenú reprodukciu, ale duchovné rozmnoženie. Vízia slávnej cirkvi povzbudzuje veriacich ku svedectvu. Potom, keď je vydávané svedectvo, slová majú silu, lebo pozývame ľudí k účasti na niečom úžasnom. Srdcia počúvajúcich sú vtedy oslovené, človek sa rád obráti a príde do cirkvi, ktorá je plná Svätého Ducha.

A preto cirkev ďalej rastie techou Svätého Ducha, počet učeníkov sa množí, slovo Pánovo sa šíri a množstvo veriacich sa pridáva k Pánovi. Bratia a sestry, pokračujme.



Súvisiace články

Jak roste církev|Logos 5 / 2010 | Jaroslav Kříž |Téma
Příběh velkého rozkolu|Logos 10 / 2010 | Daniel Šobr |Z histórie
Cirkev? Áno!|Logos 4 / 2016 | Jaroslav Kříž |Téma
Cirkev a duch doby|Logos 12 / 2006 | Tibor Ruff |Prevzaté z Új Exodus
Cirkev a posledné časy|Logos 8 / 2007 | Jaroslav Kříž |Téma