Pastor Gabriel Minárik

Život a duchovná služba pastora Gabriela Minárika bude naveky spojená so vznikom Kresťanských spoločenstiev na Slovensku. Jeho duchovnú službu vynikajúco a výstižne, na základe osobného rozprávania pastora Gabriela a jeho manželky Anny, opísal vo svojej diplomovej práci Letnično-charizmatické hnutie na Slovensku po roku 1989 brat Jaroslav Prašil. S jeho dovolením uverejňujeme s drobnými redakčnými úpravami jeho text.

Na to, aby povstala niekde Božia práca, musí si Boh na danom mieste vzbudiť služobný dar a okolo tohto Bohom povolaného služobníka môže povstať cirkev. V Poprade a vôbec na východnom Slovensku sa stal takýmto služobným darom Gabriel Minárik spolu s manželkou Annou, ktorá mu stála po boku a pomáhala mu v službe.

Hľadanie Boha v chorobe

Gabriel Minárik sa narodil v Žiline, odkiaľ sa po troch rokoch so svojimi rodičmi a o dva roky starším bratom presťahovali najprv do Malaciek a potom do Serede. Keď mal 19 rokov, diagnostikovali mu ťažké ochorenie – tuberkulózu. Táto choroba ho sprevádzala zo Serede cez Bratislavu do Tatier – do Popradu, kde je priaznivejší vzduch pre ľudí s podobnými ochoreniami. Mladý Gabriel, ktorý mal túžbu žiť, nechcel zomrieť, sám spomínal na to, že vtedy vyhlásil: „Chcem žiť!“ Keďže medicína bola vtedy (1953) na túto chorobu krátka, sám si hľadal iné alternatívne spôsoby liečby. Pri hľadaní uzdravenia spoznal realitu duchovného sveta. Keďže vtedy vládol komunizmus a duchovno bolo akýmsi spoločenským tabu, jediným miestom, kde sa o duchovne mohlo rozprávať, bola rímsko-katolícka cirkev. Pravdu o živote a smrti hľadal v kostole a v zakázanej literatúre, ktorá sa zaoberala duchovným svetom, ale bola komunistami zakázaná ako napríklad knihy od Břetislava Kafku. Problém spočíval v tom, že táto literatúra ho priviedla do silného vplyvu okultizmu a horlivosť v katolíckej cirkvi ho viedla k bigotnosti. Pastor Gabriel spomínal: „Ako poľovník som dokázal premodliť na postriežke dva celé veľké ružence.“ Náboženská bigotnosť však jeho túžbu po Bohu nevedela uspokojiť. Aj keď neskôr začal intenzívne čítať Božie slovo, nevedel prijať pokoj, radosť a spravodlivosť a navyše ho rozčuľovala formálnosť a prázdnota náboženského života v tradičnej cirkvi.

Obrátenie na prvej charizmatickej konferencii v Československu

Totálny zlom v živote Gabriela Minárika nastal v roku 1988. Jeho kolega z Brna, Jiří Mach, ho po­zval na prvú charizmatickú konferenciu kresťanov do Prahy. Túto konferenciu usporiadal pastor Dan Drápal s kontrolovanou účasťou 440 ľudí z ČSSR a skryl túto akciu pred komunistami pod názvom „Kultúrna konferencia“. Gabriel si na Drápala spomína ako na veľmi inteligentného, pracovitého, disciplinovaného, horlivého kresťana. V tom čase bol hlavnou osobnosťou charizmatického hnutia v Československu. Táto charizmatická konferencia zblížila osamotené skupinky kresťanov z celého Československa. Kazatelia ako Bob Manford a ďalší kázali živé Božie slovo, ľudia boli zasiahnutí mocou Svätého Ducha a boli viditeľne uzdravení. Na tejto konferencii Gabriel Minárik prijal Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa, bol pokrstený v Duchu Svätom a začal hovoriť novými jazykmi. A nielen hovoriť, ale dokonca spievať. Bol to pre neho veľký zázrak, pretože 35 rokov – od svojich 19-tich rokov – vôbec nespieval. Gabriel bol dotknutý Božou mocou a prosil Boha, aby Mu mohol slúžiť pod pomazaním Svätého Ducha. Vtedy už mal 54 rokov.

Po návrate z Prahy bol iným človekom – znovuzrodeným, naplneným Duchom Svätým, ktorý hovoril evanjelium všade, kde sa objavil, vo viacerých mestách a dedinách Slovenska. Pomerne rýchlo sa okolo neho vytvorila malá skupina znovuzrodených kresťanov, ktorí sa zo začiatku schádzali u neho doma, kde sa modlili, pozerali videozáznamy zo stretnutí a z konferencií charizmatických kresťanov v Amerike, vo Švédsku, Anglicku, v Maďarsku. Najväčšiu pomoc – vyučovanie – dostávali v začiatkoch od pastora Dana Drápala. Katolíci im neboli priaznivo naklonení. Gabriel si spomína, ako im okná na dome trikrát porozbíjali. Bolo to po tom, ako prehlásil, že sa nebude modliť k Panne Márii. Na stretnutia charizmatických kresťanov väčšinou chodil spolu so svojou manželkou do Prahy, Brna ... Mníchova, Berlína, ale hlavne na stretnutia Zboru Viery (Hit Gyülekezete) v Budapešti. Pastor Gabriel bol pri zrode viacerých zborov a skupín, napríklad v Martine, Bardejove, Bratislave, Mělníku, Hodoníne, Humennom, Jovse ...

V roku 1988 na „Kultúrnej konferencii“ prijal Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa, bol pokrstený v Duchu Svätom a začal hovoriť novými jazykmi.

Čas zázrakov, veľkých evanjelizačných kampaní a založenia zboru v Poprade

Keď sa naskytla možnosť, Gabriel v roku 1990 pozval evanjelistu Steve Rydera z Austrálie na Slovensko, do Košíc. Bývalý väzeň, ktorý sa obrátil a kázal evanjelium po celom svete, prišiel slúžiť aj na Slovensko a jeho službu sprevádzali mimoriadne zázraky a uzdravenia. V Košiciach sa uskutočnili s Ryderom dve evanjelizačné zhromaždenia. Organizačne ich zabezpečoval Gabriel so svojím synom Dušanom. Steve Ryder pred zhromaždením vyučoval Gabriela a ďalších piatich kresťanov, ako takúto akciu organizačne zvládnuť. Boli to cenné informácie pre všetkých zúčastnených. Zhromaždenia v Košiciach v Dome odborov prekonali všetky očakávania, niekoľko ľudí museli policajti z budovy Domu odborov poslať preč, pretože sa majiteľ obával o statiku budovy, hlavne schodiska. Boli to prvé dve veľké evanjelizácie (okolo 2 000 účastníkov) na Slovensku, kde bola zjavne demonštrovaná Božia moc. Evanjelista Ryder na začiatku zhromaždenia prehlásil: „Ak tu dnes nebudú ľudia uzdravení, dávam vám súhlas, aby ste ma vyviedli za mesto a ukameňovali!“ Nebolo to nutné, modlil sa za chorých a chorí boli zázračne uzdravovaní.

Gabriel si uvedomil, že charizmatickú skupinu kresťanov v Poprade treba formálne zaregistrovať na úradoch. 29.1.1990 bola na Okresnom národnom výbore v Poprade podaná žiadosť o zaregistrovanie občianskeho združenia NOVÝ ŽIVOT V KRISTU. Okresný národný výbor, odbor vnútorných vecí registráciu uskutočnil dňa 18.6.1990.

Z podnetu pastora Gabriela sa v roku 1990 konala Modlitebná konferencia spriatelenia s Maďarmi v Košiciach a o rok neskôr v Miškolci, na Slovensku ho spoločne organizovali Gabriel a vedenie Apoštolskej cirkvi v Košiciach.

V roku 1990 bola maďarskými zbormi rôznych denominácií usporiadaná veľká evanjelizácia v Debrecíne. Konala sa vo veľkej športovej hale s anglickým evanjelistom Davidom Heathewayom a ako hostia na konferencii kázali aj pozvaní svetoznámi kazatelia ako Lester Sumrall, John Angelina a ďalší. Konferencia bola bohato zastúpená účastníkmi zo všetkých okolitých štátov, ale Československo bolo zastúpené skromne, prišiel iba Gabriel Minárik s manželkou.

Ďalšia významná udalosť roku 1990 bola Druhá charizmatická konferencia v Prahe. Po Druhej charizmatickej konferencii sa pastor Gabriel stal členom Kolégia pastorov Kresťanských spoločenstiev Československa a začal chodiť do Prahy pravidelne na pastorálky. V roku 1990, štyri roky pred odchodom do dôchodku, skončil so zamestnaním a začal naplno slúžiť Bohu. Nebolo to ľahké rozhodnutie, pretože mal dobré postavenie v zamestnaní, bol výrobno-technickým námestníkom riaditeľa v okresnom závode Východoslovenské vodárne a kanalizácie Poprad. Sľubnú kariéru v zamestnaní sa rozhodol zameniť za službu Bohu. To isté urobila aj jeho manželka, ktorá vtedy nastúpila do dôchodku napriek ponúknutému zvýšeniu platu, a spoločne začali žiť iba z manželkinho malého dôchodku.

Pastor, ktorý vie „vybaviť“ dobré počasie

Veľmi dôležitým krokom pre charizmatickú cirkev na Slovensku bola dvojdňová evanjelizácia v máji 1991 na Zimnom štadióne v Poprade s americkým evanjelistom Maheshom Chavdom, ktorý v tom čase slúžil ako hosť v Prahe. Pastor Gabriel si ho vyžiadal na dva dni do Popradu. Gabriel zabezpečil masívnu propagáciu tohto podujatia po celom Slovensku. Kvôli nabitému programu služobníka M. Chavdu nastal problém, časovo stihnúť jeho presun z Ústí nad Labem do Popradu bolo nemožné. Pastor Gabriel sa rozhodol, že objedná helikoptéru, ktorá by priviezla evanjelistu Chavdu na popradské letisko, ale použitie helikoptéry bolo nad finančné možnosti kresťanov v Poprade, pokladňa bola prázdna. Nadprirodzenou zhodou okolností sa Gabrielovi podarilo zohnať malé lietadlo na dopravu M. Chavdu do Popradu za režijné náklady, za smiešnych 4 600 korún. Keď všetko vyzeralo veľmi nádejne, nastala ďalšia komplikácia – počasie. Popradský letový dispečer telefonicky oznámil, že pre veľmi silný vietor, ktorý je v Poprade, lietadlo nebude môcť pristáť na popradskom letisku. Gabriel dispečerovi povedal: „Vy sa postarajte o technický stav lietadla, ja sa postarám o počasie!“ Z finančno-právnych dôvodov si tento rozhovor na letisku elektronicky zaznamenali. Na zodpovednosť pastora Minárika vzlietlo lietadlo zo Zlína do Ústí nad Labem, kde nastúpil M. Chavda a lietadlo pokračovalo v lete do Popradu. Keď sa lietadlo blížilo k letisku Poprad, asi 15 minút pred pristátím, počasie nad Popradom sa zázračne zlepšilo a lietadlo so vzácnym hosťom, ktorý prinášal evanjelium Ježiša Krista, pristálo v Poprade. Po pristátí lietadla sa odohral nasledujúci rozhovor, letový dispečer pán Kukura zavolal:

„Ktorý je to ten Minárik?“
„Ja som Minárik.“
„Ukážte sa, ešte som nestretol človeka, ktorý by povedal, že sa postará o dobré počasie...“

Evanjelizačné zhromaždenia s Maheshom Chavdom boli výnimočné. Obidve trvali asi do tretej ráno. V športovej hale visel transparent SLOVENSKO PRE JEŽIŠA, čo bolo víziou Gabriela. V prvý deň prišlo na popradský zimný štadión 3 000 ľudí a druhý deň 3 300. Evanjelista M. Chavda kázal vyše dvoch hodín jasné a čisté Božie slovo. Potom sa modlil za chorých a za potreby prítomných. Božia moc na zhromaždeniach bola zjavná. Gabriel po evanjelizácii nazbieral asi 80 svedectiev ľudí o uzdraveniach, niektoré boli aj lekársky potvrdené. Zvláštnu pozornosť venoval modlitbám za zrušenie neplodnosti v rodinách, a manželia Minárikovci s úsmevom spomínajú, ako niekoľko rokov stretávali po Poprade šťastné mamičky, ktoré pred sebou v kočíkoch vozili živé svedectvá Božej moci.

Bremeno organizátora a usporiadateľa vzal na svoje plecia Gabriel s manželkou. Spomína: „Keď bratia videli, že ide aj o veľkú finančnú zodpovednosť – zaplatiť prenájom štadióna, odľadnenie hracej plochy, stavbu pódia, energie, dopravu lietadlom... – zostalo nás asi desať.“ Nemali vieru na to, že účastníci svojimi darmi uhradia náklady na zhromaždenie. Ale stalo sa, Boh akceptuje vieru!

V tej dobe výborne fungovala spolupráca s Apoštolskou, s Metodistickou ako aj s Baptistickou cirkvou, čo sa potvrdilo aj pri organizovaní evanjelizácie s Reinhardom Bonnkem v Bratislave, v PKO. Na tejto výnimočnej evanjelizácii kresťania z Popradu slúžili ako modlitebná podpora za pódiom počas evanjelizácie. Všetky evanjelizácie boli veľmi požehnané, plné nadšenia a pomazania Božej moci, ale ovocie v podobe rastu cirkvi bolo malé. Hlavným dôvodom nízkeho percenta zabudovaných kresťanov do cirkvi bola slabá znalosť toho, ako budovať cirkev a nedostatočný duchovný boj. Ako to riešiť? Usporiadať biblické školy, kde by sa služobníci naučili to, čo je treba vedieť, aby ich služba bola úspešnejšia.

Ešte som nestretol človeka, ktorý by povedal, že sa postará o dobré počasie...

Prvá biblická škola v Poprade

Prvú takúto dvojtýždňovú Letnú biblickú školu usporiadal Gabriel v Poprade v roku 1992 po zoznámení sa s Pavlom Neustupným z Berlína na jednej pražskej konferencii. Tam prisľúbil zabezpečiť učiteľský tím na túto biblickú školu. Biblická škola mala 200 poslucháčov z celého Československa a školu absolvoval aj súčasný senior pastor Kresťanského spoločenstva Milosť Jaroslav Kříž s manželkou Annou. Z Berlína prišli prednášať Pavel Neustupný, Wolfhard Margies, Hartwig Henkel, z Prahy Dan Drápal a ďalší. Zavŕšením prvej biblickej školy v Poprade bolo 33 účastníkov pokrstených vo vode a navyše bola vydaná prvá slovenská knižočka od K. E. Hagina: Nové narodenie a Boží liek. Knihu financoval Pavel Neustupný. On tiež preložil do češtiny viaceré vyučujúce audiokazety, čím veľmi pomohol novovznikajúcim zborom na Slovensku. Sme mu za to veľmi vďační.

Nadviazanie spolupráce s budapeštianskym Zborom Viery a pastorom Šándorom Némethom

Pastor Zboru Viery v Győri, Zsigmond Fekete, chodil do Dunajskej Stredy vyučovať skupinu tamojších letnično-charizmatických kresťanov, ktorí z času na čas chodili na nedeľňajšie bohoslužby do Győru. Gabrielov syn Pavol Minárik s manželkou patrili tiež do tejto skupiny kresťanov. Syn Pavol dohodol stretnutie svojho otca a pastora Feketeho a ten následne pozval na návštevu Gabriela s manželkou do Győru.

Pastor Fekete sa zmienil o práci pastora Gabriela na Slovensku pastorovi Hit Gyülekezete v Budapešti Šándorovi Némethovi, ktorý pozval Minárikovcov do Budapešti na zhromaždenie. Zhromaždenia sa vtedy konali v Športovej hale na Folyondárovej ulici. Na zhromaždení bolo asi 2000 kresťanov a pomazaná atmosféra. Pastor Šándor Németh vyzval pastora Gabriela, aby pozdravil zhromaždenie. Gabriel mal tú česť ako prvý Slovák pozdraviť maďarských bratov a jeho manželka Anna pozdrav tlmočila do maďarčiny. Po zhromaždení došlo k osobnému stretnutiu sa s pastorom Šándorom Némethom, kde sa pastor Šándor zaujímal o prácu pastora Gabriela a jeho vízie pre cirkev na Slovensku. Gabriel vyslovil prosbu, aby zo Zboru Viery vyslali učiteľov na druhú štrnásťdňovú Letnú biblickú školu do Popradu v roku 1993. To sa aj naplnilo, na biblickú školu prišli vyučovať šiesti biblickí učitelia, ktorí si sami hradili všetky výdavky. Vyslanie učiteľov bolo veľkou pomocou pre celú letnično-charizmatickú cirkev na Slovensku. Na konci biblickej školy bolo dvanásť účastníkov pokrstených vo vode a viacerí v Duchu Svätom.

Pastor Gabriel začal s manželkou pravidelne navštevovať zhromaždenia Zboru Viery v Budapešti, kde jeho manželka často tlmočila pre desiatky, neskôr stovky Slovákov a Čechov. Do budapeštianskeho zboru pozval viacerých kresťanov, medzi inými aj svojho priateľa Jaroslava Kříža, aby sa aj oni zúčastnili požehnaných bohoslužieb v Budapešti. Neskôr sa na tieto zhromaždenia začalo chodiť autobusmi z Popradu, Banskej Bystrice a z ďalších miest. Vtedy už Gabriel a Jaroslav Kříž úzko spolupracovali. Veľmi dobre si rozumeli aj na osobnej úrovni. Spolupráca medzi nimi bola bez rivality, ale so spoločným zanietením pre evanjelium, a preto táto spolupráca priniesla požehnanie a rast cirkvi na Slovensku. Asi od roku 1994 začali usporadúvať konferencie na Slovensku Gabriel Minárik a Jaroslav Kříž spoločne.

Registrácia Kresťanských spoločenstiev

Vráťme sa do roku 1991, pretože v tomto roku 1. novembra bola nahlásená zmena v registrácii cirkvi. Cirkev zmenila názov na Kresťanské spoločenstvo Poprad a bola včlenená pod Křesťanské společenství Maniny, ktoré zaregistroval pastor Dan Drápal na Ministerstve vnútra ČSR hneď po revolúcii v roku 1990. Keďže KS Maniny už bolo zaregistrované Danom Drápalom na Federálnom ministerstve vnútra Československej republiky, takto aj KS Poprad bolo zastrešené pod touto registráciou. Po rozdelení Československej republiky bolo potrebné riešiť novú registráciu na slovenských úradoch. Preto 22.3.1993 podal pastor Gabriel ako štatutár žiadosť na registráciu Kresťanských spoločenstiev Slovenska, KS Slovenska netvoril len zbor v Poprade. K tejto registrácii sa pridali pastori: Jaroslav Kříž z Banskej Bystrice, Ivan Zuštiak z Liptovského Mikuláša, Ľudovít Kara z Nitry a ďalší. KS neboli zaregistrované ako cirkev, lebo nové zákony to nepovoľovali, tak boli zaregistrované iba ako občianske združenie, a teda vystupovali ako Občianske združenie: Kresťanské spoločenstvá Slovenska. Štát KS Slovenska doteraz nezaregistroval ako cirkev. S registráciou po roku 1991 to bolo a je ťažšie ako počas komunistického režimu. Konkrétne napríklad KS blízka Apoštolská cirkev na Slovensku bola zaregistrovaná v roku 1977, teda v dobe totality.

V týchto súvislostiach treba spomenúť, že po pastorálke v septembri 1993 sa Kresťanské spoločenstvá Slovenska, ktoré viedol pastor Gabriel ako predseda Kolégia pastorov KSS, pridali k protestu proti zasväteniu Slovenska Sedembolestnej Panne Márii. To spôsobilo určitú nenávisť Mariánskych ctiteľov voči KS.

Cirkev kontinuálne rástla a pevnela aj vďaka práci manželky pastora Gabriela, Anny. Vďaku si zaslúži nielen za podporu svojho manžela v službe, ale aj za jej tlmočnícku a prekladateľskú činnosť z maďarčiny. Bola kontaktnou osobou medzi KSS a Zborom Viery. Z maďarčiny do slovenčiny preložila asi 15 dôležitých kníh, ako napríklad: Derek Prince – Požehnanie alebo prekliatie; Németh Šándor – Desatoro, Nádej; F. a I. Hammond – Svine v salóne; Rodney M. Howard-Browne – Boží dotyk; Mahesh Chavda – Sila modlitby a pôstu, Bdenie s Pánom; Dr. Paul Yonggi Cho – Štvrtá dimenzia; články z časopisu Új Exodus od rôznych autorov, ďalej aj 22 skrípt a časti skrípt pre študentov Szent Pál Akadémia Budapest, ktoré slúžia pre slovenských a českých poslucháčov na akadémii.

Zbor v Poprade do roku 2007 narástol asi na počet 180 kresťanov. Gabrielov syn Peter v októbri tohto roku úspešne ukončil štúdium na Akadémii svätého Pavla v Budapešti. Vo februári 2008 odovzdal 74-ročný Gabriel vedenie zboru svojmu synovi, ktorý bol pri zrode zboru a pri všetkých dôležitých udalostiach zboru. Peter Minárik s manželkou Máriou pokračuje v otcovej začatej práci pastora a pastor Gabriel zdôrazňoval, že je za jeho dobrú službu vďačný Bohu. Pastor Gabriel zastával do konca svojho pozemského života funkciu predsedu Kolégia pastorov Kresťanských spoločenstiev Slovenska.

_________________________________________________________________________________________________

Senior pastor Kresťanského spoločenstva Milosť, Jaroslav Kříž, spomína na pastora Gabriela Minárika

Gabriel bol mimoriadny človek. Aj keď bol v mnohých ohľadoch úplne iný ako ja a dá sa povedať, že patril aj do inej generácie, vedeli sme spojiť svoje sily v záujme Božieho kráľovstva a položiť základ charizmatického hnutia na Slovensku. V mojich spomienkach zostane Gabriel stále rovnaký. Bol to úžasný, stabilný človek, ktorý sa nikdy nesťažoval, a vieru, ktorá bola jeho obľúbenou témou, aj naozaj praktizoval. Ovocím jeho života sú skupiny učeníkov, ktoré sú po celom Slovensku, stovky zmenených životov a tisícky ľudí, ktorí počuli evanjelium. Hodnoty, ktoré zastával, sa mu podarilo odovzdať svojej rodine, jeho manželka a traja synovia s celými rodinami dnes slúžia Pánovi a všetci sú bohabojní a vzdelaní ľudia. Gabrielov požehnaný život zanechal trvalú stopu v histórii slovenského prebudeneckého kresťanstva.