Predstavujeme vám zbor z juhozápadného Slovenska

Kresťanské spoločenstvo Milosť Nitra

V Nitre ste začínali ako „na zelenej lúke“. Mohli by ste stručne popísať kedy a za akých okolností došlo k založeniu zboru v Nitre?

Nezačali sme úplne „na zelenej lúke“, ale začali sme s pár veriacimi z Vrábeľ, ktorí tam vytvorili skupinku a pravidelne sa stretávali. My sme prišli do tohto regiónu koncom roku 2001. Začali sme pracovať s touto skupinkou a zhruba o rok nato sme začali vyvíjať prvé evanjelizačné aktivity v Nitre, ale aj v Trnave a v Leviciach. Vďaka tejto aktivite sa obracali noví ľudia a začali prichádzať na spoločné bohoslužby v Nitre. Z viacerých okolitých miest a dedín začali pribúdať noví učeníci a v roku 2005 sme boli oficiálne ustanovení senior pastorom Jaroslavom Křížom ako zbor.

Ako vnímate tento región z duchového hľadiska? Čo sú najväčšie výzvy Nitry a okolia?

V tomto regióne je značný duchovný chaos, pretože je tu veľa rôznych kresťanských spoločenstiev, ktoré majú rozdielne pohľady na kresťanstvo. Vieme to zo skúseností s kresťanmi, ktorí k nám prišli a mali sme možnosť spoznať ich kresťanské názory a životný štýl. Nie je v prvom rade problém v rozdielnych pohľadoch, ale v tom, či sme ochotní sa podriadiť biblickému pohľadu na kresťanstvo, spolupracovať so Svätým Duchom a byť pod Jeho vedením. My sme sa rozhodli, že chceme vybudovať stabilnú a silnú Božiu prácu, ktorá bude stáť na biblických fundamentoch a charizmatickom pôsobení Svätého Ducha.

Dnes pôsobíte okrem Nitry aj v Trnave a zastrešujete tiež misijné skupiny v Leviciach, Partizánskom a v Holíči. Ako sa darí týmto misijným skupinám?

Máme dobre naštartovaný spôsob fungovania bohoslužieb, kde majú veriaci vytvorené dobré zázemie, noví ľudia vedia byť oslovení kázaným slovom, chválami, Božou prítomnosťou, svedectvami a dobrými vzťahmi, ktoré budujeme. Každá zo spomenutých misijných skupín buduje a vytvára takéto zázemie, aby sa vedeli stať soľou a svetlom v danom meste a regióne.

Ktorá veková kategória v zbore v súčasnosti pre­va­žuje?

Máme silné zastúpenie vekovej kategórie od 30 do 40 rokov a pribúda stále viac mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov. Tešíme sa z každého člena, nechýba nám žiadna veková kategória, od bábätiek, až po staré mamy a otcov v zrelom veku, a seniorov.

Ako funguje služba mládeži a deťom?

Vďaka Bohu, za posledné dva roky sa nám vyformovala silná mládež, ktorá je zapálená pre Pána, vážia si jeden druhého a podporujú sa. Začali sme s manželkou viac komunikovať s mladými ľuďmi o tom, aby zobrali zodpovednosť za svoje životy a aby takto pristupovali aj k službe v zbore. Nie je to jednoduché, mládež bola a aj bude vždy veľkou výzvou. K deťom sme tiež začali oveľa dôraznejšie pristupovať, a to hlavne v spolupráci s rodičmi, aby táto nová generácia bola Božím spôsobom podchytená a nebola zasiahnutá negatívnym, nemorálnym vplyvom dnešnej doby. V tejto službe voči mládeži a deťom s rodičmi vidím veľký prínos mojej manželky Moniky a jej vnímanie aktuálnych potrieb.

Zažili ste počas tých rokov, čo tu slúžite, nejaký bod zlomu vo vašej službe? Je nejaká oblasť služby, v ktorej sa vám za posledné obdobie podarilo dosiahnuť úspech?

Zažili sme viacero bodov zlomu, ktoré znamenali posun v našej službe, v osobnom živote aj v celom zbore. Milujúcim Boha všetko spolupôsobí na dobré. Asi za jeden z najväčších úspechov za posledné obdobie považujeme vzájomné rešpektovanie, podporu, úctu, obetavosť a dobrú spoluprácu medzi služobníkmi navzájom v našom zbore. Veľmi si to vážime, lebo dobré dlhodobé vzťahy majú pre nás cenu zlata.

Prijali ste špecifické smerovanie, víziu od Pána na rok 2016 pre váš zbor? Čo bude hlavným tónom tohto roku v mestách, v ktorých pôsobíte?

Tento rok je pre nás evanjelizačným rokom. Prijali sme víziu slúžiť vo väčšej miere ľuďom vo svete, získať ich pre Pána a vybudovať z nich učeníkov. Keďže minulý rok sme sa viac budovali vnútorne ako zbor, posilňovali sme slabé miesta, tento rok sme pripravení zasiahnuť stratené duše v tom svete. Vďaka Bohu, víziu krok po kroku napĺňame a pribúdajú novobrátení ľudia, ktorí sa zapájajú do bohoslužieb. Veríme, že tento rok sa navrátia k Pánovi aj tí, ktorí sa niekedy v minulosti obrátili, a tiež, že sa obrátia aj rodinní príslušníci, priatelia a známi, ktorí nás už dlhší čas pozorujú a sú našimi sympatizantmi.

Akými prostriedkami sa snažíte osloviť ľudí vo vašom okolí?

Používame aktuálne možnosti sociálnych sietí a web, ale najväčší dôraz dávame na osobný kontakt s ľuďmi a starostlivosť o nich. Najviac ľudí sa obrátilo a obracia v našom zbore práve takýmto spôsobom.

Monika, ako manželka pastora, v čom vnímaš najväčšiu potrebu tvojej osobnej služby po jeho boku?

Dlho som sa v tom hľadala, respektíve ešte som na tej ceste hľadania, ale za ten čas som pochopila: Som veľmi vďačná Bohu za svojho manžela. Myslím, že obaja sme si pre seba obrovským prínosom a obohatením, pretože sme úplne iní. Som vďačná Bohu, že som mohla byť pri ňom aj v čase jeho „obracania sa“ k Bohu, a tak ho poznať „pred, aj po“. Videla som na vlastné oči, kým bol pred spasením a ako sa začal meniť po spasení. Pozorovala som ho a vedela som, že je NAOZAJSTNÝ, a že chce žiť naplno. A to bolo a je pre mňa príťažlivé, že náš život má zmysel, hodnotu, cenu a cieľ. Vôbec nie je nudný. Takže za tie roky spoločného života a služby môžem povedať, že najväčšou potrebou mojej osobnej služby po jeho boku je láska, vernosť, lojalita a spoluzodpovednosť za výzvy, ktoré sme prijali. Rozširovanie jeho obzoru a spoločná efektívna komunikácia pri konštruktívnom riešení životných situácií a výziev. Som rebrom z jeho boku a doplnok, s ktorým je kompletný.

Ste rodičia štyroch malých detí, čo je v dnešnej dobe čoraz menej populárne. Podelili by ste sa s čitateľmi Logosu o radu, ako skĺbiť duchovnú službu s rodinným životom tak, aby ani jedna strana nestrádala? 

Strádanie bude, nežijeme v ideálnom svete a v ideál­nych podmienkach. Každý nový ľudský život má svoju hodnotu a svoju cenu. Na druhej strane, má to svoju protihodnotu, a tou je radosť, šťastie, naplnenie a rozmnožená láska..., takže je to otázka rozhodnutia. My sme sa s Miňom už na začiatku nášho vzťahu rozhodli založiť a vybudovať rodinu, mať štyri deti. Pripravili sme si mená a vstúpili sme do toho. Naša hrboľatá cesta v tomto bola: rozhodnúť sa, začať, vydržať a zotrvať v tom všetkom. Tešiť sa, napĺňať sa láskou, Svätým Duchom, premieňať sa obnovením mysle, že deti sú DAROM a nie príťažou, premieňať svoje srdce, svoj život, prítomnosť a budúcnosť. Keby to bolo jednoduché, asi by bolo mnohopočetných rodín viac. Ale samozrejme, je to individuálna záležitosť, treba k tomu pristupovať s porozumením a v bázni Božej. Žijeme tak, aby sme našim deťom vytvorili láskyplné prostredie a reálne zároveň. Vštepujeme im biblické hodnoty a tiež odvahu, jasnosť žiť plnohodnotným skutočným životom. Nevytvárame im skleník, ani iluzórnu predstavu o živote. Skĺbiť duchovnú službu s rodinným životom sa stále učíme.

Je niečo, čo by ste dodali na záver?

Láska je rozhodnutie. Založiť rodinu je rozhodnutie. Byť verný je rozhodnutie. Budovať cirkev je rozhodnutie. Veriť a aplikovať Božie slovo do života je rozhodnutie. A najlepším motívom pre všetky tieto rozhodnutia je Božia láska. Veríme, že nie je márna naša práca v Pánovi. Sme vďační za bratov a sestry z nášho zboru, a tešíme sa z našej spoločnej práce na Božom diele.

A tak všetkým bratom a sestrám a čitateľom Logosu prajeme veľa síl a múdrosti k dobrým rozhodnutiam, ktoré prinášajú Božie požehnanie do života človeka a zároveň obohacujú jeho okolie.

Spracovala: Mgr. Lýdia Takácsová