Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)

História„ kresťanských“ omylov

ÍRSKY OČISTEC – Videnie rytiera Oweina v Očistci svätého Patrika

Doktríne očistca som sa už pred nejakým časom venoval a pokúsil som sa vysvetliť, ako táto idea vznikla a kde je treba hľadať jej pôvod (podrobnejšie v článku Tretie miesto, Logos 4-5/2014). Jednou či dvoma vetami som sa zmienil tiež o významnom literárnom diele stredoveku – Traktáte o Očistci svätého Patrika (Tractatus de Purgatorio sancti Patricii), ktoré malo zásadný vplyv na vznik konceptu očistca, ako ho poznáme v súčasnosti. Dnes by som tieto informácie rád o malý kúsok doplnil a zameral sa práve na spomínaný traktát a Očistec, ktorý sa dodnes nachádza na malom ostrove uprostred írskeho jazera Lough Derg. Zopakujem však ešte predtým len v niekoľkých základných bodoch, čo to je očistec a kedy „vznikol“.

Očistec ako taký má byť miesto (alebo stav), kde prebieha konečné očisťovanie zosnulých duší, aby mohli dosiahnuť potrebnú svätosť pre vstup do Božej prítomnosti. Je to teda miesto pre ľudí, ktorí sú spasení, no nie sú ešte v takom stave, v akom by mohli predstúpiť pred svojho Stvoriteľa. V praxi to znamená, že za svoje zlé skutky, spáchané v živote, nezaplatili ešte dostatočným „pokáním“. Pokáním sa (najmä v stredoveku) rozumela široká škála činností od opakovania určitých modlitieb, cez najrôznejšie trýznenie tela a duše, až po účasť na púťach či krížových výpravách. Skrátenie doby pobytu v očistci je tiež závislé od prímluvnej pomoci žijúcich príbuzných, ktorí môžu svojou vytrvalosťou v dobrých skutkoch a modlitbách vyslobodiť z očistného ohňa dušu zosnulého.

Napriek tomu, že tradičný cirkevný výklad často pracuje s tézou, že očistec je niečo, čo je integrálnou súčasťou kresťanskej viery od počiatkov, historická veda sa skôr drží názoru, že očistec ako tzv. „tretie miesto“ na onom svete vzniká až na prelome 12. a 13. veku. Presvedčivo to dokázal Jacques Le Goff vo svojej známej knihe Zrodenie očistca, kde podrobne analyzuje historické pramene a dochádza k záveru, že slovo purgatorium (očistec) sa prvýkrát vyskytuje až niekedy medzi rokmi 1170 až 1180. Celý proces vzniku tohto konceptu bol však veľmi dlhý a dá sa približne ohraničiť 3. až 12./13. storočím. Oficiálne bol očistec prvýkrát definovaný na Druhom koncile v Lyone roku 1274 a následne v roku 1439 na koncile vo Florencii. Skutočný triumf viery v očistec a jej masové rozšírenie medzi veriacich priniesla zrejme až rekatolizácia po Tridentskom koncile (1545-1563), ktorý očistec definoval dovtedy najpresnejšie v „Dekréte o očistci“.

Čo sa týka ukotvenia tejto doktríny v Písme, prichádzame na vratkú pôdu. A niet sa čomu diviť. Aj historikom je totiž jasné, že v prípade očistca bola najskôr vybudovaná prax a až potom sa hľadali opory v texte Biblie. Skutočne už od stredoveku sa niekoľko miest v Písmach používalo ako dôkaz a potvrdenie pre túto teóriu, ich výklady v prospech očistca sú však značne problematické. Tieto texty, ak sa na ne pozrieme nekritickými očami „fanúšikov“ očistca, môžu poskytnúť nanajvýš len nepriame náznaky. Nie je možné na Písme postaviť celú prax modlitieb za zosnulých a odpustkov so všetkým, čo k tomu pa­trí – to je výhradne záležitosťou cirkevnej tradície.

logos-07-08-2016-ostrov.jpg

Očistec svätého Patrika

Pútnické miesto, známe ako Očistec svätého Patrika (Purgatorium sancti Patricii), leží na malom ostrove Station island na jazere Lough Derg v írskom grófstve Donegal. V stredoveku pútnici miesto navštevovali, aby mohli prečkať jeden deň a noc v akejsi jaskyni či jame, ktorá mala predstavovať vstup do záhrobného sveta – do očistca. Ten, kto vydržal trýznenie démonov, prekonal všetky skúšky a bol neskôr nájdený miestnymi mníchmi živý, bol považovaný za očisteného od všetkých hriechov.

Podľa legendy tradovanej od stredoveku (a zaznamenanej aj v Traktáte) svätý Patrik, „Apoštol Írska“, žijúci niekedy v 5. storočí n. l., kázal miestnym ľuďom o mukách pekla a radostiach neba, no tí mu neverili a vyžadovali dôkaz. Napokon sa mu údajne vo videní zjavil sám Ježiš Kristus, zaviedol ho na opustené miesto a ukázal mu okrúhlu a tmavú jaskyňu a povedal: „Pokiaľ akýkoľvek kajúcnik, pevný vo viere, vstúpi do tejto jaskyne a zotrvá v nej po dobu jedného dňa a jednej noci, bude očistený od všetkých hriechov, ktorými za svoj život urazil Boha. A keď ňou bude prechádzať, uvidí nielen muky zlých, ale tiež radosti blažených.“ (Tractatus de Purgatorio sancti Patricii.)

Je isté, že niekde na ostrovoch v Lough Derg sa nachádzal kláštor už veľmi skoro – snáď v 5. storočí. Dokladajú to archeologické nálezy nielen z ostrova Station island, ale tiež z väčšieho Saints island. Prítomnosť sv. Patrika v tejto oblasti však nijako doložená nie je a býva spochybňovaná. O praxi očisťovania hriechov spojenej s vyššie zmienenou jaskyňou sa môžeme pred koncom 12. storočia len dohadovať.

Pôvod a dejiny tohto miesta sú totiž zahalené v neprehľadnom opare pohanských mýtov a kresťanských legiend o svätcoch a ich boji s keltskými druidmi, prípadne rôznymi mytologickými obludami. Jedna z najznámejších legiend hovorí o tom, ako sv. Patrik porazil veľkého jazerného hada, ktorý keď zomrel, zafarbil vody jazera načerveno – preto sa jazero dodnes nazýva „Lough Derg“ (Červené jazero). Pokiaľ ide o serióznejší historický materiál, najstaršie písomné zmienky o Očistci sv. Patrika pochádzajú z konca 12. storočia. A hoci sa v nich nachádzajú pomerne veľké rozpory, všetky tieto texty sa zhodujú v samej podstate popisovaného miesta. Zhodne hovoria, že kto sa na mieste rozhodne stráviť noc a deň, bude tak neznesiteľne trápený démonmi, že po smrti už žiadne muky neokúsi. Gerald z Walesu hovorí vo svojej Topografii Írska nasledovné: „V Ulsteri [severná časť Írska] sa nachádza jedno jazero, v ktorom leží ostrov rozdelený na dve časti. Na jednej časti ostrova stojí kostol výnimočnej svätosti, veľmi krásny a pôvabný a tiež nadmieru slávny vďaka prítomnosti anjelov a tiež mnohých svätcov, ktorí ho viditeľne navštevujú. Druhá časť ostrova je pokrytá nerovnými skalami a hovorí sa o nej, že je domovom démonov a divadlom, v ktorom húfy nečistých duchov takmer neustále predvádzajú svoje rituály. Na tejto strane ostrova sa nachádza deväť jám. Pokiaľ sa niekto odváži stráviť noc v jednej z nich, zmocnia sa ho zlí duchovia, ktorí ho budú tak kruto trýzniť po celú noc, spôsobujúc nevýslovné utrpenie ohňom i vodou a ďalšími trápeniami rôzneho druhu, že keď príde ráno, sotva sa v jeho biednom tele nájde iskra života. Hovorí sa, že ktokoľvek, kto raz podstúpil tieto muky ako pokánie, už potom neokúsi trápenia pekla, iba ak by spáchal nejaký vážny hriech.“ (Giraldus Cambrensis, Topographia Hibernica, II. 5.)

Zdá sa, že Gerald nepoznal najdôležitejší súdobý spis, ktorý o Očistci sv. Patrika podáva podstatne vyčerpávajúcejšie svedectvo – slávny Tractatus de Purgatorio sancti Patricii. Traktát bol spísaný pravdepodobne niekedy na konci 12. prípadne počiatku 13. storočia (uvádzajú sa roky 1180, 1190 a aj neskôr…). Autorom bol istý cisterciánsky mních z kláštora Saltrey v Huntingdonshire, ktorý sa podpísal iniciálou H. (až v neskorších prameňoch sa objavuje meno Henricus). O spísanie diela ho požiadal opát iného cisterciánskeho kláštora – kláštora v Sartis. Celý príbeh mal byť známy na základe rozprávania istého mnícha Gilberta, ktorý bol vyslaný do Írska, aby tam našiel miesto pre založenie nového kláštora. Keďže ale v Írsku predtým nebol, vzal so sebou Oweina, rytiera, ktorý túto krajinu dobre poznal. Ten mu vyrozprával príbeh o očistci, ktorý sám kedysi navštívil.

Videnie rytiera Oweina

„Akýsi mních napísal o jednom írskom rytierovi menom Owein a zaznamenal, čo sa dozvedel zo správ mníchov, ktorí s týmto rytierom pomerne dlho pobývali. Popísal hrozné spôsoby týrania, ktoré rytier videl v Očistci svätého Patrika na vlastné oči.“

Visio Thurkilli (Thurkillovo videnie)

Owein, rytier, ktorý slúžil dlhé roky vo vojsku anglického kráľa Štefana z Blois (1135–1154), dostal od svojho panovníka povolenie navštíviť svojich rodičov v Írsku. Bol to však ničomník, „už od jasličiek sa neustále zamestnával požiarmi a lúpením“ a bol obťažkaný aj inými „nadmieru veľkými hriechmi“. Pod tiažou svojho svedomia sa rozhodol podstúpiť najtvrdšie pokánie – o akom vedel – rozhodol sa vstúpiť do očistca. Získal potrebné povolenia, strávil určený čas na modlitbách a pôstoch, zúčastnil sa ranného prijímania a napokon bol procesiou rehoľníkov odvedený k jaskyni. V očistci údajne videl a aj zažil neznesiteľné muky, ktoré démoni spôsobovali „očisťovaným“ ľuďom. Sám bol však vždy vyslobodený z akéhokoľvek nebezpečenstva, vždy, keď smelo vyznal meno Pánovo. Autor spisu veľmi naturalisticky vykreslil rôzne druhy utrpenia, pričom je na viacerých miestach zjavné, že tresty boli odstupňované a závislé od prímluvnej pomoci žijúcich.

„Ako sa odtiaľ vzďaľovali, zdalo sa rytierovi, že počuje nárek a kvílenie nešťastníkov celého sveta, a keď prišiel bližšie, počul ich výkriky a plač ešte jasnejšie. Konečne ho diabli dovliekli na veľmi rozľahlú a dlhú pláň naplnenú zúfalstvom a bolesťou, na ktorej koniec nemohol rytier s ohľadom na jej rozsiahlosť dovidieť. Tá pláň bola zaplnená ľuďmi oboch pohlaví a rôzneho veku, ktorí ležali nahí bruchom k zemi. Ruky a nohy mali pribité železnými ohnivými klincami a zúfalo sa zvíjali. A zdalo sa akoby bolesťou hrýzli zem, kričali a nariekali: „Ušetri nás, ušetri nás, zmiluj sa, zmiluj sa!“ Nebol tam však nikto, kto by sa nad nimi dokázal zmilovať a ušetriť ich (…) Diabli odtiahli rytiera preč a dorazili na štvrté pole, plné plameňov, kde sa nachádzali najrôznejšie druhy mučenia. Boli tu ľudia zavesení za nohy na ohnivých reťaziach, iní viseli za ruky, iní za vlasy, iní viseli hlavou nadol ponorení do sírnych plameňov. Ďalší viseli za nechty a v očiach, ušiach, hrdle, nozdrách, prsiach alebo v prirodzení mali zabodnuté železné háky. Iní sa škvarili na akýchsi panviciach. Ďalší boli opekaní na ohni nabodnutí na ohnivých ražňoch, ktorými diabli otáčali, a iných nútili piť rôzne roztavené kovy…“ (Tractatus de Purgatorio sancti Patricii, VI.45-48.)

Keď Owein prešiel všetkými skúškami (ktorých bolo ešte mnoho), dostal sa až pred bránu pozemského Raja, za ktorou čakali na svoje vzatie na nebesia tí, ktorí už podstúpili očistenie. Títo ľudia Oweina radostne privítali a vysvetlili mu význam toho, čo videl.

„Vskutku, pretože sme poškvrnili svoj krstný odev, keď sme zo slabosti tela hrešili, musíme skrze pokánie dosiahnuť odpustenia za spáchané hriechy. Pokánie, ktoré sme na seba vzali buď pred smrťou, alebo vo svojej poslednej hodine a ktoré sme nevykonali za života, musíme podstúpiť potom, čo opustíme telo, na tých miestach utrpenia, ktoré si videl. Niektorí tu pobudnú dlhšiu, iní kratšiu dobu a všetci podstupujeme trest podľa miery a závažnosti svojich previnení. My všetci totiž, ktorí sa teraz nachádzame na tomto mieste pokoja, sme tými miestami prešli, a všetci tí, ktorých si videl na jednotlivých miestach utrpenia, dôjdu, až sa očistia, sem, na toto miesto pokoja a budú spasení… Čo sa týka tých, ktorí zotrvávajú v mukách, nikto z nich nevie, ako dlho bude trýznený. Kedykoľvek však za nich niekto dá slúžiť omše, spievať žalmy, modlí sa za nich alebo poskytne almužny, ich utrpenie sa tým zmierňuje alebo sa stáva menším a znesiteľnejším. To sa deje tak dlho, dokiaľ skrze podobné dobré skutky nie sú tých múk celkom zbavení.“ (Tractatus de Purgatorio sancti Patricii, IX.59.)

Z pozemského Raja, hoci veľmi nerád, sa musel Owein vrátiť cestou, ktorou prišiel, späť k vchodu do jaskyne. Tam ho s neskrývanou radosťou našli mnísi a vzali ho so sebou na modlitby. Svoj príbeh, samozrejme, predával ďalej každému, kto ho počúval, no nikdy sa neubránil „horkému plaču“, ktorý ho pri rozprávaní zakaždým ovládol.

Význam spisu

Mohlo by sa zdať, že popularita Očistca svätého Patrika bude len miestnou záležitosťou Írska alebo nanajvýš Britských ostrovov. Traktát bol však v stredoveku snáď najrozšírenejšou a najpopulárnejšou z vízií očistca alebo posmrtného osudu človeka vôbec. Dočkal sa prekladu do ďalších jazykov, pričom jedna z najznámejších verzií je balada L’Espurgatoire Seint Patriz od Márie de France. Pred rozšírením Traktátu bolo jazero Lough Derg zrejme len lokálne známe. V storočiach po jeho spísaní však navštívili Lough Derg pútnici takmer z celej Európy vrátane Španielska, Itálie či Uhorska a zanechali o svojich videniach správy podobné videniu írskeho rytiera Oweina. Zmienky o Očistci svätého Patrika nájdeme aj v ďalších dielach naprieč dejinami stredoveku, napríklad v Rozprávaní o zázrakoch od Caesaria z Heisterbachu, ktoré bolo spísané už niekedy v prvej štvrtine 13. storočia. Z Caesariovho textu je jasné, že musel Traktát o Očistci svätého Patrika veľmi dobre poznať. V krátkom rozprávaní o mníchovi, ktorý sa do očistca vydal, zaznamenáva Caesarius otázku svojho novica: „Odkiaľ berieš dôkaz, že po tomto živote sa odpúšťajú hriechy?“ Odpovedá mu: „Pán hovorí v evanjeliu: Kto by povedal slovo proti Duchu Svätému, tomu nebude odpustené ani v tomto veku ani v budúcom. Z toho vyplýva, že po smrti sa všedné hriechy a trest za hriechy smrteľné, ktoré môžu byť potrestané v očistci, odpúšťajú pre zásluhy a prímluvy svätých, alebo pre modlitby, almužny a iné milosrdné skutky cirkvi bojujúcej [t. j. cirkvi na zemi]. Preto čítame, že Júda Makabejský poslal do Jeruzalema dvanásťtisíc drachiem striebra za hriechy pobitých.“ Základný koncept očistca je tu uvedený do priamej súvislosti s príbehmi o írskom Očistci svätého Patrika.

Koniec írskeho očistca?

Na konci 15. storočia nechal pápež Alexander VI. jaskyňu zatvoriť, zdá sa, že na popud svedectva istého mnícha, ktorý sa so sklamaním sťažoval, že v jaskyni žiadne videnie nezažil. Predstava reálneho miesta na zemi, ktoré by predstavovalo fyzický vstup do očistca (a ktoré bolo v stredoveku priamo stotožňované so skutočným očistcom) okrem toho nekorešpondovala s oficiálnou scholastickou náukou, ktorá sa očistec snažila definovať skôr ako stav duše po smrti. Púte, samozrejme, pokračovali a bola dokonca vytvorená nová jaskyňa/jama, ktorá bola zničená až v 17. storočí. Dnes už žiadna jama na ostrove neexistuje – je nad ňou postavená bazilika. Napriek tomu je miesto každoročným cieľom tisícov pútnikov a hoci zo stredovekej praxe už veľa nezostalo, stále sa miestna púť považuje za jednu z najtvrdších. Bdenie v jaskyni je nahradené bdením v miestnej bazilike a 15-dňové (resp. 30-dňové) modlitby a pôsty sú nahradené 3-dňovými.

Pár slov na záver

Sledovať pôvod ideí, akou je očistec, ideí, ktoré sa záhadným spôsobom dostali do kresťanstva, hoci tam predtým neboli, je nesmierne zaujímavé. Mám dojem, že na príklade očistca je možné obzvlášť ľahko sledovať tendencie, ktoré boli a sú globálne prítomné v množstve ďalších učení a dogiem (spomeňme napr. kult svätých, kult relikvií a mnohé iné…). Tieto učenia sú si veľmi často až podozrivo blízke s doktrínami pohanských náboženstiev, ale hoci to vyzerá takmer rovnako, pohanstvo to predsa byť nemôže (alebo snáď áno?). Na základe slov pápeža Gregora I., citovaných z jedného z jeho listov, si môžeme urobiť obrázok, ako tieto „tendencie“ fungovali v praxi: „Oznám Augustínovi, že za žiadnych okolností nemá ničiť chrámy bohov, ale len modly, ktoré sú v tých chrámoch. Nech ich (chrámy) očistí svätenou vodou a miesto modiel do nich uloží oltáre a relikvie svätých.“ (Gregor I., List opátovi Mellitovi, Patrologia Latina, s. 1215.)

Výsledkom takéhoto konania nemôže byť nič iné, len to, čo Frank Viola príznačne nazval „pohanským kresťanstvom“. V tomto prípade je isto na mieste položiť otázku: „Čomu je to viac podobné?“ Podobá sa to viac praktikám a mytológii pohanských náboženstiev, alebo tomu, čo učil, robil a povedal Ježiš? Odpovede bývajú niekedy do očí bijúce, a predsa nie každý ich vidí.

Poznámka: Najdôležitejšie pasáže Traktátu o Očistci sv. Patrika sú dostupné aj v češtine spolu s prekladmi ďalších stredovekých videní o cestách na onen svet v publikácii Ráj, peklo a očistec ve středověkých viděních, Praha 2011.

__________________________________________________________________________________

Príprava na vstup do jaskyne

logos-07-08-2016-ocistec.jpgSláva Očistca sv. Patrika je neodmysliteľne spojená s pôsobením rádu augustiniánov, ktorí mali miesto pod svojou správou od tridsiatych rokov 12. storočia, čiže už niekoľko desaťročí pred vznikom Traktátu. V Traktáte preto nájdeme okrem samotného videnia rytiera Oweina aj cenné informácie o tom, aká príprava čakala v kláštore každého, kto sa do Očistca odhodlal vstúpiť. Celkovo mal proces vyzerať tak, že kajúcnik musel najskôr požiadať o povolenie návštevy Očistca svojho biskupa. Ten mal kajúcnika čo najusilovnejšie odhovárať, aby do Očistca nevstupoval, pretože mnoho ľudí sa odtiaľ už nevrátilo. Ak sa nedal presvedčiť, napísal biskup list opátovi kláštora pri Očistci, ktorý musel kajúcnik odniesť so sebou. Opát ho musel znovu odhovárať a presviedčal ho, aby radšej podstúpil iný druh pokánia. Ak sa kajúcnik nijako odhovoriť nedal, podstúpil v miestnom kostole 15-dňovú prípravu na modlitbách a pôstoch a napokon po účasti na omši a pokropení svätenou vodou bol procesiou rehoľníkov odvedený k vstupu do jaskyne. Tam bol zamknutý po celý deň a noc a pokiaľ ho po 24 hodinách našli živého, jeho hriechy boli zaiste zmyté. Kajúcnik sa znovu pohrúžil na 15 dní do modlitieb a až potom sa vydal na spiatočnú cestu.

__________________________________________________________________________________

Literatúra:

BARNA G. – VIOLA F.: Pagan Christianity? Exploring the Roots of Our Church Practices, 2008.
DINZELBACHER, P.: Poslední věci člověka. Nebe, peklo a očistec ve středověku, Praha 2004.
LE GOFF J.: Zrození očistce, Praha 2003.
LE GOFF J.: Středověká imaginace, Praha 1998.
PASULKA D.W.: Heaven Can Wait. Purgatory in Catholic Devotional and Pupular Culture, Oxford 2008.
SEYMOUR J. D.: Saint Patrick’s Purgatory. A Medieval Pilgrimage in Ireland, Dundalk 1918.



Súvisiace články

História svätého chrámu v Jeruzaleme|Logos 1 / 2007 | Adrián Šesták |Téma
Zakladanie kresťanských spoločenstiev v moslimskom svete|Logos 4 / 2016 | Žofia Suchá|Zo sveta
Priniesli oheň|Logos 6 / 2013 | Tibor Szöllősi|Z histórie
Nalomený kríž|Logos 3 / 2014 | Tibor Pécsi|Z histórie
Pápeži ateizmu|Logos 6 / 2014 | Tibor Tóth|Z histórie