Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)
Každý kresťan by chcel mať pevnú vieru; keď už sa obrátil, chcel by mať s Bohom dobrý vzťah a mať správne porozumenie (zjavenie) o javoch, ktoré sú viditeľné aj neviditeľné alebo, ak chcete, pozemské a nebeské. Často sa však stáva, že máme dojem, že veľmi málo rozumieme Božiemu slovu, aj tomu, ako s nami Boh jedná.
Niekedy, keď čítam Bibliu, tak mi je záhadou, ako biblické postavy, patriarchami počnúc, cez Jóba až po apoštolov (osobitne Pavla), mali také veľké zjavenie o Bohu. Hlavným dôvodom, prečo veci chápeme tak, ako ich chápeme, je náš svetonázor, ktorý sa v nás formoval už od útleho veku. V človeku sa vyformuje názor na svet, vytvorí si rebríček hodnôt a vo svojom srdci si dá odpovede na rôzne otázky, ktoré vyvstávajú počas života, či už sú to otázky ohľadom vlastného bytia alebo všetkého toho, čo je okolo nás. Po obrátení čítame Bibliu cez prizmu svojho svetonázoru. Iba ten, kto dovolí Božiemu slovu a Svätému Duchu zasahovať do jeho myšlienkových schém, má šancu, že sa v ňom vyformuje svetonázor správny – biblický a môže prijať skutočne pravé zjavenie a známosť o Všemohúcom. Preto Biblia hovorí, aby sme sa obnovili premenením svojej mysle.
Súčasťou nášho svetonázoru musí byť správne zjavenie o Bohu a taktiež musíme poznať správne odpovede na to, kto je človek, aký zmysel má jeho život a prečo vôbec sme. Ak hľadáme odpovede na dôvod svojej existencie (prečo vlastne Boh stvoril človeka), štandardne odpovedáme, že Boh je láska a o svoju lásku sa chce s niekým podeliť. Určite je to pravda, ale domnievam sa, že túto odpoveď je potrebné doplniť, a to o poznanie, akú úlohu zohráva človek v odsúdení zla – satana.
O satanovi v Biblii, špeciálne v Starom zákone, nie je popísané veľa, ale tieto pasáže sú také silné, že nám musí byť jasné, že vplyv tejto bytosti na celú históriu ľudskej rasy a vôbec celého stvorenia je zásadný. Vidíme, že aj Spasiteľ – Pán Ježiš Kristus berie satana vážne. Čo je teda potrebné, aby sme o satanovi (Luciferovi, Diablovi, Satanášovi, Starom hadovi...) vedeli? „A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: Synu človeka, pozdvihni trúchlospev nad kráľom Týru a povieš mu: Takto hovorí Pán Hospodin: Ty si pečaťou úmernosti, plný múdrosti a dokonalý čo do krásy. V Édene, v záhrade Božej, si bol; všelijaký kameň drahý ťa pokrýval, rubín, topaz, diamant, taršíš, (chryzolit), onyx, jaspis, zafír, karbunkul a smaragd i zlato; práca tvojich bubnov a tvojich píšťal bola v tebe; v deň, v ktorý si bol stvorený, boli pripravené. Ty si ten veľký cherub zastierajúci, a odkedy som ťa dal, bol si bohom na svätom vrchu; prechádzal si sa medzi ohnivými kameňmi. Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa, v ktorý si bol stvorený, dokiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť. Od množstva tvojho kupectva je tvoje vnútro plné ukrutnosti, a zhrešil si. Preto ťa poškvrním a odpracem z vrchu Božieho a zahubím ťa, zastierajúci cherube, a odstránim sprostred ohnivých kameňov. Tvoje srdce sa povýšilo v tvojej kráse; skazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť. Na zem ťa hodím: dám ťa pred kráľov, aby sa dívali na teba. Pre množstvo svojich neprávostí, nespravodlivosťou svojho kupectva poškvrnil si svoje svätyne, a preto vyvediem oheň sprostred teba; ten ťa strávi, a obrátim ťa na popol na zemi pred očami všetkých tých, ktorí ťa videli. Všetci, ktorí ťa znali medzi národmi, budú sa desiť nad tebou; budeš na hrôzu, a nebude ťa nikdy viacej až na veky.“ (Ez 28,11-19)
Ponajprv musíme vedieť, že ide o Bohom stvorenú bytosť. Tento fakt musíme mať na pamäti, lebo konflikt medzi Bohom a diablom je často prezentovaný ako súboj dvoch znepriatelených strán, z ktorých každá disponuje zhruba rovnakou silou. Toto je veľký omyl. Nejde o žiadne pretláčanie, žiadne naháňanie čierneho draka s bielym, žiadny rovnocenný súboj medzi dobrom a zlom. Ak by sme pozerali na konflikt iba z hľadiska sily, potom nech nám je úplne jasné, že Boh by mohol bez akéhokoľvek problému satana potrestať, paralyzovať a zlikvidovať okamžite. Prečo tak neurobil, si povieme neskôr.
Ďalej potrebujeme vedieť, že satan, pôvodne Lucifer, patril k anjelským bytostiam mimoriadnej krásy, slávy a dôstojnosti, veď jeho pôvodné meno bolo Lucifer – nosič svetla. Bol obdarený mimoriadnymi schopnosťami, okrem iných aj vo sfére hudby. Preto takmer cez všetku hudbu, ktorú produkuje človek, sa diabol snaží pôsobiť s tým, že niektorá hudba je pod jeho vplyvom úplne. Počúvaním takejto hudby je v ľudskom srdci ochromovaná schopnosť milovať Boha.
Ako je možné, že sa satan vzbúril, pre mňa zostáva jednou z najväčších záhad. Odpoveď, že Boh ho stvoril so slobodnou vôľou je síce správna, ale veľmi, veľmi plytká. Musíme lepšie porozumieť tomu, čo vlastne je pravda a lož. Pravda je Boh, pravda je Kristus, pravda je všetko, čokoľvek a kedykoľvek Boh povedal, urobil alebo si myslí. Lož nie je opakom pravdy, ani klamlivá informácia, tak ako to často chápeme my. Lož je všetko, čo nie je pravda – čo je odtrhnuté od Boha. Lož je pokus pravdu upraviť, hocijako mierne. Lož je všetko, čo nie je absolútny súhlas s pravdou, lož je všetko, čo nemiluje pravdu. Tento nesúhlas a nešľachetnosť sa našli v Luciferovom srdci: „Tvoje srdce sa povýšilo v tvojej kráse; skazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť. Na zem ťa hodím: dám ťa pred kráľov, aby sa dívali na teba.“ (Ez 28,17) V dôsledku toho, že sa diabol svojvoľne vybral vlastnou cestou, celkom sa skazil. Nie je v ňom nič, ale vôbec nič dobré. Biblickí učitelia sa zhodujú v tom, že do tejto vzbury bola strhnutá tretina anjelov. Už vôbec fakt, že do vzbury sa nechali strhnúť aj také inteligentné, mocné a slávne bytosti, hovorí o tom, že prebiehali veľmi rafinované procesy, ktoré presahujú našu fantáziu. Teraz sa dostávame k odpovedi, prečo Boh nezničil satana okamžite, aj keď o jeho konci hovorí vyššie citovaný odsek Písma (Ez 28,11-19). Bolo treba dokázať, že Boh je nielen silný, ale aj spravodlivý a dobrý. Celý neviditeľný svet, ktorý satanovu vzburu pozoroval, musel dostať nespochybniteľné dôkazy o skutočnej podstate tejto vzbury. Ako vie každý rodič, vzbura sa potláča ťažko, práve s ohľadom na všetkých zúčastnených. Pri vzbure pôsobia duchovné sily, ktoré Biblia nazýva čarovaním, mámením; vzbura vie byť veľmi nákazlivá a výsledkom sú nesmierne škody. Tieto sily ešte stále pôsobia, vzbury prebiehajú v rodinách, v národoch, v spoločenských skupinách a samozrejme aj v cirkvi. Neexistuje cirkevný zbor, ktorý by vzbury nepoznal. Stačí sa pozrieť na históriu Izraela – vzbura proti Mojžišovi, Áronovi, proti kňazom atď., alebo vzbury v Dávidovej rodine – vzbura Absolona, Adoniáša, či tichá nenávisť Joába alebo Achitofela voči Dávidovi. Všimnite si, že vždy išlo o ľudí schopných strhnúť za sebou ostatných, obdarených či už krásou, inteligenciou, alebo boli prosto sympatickí a vedeli sa správať podobne ako Absolon.
Treba podčiarknuť, že človek bol stvorený do tohto neblahého stavu. Pouvažujme, akú úlohu človek zohráva v odsúdení a potrestaní satana. Podľa môjho názoru zásadný, čo potvrdzuje aj prehlásenie apoštola Jána: „Na to sa zjavil Syn Boží, aby skazil skutky satanove.“ Teda na to, aby satan mohol byť legálne potrestaný, musel sa zjaviť Syn Boží, musel si zobrať ľudské telo a stať sa človekom; zrejme nemohlo dôjsť k potrestaniu iba v duchovnej sfére. Za pozornosť stoja Božie výroky tesne po tom, ako Adam s Evou padli do hriechu, v čom sa, pravdaže, starý had prejavil ako schopný sekundant. Všemohúci prehlásil: „A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.“ (Gen 3,15) Semeno ženy ti rozdrví hlavu! Je zaujímavé, že satan mal byť potrestaný skrze človeka, mal sa narodiť niekto, kto ho zničí. Tento uhol pohľadu nám pomôže pochopiť Starý zákon ako aj javy, ktoré prebiehajú vo svete. Takto dôjde k žiaducej náprave svetonázoru, čo je nutným predpokladom pre silnejšiu vieru.
Výrok „Semeno ženy ti rozdrtí hlavu,“ zobral satan vážne a, samozrejme, jeho naplneniu sa snažil zabrániť. Robil všetko preto, aby sa Kristus nenarodil. Kain zabil Ábela, padlí anjeli poškvrnili ľudskú rasu rozmnožením nefilímov, opakovala sa snaha vyhubiť izraelský národ (faraón, Háman...), keďže Mesiáš sa mal narodiť ako dôsledok zmluvy uzavretej s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Posledným zúfalým pokusom bolo vyvraždenie detí v Betleheme. Samozrejme, popritom diabol ukázal svoju povahu, motívy a skutky, čo Pán Ježiš Kristus zhrnul krátko, ale výstižne: „Zlodej nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ (Jn 10,10) V knihe Jób vidíme aj to, aké metódy a zbrane používa. Hlavným cieľom je život človeka, jeho zdravie, rodina aj majetok. V priebehu krátkej chvíle Jób prišiel o všetko, ešte aj vlastná žena sa k nemu správa nenávistne. Okrem choroby nepriateľ používa prírodné javy (oheň, víchrica) a ľudí. Nezabúdajme, že za ľudským nepriateľstvom, závisťou a nenávisťou veľmi často stoja duchovné sily, tak ako o tom aj píše apoštol Pavol v liste Efezanom, že naše bojovanie nie je proti ľuďom, ale proti duchom, ktorí cez nich pôsobia. Samozrejme, že by sme našli ešte aj ďalšie zbrane, ktoré nepriateľ ľudí a samotného Boha používa, ako sú napríklad zvody na hriech, na zlé a pod.
Ako už je uvedené vyššie, satan bol porazený zjavením Božieho Syna. Smrť zasiahla Pána Ježiša za naše hriechy, no On sám nebol hriešnikom. Zmŕtvychvstanie znamená definitívnu porážku zla: „Keďže všetkých súrodencov spája krv a telo, i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla.“ (Žid 2,14) Teraz sa už dvetisíc rokov nachádzame v situácii, kedy Pánova cirkev má demonštrovať túto porážku. Je úplne pomýlené prijímať všetky životné rany, choroby, kliatby a trápenia démonov s tým, že ide o Božiu vôľu. Tieto skutky treba kaziť. Toto obdobie skončí príchodom Pána Ježiša Krista a po vytrhnutí bude satan zviazaný na tisíc rokov. Po tisíc rokoch bude rozviazaný a národy budú znovu zvedené, čo svedčí o tom, že človek vo svojej podstate nie je dobrý. Musíme si uvedomiť, že v tisícročnom kráľovstve budú žiť ľudia, ktorí budú mať ešte prirodzené telo z prachu – telo zemské, ale budú tam aj ľudia, ktorí už budú premenení – v oslávenom tele – a títo zvedení nebudú. Po týchto udalostiach bude definitívne ukončený dlhý, komplikovaný proces satanovho odsúdenia a bude uvrhnutý do ohnivého jazera naveky. „Diabol, ktorý ich zvádzal, bol vrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde bola aj šelma a falošný prorok. Tam budú mučení vo dne v noci na veky vekov.“ (Zj 20,10)
Teda, nachádzame sa v situácii, keď víťazstvo, ktoré vydobyl Pán Ježiš Kristus, musíme tu na zemi demonštrovať, presadiť ho všetkými možnými prostriedkami. Toto je naše celoživotné poslanie. Pozrime sa v krátkosti, ako nás uschopnil a vybavil Pán, aby sme boli úspešní:
1. Správne vyučovanie – bez správneho zjavenia a vyučovania nemôže náš život mať správny smer a veru máme čo naprávať, lebo vplyvom stredovekých povier, materializmu a falošných náboženstiev sa v mysliach ľudí vytvorilo mnoho zmätkov a hradieb.
2. Božia výzbroj – Apoštol Pavol v Liste Efezanom povzbudzuje, aby pevne stáli v boji a boli dostatočne chránení pred nepriateľmi: „Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť.“ (Ef 6,11-13)
3. Meno Ježiš – V tomto Mene je sústredená všetka moc a autorita. Nie my sme porazili diabla, ale Kristus, preto je možné ho zahnať iba v Jeho Mene.
4. Krv Kristova – Svätá krv Pánova, ktorú za nás vylial, nás očisťuje od každého hriechu, a preto diabol nemá právo poukazovať ani na naše zlyhania.
5. Proklamácia Božieho slova – Pri známom konflikte v Judskej púšti Boží Syn odrážal satanove útoky citáciou Božieho slova. Musíme to robiť rovnako.
6. Viera – Na to, aby boli naše slová účinné, je potrebná viera v srdci. Ak tam máme pevné presvedčenie, vtedy sme smelí a naše slová sú dostatočne účinné.
7. Zhoda – „Amen, opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 18,19) Pre klamárov je ťažké zhodnúť sa, lebo jeden klame to a druhý zase niečo iné. Podobné to bolo, keď falošní svedkovia chceli usvedčiť Ježiša. Na pravde je možné zhodnúť sa ľahko, a preto je potrebné ju spoznať, trvať na nej a Boh bude konať.
8. Kázanie evanjelia – Každý spasený človek znamená satanovu porážku.
9. Uzdravovanie a vyháňanie démonov – Toto je aj naša úloha – robil to Pán Ježiš Kristus, apoštoli, robme to aj my.
Našli by sme ešte ďalšie účinné zbrane, ako sú napríklad modlitba alebo pôst, ale aké sú zbrane a ako ich používať, aby sme kazili skutky diablove, sa učíme celý život. Pusťme sa do toho a nepoľavujme.
______________________________________________________________________________________
| Skutky apoštolov | | | Logos 5 / 2009 | | | Rastislav Bravčok | | | Vyučovanie |
| Skutky apoštolov V. | | | Logos 10 / 2009 | | | Rastislav Bravčok | | | Vyučovanie |
| Skutky apoštolov II. | | | Logos 6 / 2009 | | | Rastislav Bravčok | | | Vyučovanie |
| Skutky apoštolov 8. a 9. kapitola | | | Logos 7 / 2016 | | | Daniel Šobr | | | Preklad Biblie |
| Skutky apoštolov 10.–11. kapitola | | | Logos 10 / 2016 | | | Daniel Šobr | | | Preklad Biblie |
