Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Tieto stretnutia prebiehali v mestách Prievidza, Handlová, Partizánske. Zúčastnilo sa ich niekoľko tisíc ľudí.
Posledné týždne prichádzalo toľko ľudí, že kapacita miestností bola na hranici únosnosti. Veľa ľudí bolo uzdravených, niektorí z kategórie lekársky nevyliečiteľných chorôb. Na vlastné oči sme videli, ako sa napĺňa posledný verš poslednej kapitoly Markovho evanjelia. Priebeh, význam a dopad týchto stretnutí zhrniem do niekoľkých bodov:
1. Reakcie verejnosti
Veľmi pozitívne. Ani po nežnej revolúcii nechodilo z dlhodobého hľadiska toľko ľudí na regionálne kresťanské stretnutia. A predstavy ľudí? Čakali, že budeme robiť nejaké magické úkony alebo predávať zázračné doplnky výživy. Takmer nikto neodišiel z týchto stretnutí, aj keď bolo jasné, že spôsob a priebeh je jasne biblický, t. j. kážeme Božie slovo a smelo sa modlíme za uzdravenie. Bolestnou skutočnosťou je, že väčšina ľudí trpezlivo čakala na moment „polož na mňa ruky, uzdrav ma a idem si po svojom“. Je to rovnaké ako v dobách Pána Ježiša Krista.
2. Duchovný stav spoločnosti
Je to síce len na vzorke ťažko chorých pacientov a ich najbližších, ktorí im pomáhajú v ich utrpení: je to priam šokujúce, takmer všetci navštívili alebo navštevujú veštice. Veria stredovekým poverám zmiešaným s tradičným „kresťanstvom“, pijú rôzne nápoje, robia rôzne úkony... Stojí ich to veľa peňazí a upadajú do väčšej depresie.
Ľudia v zlomových životných situáciach hľadajú akúkoľvek nadprirodzenú pomoc. Cirkev, ktorú poznajú (podľa veľkých stavieb), je podľa nich organizácia bez duchovnej moci, ktorá nevie dať odpoveď na zložité potreby ľudí. Je tu vákuum. A je to aj výzva pre charizmatickú cirkev.
3. Kedy ukončiť sériu liečení?
Prichádzalo stále viac ľudí, ale sekundárna odozva bola slabá. Taktiež ukazovateľ zbierok signalizoval potrebu zmeny. Povzbudivé však bolo, že okolo päťdesiat ľudí chodilo pravidelne. Nešlo nám len o to, aby chodilo čo najviac ľudí. A čo sme urobili?
4. Následná práca
Dočasne (?) sme zrušili Liečenia a pozvali ľudí na klasické stredajšie zhromaždenia. Na naše prekvapenie tam chodí 30 – 40 neveriacich. Je to charizmatická bohoslužba s výbornou atmosférou... a sme spokojní.
Vytvárame tzv. kontaktné skupiny, kde ľudí nepresviedčame, nevyučujeme, ale pomáhame im začleniť sa do zboru. Záujem nových ľudí je, môžu dávať aj nepríjemné otázky, je tam príjemná atmosféra.
Aspoň u nás ľudia nereagujú na letáky, pozvánky, koncerty. V regionálnych novinách ideme osloviť ľudí, čo je to charizmatická bohoslužba. Ľudia totiž poznajú len tzv. obradné bohoslužby. Takáto bohoslužba je len opiát – nedáva riešenie. Charizmatická bohoslužba vie dať odpoveď na utrpenie, bolesť, zármutok ľudí.
|
V osemnástich rokoch som ochorela na mozgovú obrnu, v dôsledku čoho mi ochrnula pravá ruka. Môj syn mal vtedy akurát tri mesiace. Ruka bola nehybná a skrútená. V nemocnici mi ju dávali do dlahy, bola to vlastne taká umelá ruka, do ktorej som vsunula prsty. Postupom času som sa naučila s tým žiť a starať sa o dieťa. Užívala som až dvanásť druhov liekov. Stav sa však nezlepšoval. Bola som naučená s tým žiť. Trvalo to celých osemnásť rokov, až doteraz. Moja príbuzná ma presvedčila, aby som išla na Liečenie. Ja som však už ničomu neverila, no niečo ma tam ťahalo. Po tom, čo na mňa položili ruky, nič sa hneď nezlepšilo, a tak som si ešte zanadávala. Išla som taxíkom na Zapotôčky a pozerám – čo mám s rukou?! Hýbe sa! Môžem hýbať celým ramenom aj dlaňou, môžem stisnúť ruku, čo predtým vôbec nebolo možné. Normálne s ňou hýbem ako zdravý človek so zdravou rukou! Moja ruka je po osemnástich rokoch ochrnutia zdravá a funkčná, lekár to tiež potvrdil a vysadil lieky. Hoci som tomu najprv nechcela veriť, stalo sa! Ingrid Štoderová, Handlová |
|
Odmala som mal ťažkosti s nosnými dutinami, kvôli čomu som absolvoval viaceré operácie. Bolievala ma hlava. Neskôr sa stali bolesti hlavy neznesiteľnými. Bola mi diagnostikovaná migréna, začal som denne brať lieky. No ťažkosti sa aj napriek snahe lekárov stupňovali. Hoci som užíval tabletky každý deň, bolesti silneli – a to až tak, že sa mi narušoval zrak, sluch a nevládal som komunikovať. Bolesť sa mi rozlievala do celého tela, ktoré ma bolelo aj na dotyk. Takto intenzívne to trvalo asi rok. Preto som začal strácať nádej do budúcna. Raz som si prečítal inzerát v novinách a prišiel som aj s priateľkou na Liečenie. Trochu sa mi potom polepšilo, tak som prišiel znovu. Tak nejako som tomu postupne začal veriť. Totálna zmena začala na treťom a hlavne štvrtom Liečení. Keď na mňa položili ruky, vnímal som svetlo, cítil som teplo, triaslo so mnou − a nerobil som to ja – zrazu som sa cítil úplne zdravý. Mal som teplé ruky, išlo zo mňa teplo, je to krásne. V ten večer som nepotreboval lieky od bolesti ani žiadny „ukľudňovák“. Odvtedy aj vidím ostro, počujem ostro, už zďaleka nemám také bolesti a hlavne: žiadna migréna. Život sa stáva kvalitnejším. Zajtra idem do roboty, teším sa. Tomáš, 24.r, Prievidza |
|
Mala som bolesti v ľavom členku. Vznikli v dôsledku štýlu obúvania, ktorý som musela v práci dodržiavať. K tomu sa pridal úraz, a tak sa to celé ešte zhoršilo. Bolesti som mala asi štyri roky. Po Liečení som vychádzala z budovy a zrazu som v oboch členkoch pocítila hroznú bolesť. A potom naraz – akoby uťal – bolesť zmizla a dodnes je to úplne v poriadku. Dnes som tu kvôli očiam, lebo aj tie potrebujem uzdraviť. p. Marta, Partizánske |
| BALÁZS SZABÓ V PRIEVIDZI | | | Logos 3 / 2009 | | | Ján Hudec | | | Zo života cirkvi |
| Misijná skupina Prievidza | | | Logos 12 / 2018 | | | Pavel Stotka | | | Predstavujeme |
| Budujeme Boží dom | | | Logos 5 / 2016 | | | Júlia Bečková | | | Predstavujeme |
| Božia moc zasiahla Slovensko | | | Logos 7 / 2011 | | | Peter Kuba | | | Aktuálne |
| Evanjelizácie s Alexandrom Peremotom | | | Logos 9 / 2019 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
