Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)

Kresťan a politika

Návšteva v Europarlamente v Štrasburgu

logos-04-2017-depositphotos-44475101.jpg

Nedávno sme boli na pozvanie europoslanca pána Branislava Škripeka na návšteve v Europarlamente v Štrasburgu. Ľudia síce zaujímajú rôzne postoje voči vedeniu Európskej únie (buď ju vítajú, alebo preklínajú), ale málokto vie, ako vlastne funguje. Väčšine ľudí vôbec nie sú jasné pojmy, ako sú Európsky parlament, Európska rada, Európska komisia alebo Európske súdy, málokto vie, kde majú sídlo – takmer každý si myslí, že „babylonská veža“ je v Bruseli.

logos-04-2017-depositphotos-6074954.jpgKeďže mám z tejto návštevy celkom čerstvé dojmy a v súvislosti s ňou som si vypočul podľa môjho názoru niekoľko „chorých“ názorov, chcem dať niektoré myšlienky na správnu mieru. Najprv odpoviem na otázku, či je správne, aby sa kresťan angažoval do vecí politických. Počul som rafinovanú otázku: „Myslíš, že by Ježiš išiel voliť?“ Táto otázka je absurdná, lebo kráľ sa nevolí a o tom, či cisár bude okupovať územie, nerozhodujú obyvatelia vo voľbách. Skúsim odpovedať protiotázkou: „Myslíte si, že Pán sa nestaral o veci verejné?“ Samozrejme, že sa staral. Nielen On, ale aj proroci Starého zákona, aj apoštoli, vrátane Pavla, boli vo veciach verejných angažovaní. Kresťania robia veľkú chybu, ak pri svojom zbožnom živote nerátajú so štátnym aparátom. Neuvedomujú si, ako ľudia v mocenskom postavení ovplyvňujú ich každodenný život, vrátane životného pocitu. Ak je vláda dobrá, spravodlivá, rozhodne to ovplyvňuje mieru požehnania, spôsob života, mieru naplnenia potrieb, úroveň školstva, zdravotníctva atď. Naopak, v štáte, kde je očividná nespravodlivosť, parlament produkuje zlé zákony, ktoré aj tak vďaka korupcii platia iba pre niekoho, chránení sú zlodeji a nie spravodliví, sa až tak dobre nežije. Preto Pavol hovorí, aby sme sa na prvom mieste modlili za ľudí v moci postavených. „Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovorné modlitby, vďaky za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých, ktorí majú moc, aby sme mohli žiť nerušene a pokojne vo všetkej pobožnosti a dôstojnosti. Toto je dobré a príjemné pred Bohom, naším Spasiteľom.“ (1Tim 2,1-3) Život kresťana je veľmi vzdialený stavu, v ktorom žil starozákonný Izrael. Pôvodne Izrael nemal kráľa, ani ho nemal mať. Život bez kráľa totiž znamenal, že takmer celý výnos práce Izraelcov patril im. Samozrejme, išlo to ruka v ruke so zodpovednosťou, keďže nebol žiadny sociálny systém ani štátne vzdelávanie, ale každý sa mohol rozhodnúť, ako naloží so svojimi neukrátenými financiami, ako si zariadi život, a to, pravdaže, s Božou pomocou a požehnaním. Problém bol, že Izraelci v tejto slobode nevedeli žiť v jednote a nakoniec jednotlivé izraelské kmene urputne bojovali medzi sebou. Keď Izrael chcel kráľa, Samuel múdro upozorňoval na to, že to bude veľmi drahé. Podrobne vymenúva, čo všetko im kráľ bude brať, hlavne dane, z ktorých predovšetkým bude živený (kráľovsky) štátny aparát. Na to, aby sa kráľ nezvrhol na diktátora, Boh ustanovil silnú prorockú službu a ďalej mala svoju úlohu plniť kňazská služba.

logos-04-2017-img-6118.jpgSamuel upozorňuje, že kráľ bude mať skutočne moc, veď preto aj Pavol hovorí o v moci postavených. V rukách politikov sú obrovské financie. V Štrasburgu sme mali možnosť pozrieť si obrovské honosné stavby, ktoré slúžia tejto politickej mašinérii. Veľmi zaujímavá bola možnosť sledovať priamo rozpravu poslancov a hlasovanie. Jedna z pracovníčok však „udrela klinec po hlavičke“ svojím vyhlásením: „Povedzme si pravdu, je to tu hlavne o peniazoch.“ O obrovskom rozpočte Európskej únie svedčí napríklad fakt, že Európsky parlament striedavo pôsobí v Štrasburgu a v Bruseli, čo v praxi znamená, že tisíce ľudí sa musia premiestniť a majú zázemie (kancelárie, ubytovanie…) celkom rozmarne na dvoch miestach. Vedúci únie rozhodujú o skutočne obrovských čiastkach a podobne je to aj s predstaviteľmi národov atď. Aj komunálni politici rozhodujú o tom, koľko vyberú peňazí a koľko ich prerozdelia. Ak niekto povie, že je jedno, kto toto robí, tak si neváži svoju prácu, neváži si peniaze, neváži si žiadne hodnoty. Preto na otázku, či by sa mali kresťania snažiť angažovať v politike, je odpoveď jednoznačná – áno. Dokonca neobstoja ani argumenty, že ozajstných kresťanov je málo, politika je špinavá vec a v prípade, že sa do nejakej politickej pozície dostanem, nebudem až taký významný. Nie je to pravda: Ježiš povedal, že sme soľou a svetlom, preto účasť každého poctivého a slušného človeka, ktorý háji rozumné konzervatívne hodnoty, miluje spravodlivosť a je neskorumpovateľný, je nesmierne dôležitá. A teda, bratia a sestry, nenechajme rozhodovať o dôležitých veciach nášho života iba iných, pokúsme sa aj my rozumne a zodpovedne prispieť k správe vecí verejných.



Súvisiace články

Kresťan a štát|Logos 3 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma
Kresťan a duch doby|Logos 2 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Kresťan vo víre digitálnej doby|Logos 4 / 2020 | Paulína Bartošíková|Vyučovanie
Cyrilo - metodská misia|Logos 8 / 2013 | Redakcia |Z histórie
Prišiel som ako zvedavý skeptik a odišiel ako znovuzrodený kresťan|Logos 2 / 2018 | Redakcia |Skutočný príbeh