Manželstvo

Vôbec si nerobím ambície, že je možné v jednom článku zodpovedať na všetky otázky, ako dôjsť k harmonickému manželstvu. No pomôcť môže aj krátky článok, ak sa dotkneme dôležitých oblastí a ak sa ich dotkneme tak, že nevyvoláme zmätok, ale usmernenia budú jednoduché, jasné a správne. Takže, niekoľko myšlienok, nápadov, úvah, ako sa vyvarovať notorických chýb a ako môže byť zbudované uspokojivé manželstvo.

Pozor na zákonníctvo

Zákonníctvo vychádza z toho, že čím viac rád a pravidiel (zákonov) budeme mať, tým lepší bude výsledok. Táto myšlienka má kaz. Život je proces, na ktorý pôsobí neuveriteľné množstvo duchovných, duševných a telesných faktorov. Stanoviť podrobné pravidlá je po prvé nemožné a po druhé spôsobuje to skazu.

Biblia hovorí, že manželia majú opustiť rodičov, aby mali pokoj venovať sa jeden druhému. Snažiť sa ustanoviť pravidlo, aký vplyv by mali rodičia mať, sa nedá. Vzhľadom na to, že všetci aktéri – rodičia, starí rodičia, súrodenci a novomanželia, sú vždy iní. Je úplne nešťastné, ak nejaký Boží muž povie taký príklad zo svojho života, ktorý doniesol dobrý výsledok, a niekto iný sa ho bude snažiť presne napodobniť. Dôležité je pochopiť, že dobré vzťahy je možné ustanoviť iba s dobrým srdcom. To sa musíme učiť. „Zato opustí človek svojho otca i svoju mať a pripojí sa ku svojej žene, a tí dvaja budú v jedno telo.“ (Ef 5,31)

Komáre a ťavy

„Slepí vodcovia, ktorí cedíte komára a ťavu prehĺtate!“ (Mt 23,24) Už sme spomenuli nebezpečenstvo zákonníctva. Zákonník považuje všetky nariadenia, odporučenia, rady, príklady za rovnako hodnotné a cíti potrebu, aby boli všetky rovnako rešpektované. Tak to však nie je. Musíme vždy rozlíšiť, čo je pre budovanie manželstva zásadné a čo je zásadné momentálne. Napríklad, nie je správne, ak má manžel milenku a nie je správne, ak si neumýva zuby. Nemá to však rovnakú hodnotu. Preto sa snažme z „manželskej polievky“, ktorú varíme, vždy vyberať ťavy, a keď zostane čas, pustime sa aj do komárov. Čiže, pozerajme sa na otázky dôležité.

„Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť vo Svätom Duchu.“ (Rim 14,17) Vzťahy (aj tie rodinné) sú dobré, ak sú pod vplyvom Božieho kráľovstva. Majú byť pravdivé, spravodlivé, prinášajúce pokoj a v žiadnom prípade v nich nesmie chýbať radosť. Aj keď manželia nežijú v hriechu, nevadia sa, ale cítiť v nich napätie a hlavne absentuje akákoľvek veselosť a schopnosť zasmiať sa nad situáciou či nad sebou samým, nie je to to, po čom by naozaj túžili. Preto nadhľad a povznesenie sa nad banálne chyby, eventuálne nezdary partnera, umožnia v rodine zachovať dobrú atmosféru a veselosť.

Rodinné zázemie

Myslieť si, že si beriem iba partnera, a nie jeho rodinu, je prinajmenšom krátkozraké. V tvojom milom (milej) máš obsiahnutú komplet celú rodinu. Nielen výzor, ale aj povahové črty, rebríček hodnôt a v neposlednom rade to, ako bude riešiť konflikty a starať sa. Človek sa tomu nemôže vyhnúť, prosto je taký. Nemôže vyskočiť z kože. Jediné, čo môže, je prijať Krista, zomrieť, znovu sa narodiť a potom celoživotne a náročne pracovať na tom, aby sa podobal nie na famíliu, ale na Krista. Preto výčitky: „Si ako tvoja mama,“ alebo „Si ako tvoj otec,“ sú skutočne nedôstojné. Už pri výbere partnera je potrebné mať toto na mysli.

Kto bude ťahať za dlhší koniec?

To je otázka! Každý vzťah je postavený tak, že v ňom niekto dominuje. Tvrdiť, že my sa vždy dohodneme, je dosť pokrytecké, lebo dohoda bude postavená podľa toho, aká je vôľa silnejšieho. Upozorňujem, že to, čo som teraz prehlásil, je síce fakt, ale nie je to vôbec zlé. Niekto naozaj musí ťahať za dlhší koniec. Vypočujúc a milujúc slabšiu stranu nakoniec presadí svoje videnie veci, lebo vidí, že je správne. Biblická kultúra je postavená tak, že úlohu silnejšieho (upozorňujem, že v rovnoprávnom vzťahu) prisudzuje mužovi: „Vy, muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu.“ (Ef 5,25) V pohanskej kultúre často presadia konečné riešenie otázky ženy, za podpory ďalších rodinných príslušníkov (deti, rodičia...). Niekedy v spolupráci s náboženskými predstaviteľmi. Pochopme, že v očiach Jezábel bolo jej vlastné otrasné správanie jednoducho dobré. Bola presvedčená, že ak presadí svoju vôľu oproti Achabovej, je to normálne a je to v záujme jej, Boha, Izraela aj Achaba. Toto je veľmi ťažká téma. Ak manžel zistí, že si manželka postavila hlavu a „vlak cez to neprejde“, obyčajne, aby sa vyhol ďalším konfliktom, začne sa poddávať. Na konečné riešenia vychádzajúce z Jezábelinej dielne začne dávať svoje pečatidlo a tváriť sa, že sú to vlastne jeho nápady, myšlienky a rozhodnutia. Smutné, ale bežné. No viac smutné.

Buďme normálni, nie tvrdohlaví

Prvé, čo musíme pri pastorácii manželov zistiť, je, či sú normálni. Normálny – znamená rešpektovať normy. Rešpektovať, že je tu olovnica, podľa ktorej sa musíme naprávať. V prípade kresťanov je touto normou Božie slovo. Ak je niekto ďaleko za hranicou línie Božieho slova, napríklad je smilníkom, pedofilom alebo prehral všetky peniaze, nemôžeme s ním riešiť banality ako sú pranie, žehlenie, varenie, dovolenka alebo farba auta. Najprv sa musí dať do normálu. To znamená, že na rade je pokánie z jeho strany, opustenie hriechu a až potom riešime ďalšie veci.

Tvrdohlavosť, zadubenosť, vlastné chcenie, zarytosť, svojhlavosť sú synonymá pre bezbožnosť. Božie slovo hovorí, že svojvôľa je taký hriech ako čarovanie. Tvrdohlavosť nie je pevná vôľa, ale pýcha, ktorá nedovoľuje, aby sa človek zmenil. Dôsledkami tvrdohlavosti sú rozbité vzťahy a hlavne veľmi dobre známe fučanie sa či urážka. Nasleduje horkosť, sebaľútosť a ďalšie chody zo satanovho jedálneho lístka.

Miera temnoty

Podmienkou dobrého vzťahu, hlbokého obecenstva medzi ľuďmi je život vo svetle. „Toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a ohlasujeme vám: Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda.“ (1Jn 1,5-6) Ak jeden alebo obaja manželia žijú v tme, tajne páchajú hriechy, nutne to poznačí kvalitu ich manželstva. Človek vychádza z predpokladu, že hriech, ktorý nebol odhalený, nemá na život žiadny vplyv. Veľký omyl. Ak sa niekto začne ponárať do tajných hriechov (hazard, návykové látky, sexuálne hriechy atď.), začne sa meniť jeho osobnosť a schopnosť komunikácie. Keďže jeho svedomie je zaťažené, vytratí sa pohoda, začne bočiť, byť čudný, záhadný, namosúrený, obostretý akýmsi podivným tajomstvom. Uvoľnenej komunikácii sa podvedome bráni, lebo by mohlo vyjsť na povrch niečo z jeho dvojtvárneho života. Keďže má pocit viny, tak ako už inak, najlepšou obranou je útok. Začne hľadať chyby na druhých, v určitých oblastiach je neuveriteľne zákonnícky. Ak vznikne podozrenie na základe rôznych indícií (prečo chodíš neskoro, kam dávaš peniaze atď.) môže prísť veľmi prudká reakcia typu: „Čo si o mne vôbec myslíš?!“ a pokračuje urážkou – je to vlastne priznanie. Lepšie je hriech vyznať, opustiť a žiť vo svetle.

Banality

Niektoré veci sa môžu zdať ako málo duchovné banality, ale dobrý život bez nich jednoducho neexistuje. Napríklad, zabezpečiť rodinu finančne je jedna z nutností, o ktorej vôbec netreba pochybovať. Ak toho muž nie je schopný, potom je veľká otázka, či je naozaj vo vzťahu silnejší a či má právo ťahať za dlhší koniec. Muž by mal tiež pochopiť, že umývať sa je správne a že špinavé ponožky nepatria hocikam. Dobrá žena vytvára domácnosť, nie je to neduchovné, je to krásne. Poriadok, čistota, vôňa dobrých jedál, zaváraniny, to je to, čo vytvára domov.

Čo posilňuje manželstvo?

Keďže sme sa rozhodli pre rozumnú platformu, ktorá umožní budovanie šťavnatého vzťahu, odmietame zákonníctvo, veľké hriechy, neústupčivosť a v prijateľnej miere rešpektujeme rodinu nášho manželského partnera, môžeme začať budovať:

Božie slovo – Ako už sme spomenuli, Božie slovo je nám normou, a keď sa ním rodina zaoberá, má schopnosť hodnoty a požiadavky, ktoré obsahuje, aj uviesť do praxe. Preto by manželia mali študovať Božie slovo každý zvlášť, a potom si nájsť chvíľky, kedy budú nad Bibliou rozmýšľať spolu. A to nielen o manželstve, ale aj o širších otázkach Božieho kráľovstva či súčasného sveta.

Komunikácia – Blahoslavená dvojica, ktorá si stále má čo povedať, aj cez rozdiely v komunikačných potrebách a schopnostiach muža a ženy. Muž musí rešpektovať švitorenie svojej manželky, kedy do nepotrebných podrobností opisuje, čo ju práve postretlo. Žena si musí uvedomiť, že i ten najbohabojnejší muž po určitej dobe stratí nervy a neutíchajúci prúd slov začne vnímať ako hučanie vodopádu, popri čom si matne spomenie, že v Prísloviach je čosi o kvapkaní vody.

Sex – „Neukracujte sa navzájom, iba ak čo z obapolného súhlasu na čas, aby ste stihli na pôst a na modlitbu, a zase sa vedno zíďte, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť.“ (1Kor 7,5) Vyššie uvedený citát je prikázanie ako také, podobne ako nezabiješ či nepokradneš, a preto ho treba zobrať vážne. Samotný sex nie je jediným stĺpom, ktorý zabezpečí dobré manželstvo, ale jeho absencia môže viesť k jeho rozpadu.

Peniaze – Niekto povedal, že láska prechádza žalúdkom. Romantickí rojkovia a leniví povaľači si myslia, že sa dá dlhodobo žiť z akéhosi citu bez naplnenia materiálnych potrieb, na ktoré sú financie jednoducho potrebné. Na to je treba šesť dní pracovať. A to šikovne. Biblia predpokladá, že práve u muža sa nájde schopnosť zarobiť viac peňazí, čo okrem iného určuje jeho vedúcu úlohu v rodine. Peniaze sú citlivá otázka a čím menej ich je, tým je citlivejšia. A teda nech sú.

Opäť sa dostávame k otázke pravidiel. Kto o peniazoch rozhoduje? Môže okrem spoločnej kasy disponovať vlastnými peniazmi muž a žena bez vedomia partnera? Opäť dostaneme odpoveď, že jednotlivé situácie sú rozdielne. Čo je určite nesprávne, je, ak málo zarábajúci muž zhabe všetky peniaze manželke, nenechá jej ani na nanuk alebo kaderníka.

Spoločná pobožnosť – Veľmi silné pre rodinu sú spoločné pobožnosti. Uznávam, že je náročné vôbec sa zísť, ale skúsme to aspoň raz za týždeň, napríklad v sobotu. Zásadne pred jedlom by mala byť spoločná modlitba a deťom by sa mala čítať obrázková Biblia.

Jedlo – Pán Ježiš občas povedal: „Poďme na odľahlé miesto, oddýchneme si, zajeme si.“ V niektorých kultúrach si nevedia predstaviť rodinný život bez jedného spoločného posedenia pri stole. Kde sa zhromažďuje rodina? Okolo stola: „Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po jeho cestách. Istotne budeš jesť prácu svojich rúk, budeš blahoslavený, a dobre ti bude. Tvoja žena bude ako plodný vinič vo vnútri tvojho domu, tvoji synovia ako mladistvé olivy vôkol tvojho stola. Hľa, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Hospodina.“ (Žalm 128,1-4)

Povzbudzuj – Musíme sa naučiť povzbudzovať, vyslovovať slová viery na našich blížnych. Daj si pozor, aby si nehovoril žene, že je škaredá, a deťom, že sú hlúpe. Hľadaj oblasť, ktorú môžeš vyzdvihnúť a pochváliť. „Vy, muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, ...“ (Ef 5,25-26)

Svoju úctu k blížnemu môžeme vyjadriť taktiež „milými zbytočnosťami“. Ak niekto prehlási: „My si darčeky nedávame,“ ako keby bol už niekde ďalej na vrchole evolučného vývoja a robí chybu. Darčeky a dary nájdeš v Biblii často. Je to pekné a prináša to radosť darcovi aj obdarovanému.

Spoločné trávenie času – Toto pre niekoho môže byť náročné, najmä ak to doma nevidel. Musíme sa naučiť tráviť čas spolu, a to nielen pri plnení pracovných povinností, ale iba tak, na výlete, na dovolenke, pod „parazólom“.

Nezabúdajme, že dobrá rodina bola vždy základom fungovania každej spoločnosti. Abrahám, Izák a Jákob mali za úlohu založiť rodinu – klan, tak ako každý v ich okolí, ale rodina patriarchov mala žiť pod vládou Všemohúceho Boha. Túto úlohu máme dnes aj my.