Najdlhšia cesta môjho života

James Patrick Dutton jr.

Skúšobný pilot a astronaut, narodený 20. novembra 1968 v Eugene, Oregon USA. Vyštudoval vojenské letectvo a astronautiku na Leteckej akadémii a Washingtonskej univerzite. Testoval najmodernejšie vojenské lietadlá US Air Force. Nalietal viac než 3300 hodín na 30 typoch lietadiel. Od roku 2004 bol zaradený do výcviku amerických astronautov pre misie raketoplánov. Do vesmíru sa dostal ako pilot raketoplánu Discovery v misii STS-131. Let začal 5. apríla 2010 a smeroval k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Trval 15 dní, 2 hodiny, 47 minút, 10 sekúnd a prešli 10 030 159 km v 230 obletoch. Je ženatý a má 4 synov. Je členom kresťanskej organizácie Officers Christian Fellowship, ktorá združuje veriacich vojakov americkej armády.

Pilot raketoplánu Discovery

Americký plukovník, letec, astronaut a pilot raketoplánu Discovery James P. Dutton prežil začiatkom roku 2010 vo vesmíre a na medzinárodnej vesmírnej stanici 15 dní. Počas letu obletel 238-krát našu Zem a preletel viac než 10 miliónov km. Napriek tomu hovorí, že najdlhšou cestou v jeho živote nebol let do vesmíru, ale cesta do vlastného srdca a k Bohu. Trvala niekoľko rokov.

Bol som perfekcionalista. Odmalička som túžil stať sa astronautom. V 13 rokoch som napísal do Vesmírnej agentúry NASA, aby som sa dozvedel, ako by som to mohol dosiahnuť. Bola to moja túžba a neskôr aj cieľ, ktorému som prispôsobil celý svoj ďalší život. Začal som sa usilovať o úspech v štúdiu. Pritom som si vôbec neuvedomoval, že sa moje sebavedomie stáva od toho závislé. Pocity šťastia a vlastnej hodnoty ma zaplavili vždy, keď som dostal dobrú známku, výborné vysvedčenie, diplom alebo ocenenie. Ale nikdy to netrvalo dlho a rýchlo bolo všetko fádne ako predtým. A tak som sa usiloval o ďalší úspech, od ktorého som si sľuboval trvalé naplnenie. Bol som perfekcionalista. Určoval som si vysoké normy vo všetkom, čo som robil, a pritom som sa bál akéhokoľvek zlyhania.

Honba za úspechom

Už v priebehu štúdia prvého ročníka na Leteckej akadémii som cítil, že honba za úspechom a tlak, pod ktorým žijem, je na hranici únosnosti. Bol som otrávený, bezmocný a prázdny. O taký život som nestál. V tom čase som začal chodiť medzi kresťanov, ktorí pôsobili na akadémii. Stretávali sme sa každú sobotu. Medzi nimi som objavil niečo, čo som nikde inde nevnímal. Mali úplne inú radosť, akú som dovtedy poznal. A ešte pokoj! Ako veľmi som po ňom túžil! Raz sme si na takom stretnutí čítali z Biblie, z Jánovho evanjelia 15,7-8: „Ak zostanete vo mne, a moje slová ak zostanú vo vás, vtedy si proste, čokoľvek chcete, a stane sa vám. Tým je oslávený môj Otec, aby ste niesli mnoho ovocia a boli mojimi učeníkmi.“ Vtedy som pochopil, že Boh naozaj ponúka človeku osobný a dôverný vzťah. A ja mám Bohu, ktorý ma miluje, prinášať radosť. To je ono! Moje srde sa radovalo, keď som si tie slová znova a znova čítal. Celé roky som bol hrdý na svoje úspechy, a pritom mi ani jeden z nich nepriniesol trvalú radosť a pokoj, ktoré som hľadal. Konečne som pochopil, kde robím chybu. Ja som túžil žiť iba pre vlastnú slávu. Zakladal som si na nej a ignoroval som skutočný zámer, pre ktorý som bol stvorený – osobný vzťah s Bohom.

Ťažké skúšky

Aj keď ma okolitý svet uznával a považoval za dobrého človeka, v Božích očiach som bol iba hriešnik na ceste sebeckej nezávislosti. Môj život bol sústredený iba na seba. Spoznal som, že výkony, úspechy a sláva, ktoré ľudia tak milujú, dávajú človeku iba chvíľkové uspokojenie, ale teraz mám nádej, že skrze Ježiša Krista môžem prijať odpustenie a milosť. Hneď v ten večer som prosil Ježiša Krista, aby mi odpustil všetky moje hriechy a aby ma prijal. Viem, že v tej chvíli som sa stal kresťanom. Veľmi rád by som vyznal, že od tejto prvej modlitby všetky moje zápasy s hriechom skončili a že som už len verne slúžil Bohu, ale nebolo to tak. Moja ďalšia duchovná cesta bola plná turbulencií. Nebol som Bohu úplne oddaný. Moje ambície, návykový spôsob myslenia a zvody sveta nezmizli, aj keď som si to veľmi prial. Balansoval som medzi Bohom a svetským spôsobom života. Vždy keď som prežíval úspech, zabúdal som na Boha. Potom prišli okamihy usvedčenia a ja som prosil o milosť. Môj vzťah s Bohom sa obnovoval vtedy, keď prišli ťažké skúšky a neznesiteľné tlaky sveta. Po čase som si uvedomil, že tento životný štýl je pokrytecký – raz hore, raz dole – nemal som však silu to zmeniť.

Ocitol som sa na dne

V roku 1992 som skončil základný letecký výcvik. V tejto dobe armáda výrazne znižovala počet zamestnancov amerického letectva a ja som zistil, že nebudem môcť lietať na bojových stíhačkách, ani sa nestanem astronautom. Môj sen bol ohrozený. Ocitol som sa na dne, totálne sklamaný. Hodnotil som svoj život, hlavne posledné 4 roky. Nedosiahol som ciele, ktoré som si predsavzal. Bolestne som vnímal aj svoju kresťanskú nedôslednosť. Uvedomil som si, že môj život je rozdvojený. Trápilo ma, že neustále zarmucujem svojimi hriechmi Boha a som často voči Nemu ľahostajný. Vtedy som znovu prišiel k Nemu – s prázdnymi rukami a zlomeným srdcom. Úplne som sa Mu odovzdal. Prosil som: „Pane, sám vlastnou silou sa nedokážem zmeniť, iba Ty ma dokážeš zmeniť a spôsobiť, aby som navždy žil taký život, ktorý sa páči Tebe, a aby som Ti prinášal ovocie a slávu. Už nechcem byť človekom rozdvojených zámerov.“ Po modlitbe ma zaplavila úžasná radosť. Hneď v tej chvíli som vedel, že ma Boh prijal ako otec márnotratného syna a že Mu patrím úplne a bez výhrad. Od toho dňa sa môj život zmenil. Môj rozum a moje srdce sú už v súlade s Božími zámermi. Samozrejme, že duchovné boje vediem aj naďalej, ako každý kresťan, ale sú už v Jeho sile. Pokušenie a sebectvo budú stále klopať na moje srdce, ale ja chcem Bohu verne slúžiť. Patrím iba Jemu, a to je pre mňa úžasné životné víťazstvo.

Splnený sen

A ako to dopadlo s mojimi snami a plánmi? Až keď som sa úplne vzdal svojich vlastných snov a ambícií a prestal o ne kŕčovito a tvrdohlavo bojovať, začal Boh pracovať. Stal som sa pilotom stíhačiek a aj astronautom. Bol som vo vesmíre. Spoznal som veľa nových vecí. Nič mi však neprináša takú radosť a naplnenie ako môj každodenný osobný vzťah s Bohom a služba pre Neho. Dnes už lepšie rozumiem slovám Pána Ježiša, ktoré ma začali duchovne prebúdzať a premieňať pred mnohými rokmi: „Tým je oslávený môj Otec, aby ste niesli mnoho ovocia a boli mojimi učeníkmi.“ Skúsenosť úplného odovzdania sa Bohu prajem aj tebe. Je to najdôležitejšie rozhodnutie, aké v živote urobíš.

Zdroj: Brnenská tisková misie