Neboj sa, len ver

Priznajme si, že sa bojíme. Strach je jedna z najodpornejších síl, ktorá napáda ľudský život. Niekedy ho cítime viac, inokedy menej, odchádza a prichádza podľa toho, aké nepríjemné sú okolnosti nášho života, no niekedy príde aj bezdôvodne.

Niekto s ním vie bojovať lepšie, niekto horšie. Ľuďom, ktorým sa dlhodobo usadí v duši, reálne hrozí depresia, čo sa deje zvlášť s pribúdajúcim vekom, lebo človek sa na svojej životnej púti stretne s mnohými tragédiami a ťažkosťami, s ktorými ako mladý človek vôbec nerátal a nepredpokladal, že sa dotknú práve jeho a jeho blízkych. Človek príliš reálne vníma existenciu zla. Mali by sme si všimnúť, ako sa o strachu vyjadruje Boží Syn – Pán Ježiš Kristus. Povzbudzuje svojich učeníkov slovami: „Neboj sa!“, „Prečo si sa strachoval?“, „Neboj sa, len ver!“ Ježiš učeníkov napomína, aby strach neprijali a vyhodili ho zo svojho života. Život bez strachu je jednoducho krásny.

Kde sa berie strach

Myslím si, že ani nevieme, čo strach v skutočnosti je. Vieme len vyjadriť pocit alebo popísať, ako sa ľudia pod vplyvom strachu správajú: neistota, strata smelosti, zblednutá tvár, chvenie, triaška, koktanie, chaotické správanie, strata dôstojnosti – to všetko sú symptómy strachu. Ale kde sa strach vzal? Teraz nebudeme hovoriť o strachu, ktorý je na dobré a chráni nás pred nebezpečenstvom (napr. pádom z výšky), a už vôbec sa nebudeme zaoberať bázňou Božou. Strach je duchovná sila. Môžeme povedať aj to, že strach je duch, lebo apoštol Pavol píše Timotejovi, že Boh nám nedal ducha strachu (2Tim 1,7). Okamžite po tom, ako Adam zjedol zakázané ovocie, obklopila jeho srdce zlá, temná, satanská sila a pocítil niečo, čo do tej doby vôbec nepoznal. Začal sa báť, a to ešte skôr, ako sa stretol s Bohom a vypočul si z jeho úst odsudzujúce výroky. Táto temná sila zviera všetkých potomkov Adamových od počatia. Duch človeka je totiž inteligentný a pozná, aký je koniec ľudského života, teda, že sa čím ďalej, tým viac približuje smrti a zahynutiu. Epištola Židom to popisuje nasledovne: „Teda, keď deti stali sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve.“ (Žid 2,14-15)

Ľudia urobia všetko možné pre to, aby porazili vlastný strach. Veľkými činmi dokazujú všetkým naokolo a hlavne sami sebe, že sa neboja. Položme si jednu zásadnú otázku, či je vôbec možné nebáť sa a ako na to. Keď sa pozrieme na hrdinov viery a uvedomíme si, že to boli takí istí ľudia z mäsa a kostí ako my, musíme dôjsť k názoru, že je to možné. Spomeňme mládencov v Babylone, o ktorých Slovo Božie hovorí: „Nebáli sa rozkazu kráľovho.“ Dávid sa nebál Goliáša a Pavol so Sílasom v ťažkom žalári a plní rán si zachovali dobrú náladu, a hlavne Ježiš hovorí, aby sme sa nebáli. Pozrime sa, ako na to.

Dávid na to prišiel

Jeden z najznámejších žalmov v Biblii je 23. žalm. Dávid v ňom otvorene spomína veci, ktorým by sa kresťania v živote najradšej vyhli, menuje nepriateľov, zlé a údolie smrti. „Nebudem sa báť zlého…, strojíš mi stôl pred mojimi nepriateľmi…, aj kedy som išiel údolím smrti…“ Dávid všetko korunuje víťazným prehlásením: „nebudem sa báť!“ Všimnime si dobre, prečo sa Dávid nebojí: Nespolieha sa na seba, ale hľadá pomoc zvonka. Univerzálnou odpoveďou na všetky problémy je PASTIER. Dávid začína: „Hospodin je môj Pastier…, Ty si so mnou…“ Ak niekto nemá Pastiera, nikdy nemôže poraziť sily mocnejšie, ako je on sám. Naopak, ak Pastiera máme, nie je dôvod, aby sme ďalej žili v úzkostiach a zovretiach, lebo náš Pastier – Pán Ježiš Kristus – porazil satana, smrť, a preto aj my sme víťazi v Ňom. Tajomstvo víťazného života všetkých spomínaných hrdinov viery spočíva v ich neotrasiteľnej viere, že v každej situácii je Boh s nimi.

Štít viery

„A pritom pri všetkom vezmite štít viery, ktorým budete môcť uhasiť všetky ohnivé šípy toho zlého.“ (Ef 6,16) Ježiš hovorí: „Neboj sa, len ver.“ Nepovedal: „Trochu sa boj a trochu ver,“ ale povedal: „Len ver a ničoho sa neboj.“ Je to viera, ktorá prináša do nášho života víťazstvo, prináša do reality tie hodnoty a dobrá, ktoré pre nás Pán Ježiš vydobyl. Naopak, strach privolá do nášho života práve tie veci, ktorých sa bojíme: Veď Jób povedal: „… pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.“ (Jób 3,25) Nábožný podvod je myslieť si, že strach nás pred čímsi ochráni, že ide o správnu, serióznu a zodpovednú reakciu. Preto si vezmi štít viery a rozhodni sa odmietnuť všetky klamstvá satana, ktoré hovoria o tebe, o tvojej rodine a o tvojej budúcnosti. Klame, klame, klame, ty však never jemu, ale Božiemu slovu.

Nauč sa prijímať správu

Viera rastie zo zvesti, z počúvania Božieho slova a Božie slovo hovorí o víťazstve a požehnaní. Slovo Božie je evanjelium – dobrá správa. V ňom je semeno viery, ktoré má schopnosť rásť, a rovnako tak v slovách, v správe, v zvesti je aj semeno strachu. Veľkým tajomstvom je naučiť sa prijímať do svojho srdca rôzne správy. Dobre porozmýšľaj, s kým komunikuješ. Rozprávaj sa s ľuďmi viery, lebo výsledkom spoločenstva s nimi je pokoj, nádej a silnejšia viera. Žiaľ, výsledkom stretnutí s niektorými ľuďmi (hoci aj kresťanmi) je zmätok, nepokoj, strata viery, obavy, a preto hojne prijímaj dobrú správu z Božieho slova a nepočúvaj zlé zvesti. Čítaj Bibliu, počúvaj kázne a rozprávaj sa s ľuďmi, ktorí sú plní viery, veď dobrý človek nesie dobrú správu.

Dobre hovor

Nie je možné zle hovoriť a mať dobrý životný pocit. Nie je možné hovoriť pochybnosti a mať vieru. Nie je možné ohovárať, preklínať, poškodzovať blížneho a mať v srdci pokoj a radosť. Je to zákon. Nedaj sa nachytať myšlienkou, že je poctivé a seriózne, ak budeš skúmať všetky možné nebezpečenstvá, ktoré číhajú na teba a na tvoje deti. Nerozoberaj dookola chrípkové epidémie ani negatívne trendy svetových udalostí, pozri sa na Pastiera a hovor vieru.

Nehreš

„Duša, ktorá hreší, zomrie,“ hovorí Božie slovo. Preto nutným dôsledkom hriechu je posilnenie strachu a strata viery, lebo nevieš oklamať sám seba. Hriechy treba vyznať a opustiť.

Káž evanjelium

Jeden z hlavných dôvodov, prečo nechceme kázať, je, že sa bojíme reakcie v podobe odmietnutia, pohŕdania alebo prenasledovania. Paradoxne, práve vtedy, keď prežívame tieto veci, stávame sa silnejšími. Veriaci, ktorí statočne znášajú pohŕdanie pre meno Pánovo, nie sú takí ustráchaní a ich srdce je silné.

Rob dobre

Nie je možné robiť zle a chcieť mať pokoj. Ak niekto ubližuje druhým, seje zlé, prejaví sa to na jeho zovretom životnom pocite, lebo sa vytratí príjemné svedectvo Ducha Svätého o Božej láske. Ak niekto urobí zle, poškodí druhého alebo cirkev, je isté, že bez pokánia jeho srdce stvrdne a zatemní sa, so všetkým, čo k tomu patrí. Naopak, krásna odpoveď od Svätého Ducha čaká každého, kto robí dobré skutky, milosrdenstvo, kto nerobí rebélie, rozvraty, ale hľadá pokoj. Ten, kto je dokonalý v láske, žije bez strachu. „Bázne nieto v láske, ale dokonalá láska vyháňa bázeň, pretože bázeň má trápenie, a ten, kto sa bojí, nie je dokonaný v láske.“ (1Jn 4,18) „Radujte sa v Pánovi vždycky, a zase len poviem: Radujte sa! Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko. O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďakovaním nech sa oznamujú vaše žiadosti Bohu. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude strážiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi.“ (Fil 3,4-7)

Naplň sa Duchom Svätým

„Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu.“ (Rim 14,17) V Duchu Svätom nie je strach. Vôbec žiadny. Často sa stane, keď Duch Svätý naplní srdcia ľudí, že sa začnú smiať. Nábožným ľuďom sa to nepáči a zdá sa im to neprimerané, ale Boh je taký – nebojí sa a je veselý. Taký istý pocit chce vložiť do svojich detí.

Posilni svoje spoločenstvo s dobrým Pastierom – Ježišom. Záleží na tvojich osobných intímnych chvíľach, nauč sa odovzdávať Mu svoje životné ťarchy. Posilňuj sa Božím slovom a vyznávaj dobré. Nehreš, konaj dobré a naplň sa Duchom Svätým. Vtedy nezostane žiadne miesto pre strach.

„Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2Tim 1,7)

„Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!“ (Rim 8,15)