Rebecca St. James

V jednej zo svojich piesní Take All of Me (Vezmi si ma celú) vravíš: „Všetka moja nádej je v Tebe.“ Raz si povedala, že hoci je jednoduchšie spoliehať sa na iných ľudí, Boh nás volá, aby sme všetku našu vieru vložili v Neho. Ako sa odovzdávaš Bohu, keď pokušenie spoliehať sa na iných je také veľké?

Viera by nebola vierou, keby sme nemuseli dôverovať v to, čo je neviditeľné. Niekedy je to ťažké a možno je ľahšie vložiť našu vieru v niečo hmatateľné. Ale Boh chce, aby sme vykročili, kládli jednu nohu pred druhú a jednoducho kráčali vo viere. V piesni God Help Me (Bože, pomôž mi) opisujem, ako Ho vidím konať v mojom živote rôznymi spôsobmi. Ale musíte to vyhľadávať. Len tak sa to pred vami nezjaví v 3D formáte.

Mnohí úspešní kresťanskí umelci, ktorí prešli do hlavného hudobného prúdu, nemajú také priame biblické odkazy ako ty. Ich tvorba je viac metaforická a nekresťania si tak môžu užiť iba hudbu alebo možno aj kresťanský odkaz, pokiaľ by ho tam našli.

Je to tak napríklad so skupinou Switchfoot. Som ich veľký fanúšik, ale Switchfoot boli vždy takými, akými sú dnes. Majú odkaz, ktorý kresťania vidia, ale nekresťania nemusia chápať, že to, čo počujú, je kresťanský odkaz. Skupina Switchfoot bola vždy taká. Mám však problém s tým, keď kresťanskí umelci začnú s kresťanskými pravdami, ale potom ich zmietne voda a odkaz sa odplaví.

Vydáva to zmiešané posolstvá, a to nie iba kresťanom, ale aj ľuďom, ktorí nie sú kresťania, pretože si môžu myslieť: „Aha, oni robia kompromisy ohľadom toho, kým sú, alebo sa len snažia niečo ukryť, aby sa nám pripodobnili?“ Práve kresťanský odkaz dnes kresťanskú hudbu rozdeľuje. Dostali sme nádej a musíme o nej hovoriť. Inak sme ako všetci ostatní umelci.

Aká je odozva na to, keď sa tvoje publikum skladá napríklad z kresťanov a nekresťanov a hovoríš o Bohu?

Myslím, že ľuďom sa to páči. Páči sa im, že som taká smelá. Mnohí sa boja byť odvážni a verní tomu, kým sú, a ja sa nebojím. Myslím si, že sa im na mne páči moja otvorenosť. Je to pre nich občerstvujúce.

Dnes patríš medzi líderky kresťanskej hudby. Ako sa ohľadom toho cítiš? Prichádza s úspechom aj veľa tlaku? Ako sa s tým vyrovnávaš?

Na to, čo robím, nie je vyvíjaný nejaký extra nátlak, pretože aj keby som nerobila to, čo robím, žila by som pre Boha rovnako radikálne. Inými slovami, je to pre mňa také isté, ako keby som bola veľká sestra mojim súrodencom – sama mám šesť mladších súrodencov, takže vždy som mala zmysel pre zodpovednosť. A tak je tomu aj teraz, len tá zodpovednosť rastie. Ale tlak na to, aby som bola vždy v kurze, priateľská a otvorená, a aby som bola tá, ktorá sa odovzdáva, ma niekedy skutočne vyčerpáva. Keďže som pod reflektormi, ľudia sa naozaj ku mne správajú inak. A preto je to, myslím si, niekedy naozaj výzva, pretože na tej ceste sa časom ešte viac vyčerpáte, unavíte a niekedy nemáte chuť „žiariť“. Niekedy sa môže stať, že v deň, keď sa necítite dobre, vás niekto zastaví a potom povie: „Ó, aká je primadona, nechce sa so mnou rozprávať.“ A viete, vtedy sa musíte zaprieť, vyjsť zo svojej komfortnej zóny a vydať samého seba, aj keď sa cítite byť dole. To je pravdepodobne jedna z výziev, ktorým čelím. A ešte, aby som prijala viac duchovného, fyzického, mentálneho, emocionálneho pokoja, a aby som zvládla svoj nabitý program. Myslím, že aj to je niekedy pre mňa výzvou.

Ako sa za tie roky zmenila tvoja hudba?

Môj prvý štúdiový album bol popový, druhý album bol veľmi rockový a nasledujúce boli zmesou rôznych štýlov. A potom môj album Transform mal trochu z dance-Euro štýlu. Teraz je to koláž a mix týchto štýlov. Rada seba a svoje obecenstvo nechám trochu hudobne hádať, aký bude nasledujúci album, ale odkaz je a vždy bude veľmi biblický a dúfam, že ľudí pritiahne viac k Bohu.

Bol ti Hillsong inšpiráciou?

Áno, veľkou, veľkou inšpiráciou. Vyrástla som v Austrálii a celá tá Hillsong „revolúcia“ sa práve začínala. Do toho zboru v Sydney som chodila roky. A keď počúvam piesne na uctievanie, mnohokrát je to práve Hillsong.

Tvoj posledný album I Will Praise You je plný uctievacích chvál, nie je to napríklad štúdiový pop album. Prečo?

Cítila som, že to tak bude dobré. Je to len môj druhý album s uctievacími chválami, ak nerátam ten jeden, ktorý som spravila v Austrálii, keď som mala 13 rokov! Odkedy som začala s hudbou, uctievanie bolo vždy nevyhnutnou súčasťou toho, do čoho som bola povolaná. Preto som v tomto albume chcela mať „čerstvé“ piesne, ktoré by spájali ľudí s Bohom.

Čo si myslíš o prevahe sexuality v dnešnej modernej hudbe, osobitne u mladých speváčok?

Používanie sexu na predaj hudby je neúctivé k samému umelcovi, pretože namiesto využívania svojich tiel na predaj singlov by mohli využiť hlavne svoje umenie a kvalitu danej hudby. A pre všetky mladé dievčatá, ktoré sa na to pozerajú, to môže byť takisto škodlivé, pretože títo umelci sú v pozícii vzoru a ovplyvňujú ich, aby sa správali podobne. Obliekanie si nevhodných šiat a používanie hudby takýmto spôsobom môže mladých podporovať k sexuálnej aktivite mimo manželstva a to potom môže následne vyústiť do rôznych problémov, vrátane mimomanželského tehotenstva, kvapavky a iných závažných chorôb, ako aj do mnohých emocionálnych následkov. Som nadšená, keď môžem podporovať mladých ľudí, aby žili podľa Božej vôle, a tou je aj praktizovanie sexuálnej abstinencie až do manželstva.

Keď počúvam piesne na uctievanie, mnohokrát je to práve Hillsong.

Čo by si rada vedela pred tým, než si začala s hudbou?

Želala by som si, keby mi niekto povedal, že oddych je neuveriteľne dôležitý a že je nevyhnutné si vyčleniť čas na normálny život, na rast, na učenie sa, na opätovné naplnenie sa, aby som mala niečo, čo môžem odovzdať, keď budem na cestách, keď budem písať piesne či knihy. Problém nastáva vtedy, keď sa nezastavíte a nenájdete si čas na normálny život, na poučenie sa a potom skončíte s tým, že už nemáte čo odovzdať. Ako keby ste vyschli. Stane sa z vás emocionálny a duchovný anorektik, kedy spotrebujete všetko iba vy a potom už nemáte nič, čo by ste mohli dať iným. Neskôr už nemôžete čerpať z ničoho, pretože ste si neoddýchli. Vyhorenie bolo niečo, s čím som bojovala zopár rokov. Ktovie či by som počúvala alebo nie, ale priala by som si, keby niekto prehovoril do môjho života ohľadom tejto veci skôr, než som sa to musela naučiť sama tvrdým spôsobom.

Svoje myšlienky publikuješ aj na internete. Akým spôsobom internet pomohol tvojim fanúšikom pochopiť tvoju hudbu a odkazy?

Myslím si, že toto je úžasný nástroj na službu, lebo mladí ľudia sú dnes doslova „prilepení“ na internet, využívajú ho na komunikáciu s priateľmi, na veci, o ktoré sa zaujímajú. Avšak mladí ľudia môžu využiť internet aj na vyhľadávanie kresťanských umelcov, ktorých hudba ich baví, a popritom aj rásť vo viere. Myslím si, že je to skvelá pomôcka. Ale ako kresťania takisto musíme byť veľmi múdri v tom, čo pozeráme na internete, v televízii, vo filmoch a vo všetkom inom, pretože to, čo ide do našich sŕdc a našich myslí, vyjde von cez naše životy.

V máji v roku 2006 si bola pozvaná do Bieleho domu ako hovorkyňa pre National Day of Prayer (Národný deň modlitby). Prečo si myslíš, že modlitba je taká dôležitá?

Modlitba nás nalaďuje na Boží hlas – keď sa modlíme, keď sme stíšení a keď sme v pokoji, môžeme Ho počuť. A keď sme v skutočnom duchu modlitby, vtedy takisto počúvame, a to je kľúč. Modlitba je aj procesom pokory. Hovorí: „Bože, potrebujem Ťa a neviem v tomto živote žiť bez Teba.“ Naozaj verím, že modlitba mení veci, videla som to na vlastnom živote.

Za čo sa zvyčajne modlíš?

Modlím sa za pomoc. Modlím sa za čokoľvek, čo sa týka mojej služby a za to, čo idem urobiť, či je to interview, koncert, skladanie piesne, alebo hranie filmu. Modlitba je veľkou súčasťou môjho života, modlím sa za priateľov, ktorí prechádzajú ťažkým obdobím, tiež za to, aby som bola citlivá na Božiu vôľu. Mojou veľkou modlitbou je, aby som si vždy bola istá, že kráčam v Jeho vôli a že On ku mne hovorí.

Máš obľúbenú modlitbu?

Pravdepodobne je ňou modlitba odovzdania. Môj singel Take All of Me (Vezmi si ma celú) je modlitbou odovzdania, a to vo mne teraz asi najviac rezonuje.

Keď sa modlíš za Ameriku, modlíš sa aj za Austráliu, je to tak?

Áno, modlím sa za svoju krajinu. Austrália zúfalo potrebuje Boha. Je tam málo skutočných kresťanov.

Dlho si bola známa tým, že si bola tvárou kampane za sexuálnu čistotu, známa ako dievča, ktoré spieva Čakaj na mňa. Ako sa tá rola zmenila, odkedy si sa vydala?

Samozrejme, vždy budem spievať pieseň Čakaj na mňa, pretože je to jeden z mojich najznámejších singlov. Ale teraz už budem vedieť dopovedať ten príbeh, pretože manželstvo je naplnením odkazu o čistote. A aby ten odkaz mal skutočnú moc, naša svadba musela prísť podľa Božieho načasovania, nie môjho. Pred pár rokmi mi jedna kamarátka povedala: „Raz sa vydáš, lebo to bude koniec tohto príbehu a začiatok nového.“ A tak teraz cítim úžasný význam tohto obdobia. Na služobnej úrovni cítim oveľa väčšiu silu Ducha Svätého, ako prúdi cez ten odkaz.

Naozaj verím, že modlitba mení veci, videla som to na vlastnom živote.

Viem si predstaviť, že pre osobu v tvojej pozícii – pre mladú, uznávanú speváčku – mohlo byť obdobie spoznávania sa veľmi komplikované.

Určite áno, bolo to veľmi zložité. Keď sa na to spätne pozriem, som úprimne rada, že to obdobie je preč. Nezáleží na tom, z akej strany sa na to pozeráte, randenie je ťažké. Je to citlivé. Nemôžete to veľmi ovládať. Neviete presne, čo sa bude diať. Je to skúsenosť, ako dôverovať Pánovi. Takisto je to skúsenosť s dôverou v osobu, s ktorou sa spoznávate, a úprimne povedané, niekedy nie je tá osoba nevyhnutne dôveryhodná. Je to aj proces chránenia si srdca, ale nie až úplného zamknutia, pretože chcete, aby bolo otvorené a vedelo milovať. Je to obdobie plné výziev. Aj teraz, keď som už z tohto obdobia von, stále viem pochopiť ľudí, ktorí ním prechádzajú.

Ako si vedela, že Jacob je ten správny muž pre teba?

Jedným z hlavných elementov bolo to, že sa vedel o mňa starať ako o ženu. Myslím si, že mnoho mužov s tým bojuje, pretože je potrebnej veľa sily a veľa dôvery, aby muž vedel ženu skutočne milovať. V predchádzajúcich vzťahoch som sa necítila byť plne ocenená, milovaná a duchovne vedená. Ale u Jacoba tam bol ten „starajúci sa a milujúci“ faktor.

Pamätám si na naše rozhovory pred tým, než sme sa zasnúbili, kedy sme sa na seba pozreli a povedali si: „Toto je úžasné. To, čo máme, je také špeciálne.“ A slzy sa nám vtisli do očí, pretože to bolo naozaj krásne.

Poprosila som Boha, aby mi potvrdil, či by sme sa mali zobrať. Boh to potvrdil cez Slovo, cez ľudí, ktorých vo svojom živote rešpektujem, mentorov hovoriacich do môjho života, tiež cez modlitbu a potom cez pokoj.

Jacob ťa požiadal o ruku na Štedrý deň. Bolo to prekvapenie?

Úplné. Bolo to po prvý raz, čo som na Vianoce priviedla domov nejakého muža. Vďakyvzdanie som strávila s jeho rodinou. Stále vravel: „Toto budú tie najlepšie Vianoce.“ A ja som vždy odpovedala: „Dúfam, že si užiješ čas s mojou rodinou, a dúfam, že nebudeš sklamaný.“ Nemala som ani tušenie, čo plánuje. O ruku ma požiadal v snehu, na dvore mojich rodičov. Bolo to absolútne krásne.

Ako ste sa s Jacobom pripravovali na manželstvo?

Prešli sme predmanželským kurzom s priateľom, ktorý bol Jacobov mládežnícky pastor v čase, keď bol tínedžerom. On a jeho žena s nami pracovali, čo bolo od nich úžasné. Nechali nás vyhľadať a reagovať na všetky biblické verše týkajúce sa manželstva. Delili sa s nami o svoje skúsenosti a pýtali sa nás veľa otázok, naozaj náročných, intenzívnych otázok.

Ukázali nám veci oveľa viac do hĺbky, napríklad aj to, že dôvod, prečo je manželstvo také dôležité, je kvôli obrazu Krista v cirkvi. Keď je manželstvo narušené, môže to mať veľmi zlý vplyv aj na spoločnosť, lebo ľudia vidia, keď kresťania nie sú v manželstve súdržní, a preto sa manželstvo musí brať veľmi seriózne. Je to zmluva. Zdôraznili nám, že tú zmluvu vyslovíme pred Bohom, rodinou a priateľmi. Bolo to veľmi triezve v tom zmysle, že sme rozoznali vážnosť a veľkosť manželstva, ale tiež sme si uvedomili, že vzťah má neustály priebeh. Nie je to tak, že v jednej minúte spolu chodíte a v druhej minúte sa zoberiete, je to proces.

Máte nejaký konkrétny zdroj, ktorý vám pomohol?

Pravdepodobne najlepšia kniha, ktorú sme čítali počas našej prípravy a ktorú by som chcela odporučiť každému manželskému alebo snúbeneckému páru, je kniha s názvom Láska a úcta od Dr. Emersona Eggerichsa. Je o tom, ako manžel potrebuje rešpekt a žena potrebuje lásku a keď si tieto veci navzájom prestanú preukazovať, môže ich to vtiahnuť do istého „bláznivého“ kruhu. Učí o tom, ako preukazovať nepodmienenú lásku a bezpodmienečný rešpekt, aj keď niekedy ten druhý úplne nepreukazuje to, čo sa vo vzťahu očakáva. Zdôrazňuje Božiu milosť a aj to, ako veľmi potrebujeme Boha, aby sme žili v manželstve správne. Potrebujeme Jeho silu, Jeho moc a Jeho milosť v našich životoch, aby sme milovali druhú osobu obetavo – a to naozaj pomohlo môjmu obzoru. Každý manželský pár, zadovážte si knihu Láska a úcta. Je úžasná. Myslím si, že manželstvo je úžasná, nádherná a fascinujúca vec.

Rada zvyknem hovoriť, že manželstvo je symbolické, vzájomné umývanie si nôh. Ale vy dvaja ste na svadbe doslovne umyli nohy jeden druhému.

Áno. Umyli sme jeden druhému nohy ako symbol slúženia, lebo v našom manželstve chceme vyjadriť to, že tomu druhému dávame prednosť pred samým sebou. A ďalším prvkom, pravdepodobne najmocnejším, bolo to, že sme si vymenili prstene čistoty. Urobili sme to tesne pred začiatkom obradu na vyjadrenie toho, že sme sa zachovali čistými jeden pre druhého.

Úžasné. Tento deň bol naplnením toho, v čo ste obaja dúfali a modlili sa.

Určite. Myslím, že obidvaja sme v istých bodoch nášho života cítili, že už to asi nikdy nepríde, že možno nikdy nenájdeme niekoho, kto spĺňa naše predstavy, čo by znamenalo, že ani jeden z nás by nebol vstúpil do manželstva. Keď sme sa našli a uvedomili si, že je tam isté duševné spojenie s veľmi podobnými rodinnými zázemiami a pohľadmi na svet, povedali sme si: „Je toto naozaj skutočné?“ Je to ako keď sa splní sen, cítime sa byť veľmi požehnaní. Avšak ocenili by sme modlitby za rast nášho manželstva.

Myslíš si, že tvoj vzťah je iný kvôli tomu, že si čakala? Aký by bol, keby si naopak nečakala?

Začnime najprv svadobným obradom. Naša svadba bola stredne veľká, mali sme okolo 150 ľudí a rôzni ľudia nám povedali, že tam bola zvláštna prítomnosť Svätého Ducha a krása svadby ako takej. Niektorí dokonca povedali, že to bola najmocnejšia svadba, na akej keby boli, a myslím, že práve aj ten element čistoty pridal na odlišnosti. Naši priatelia nám povedali, že je veľmi zriedkavé vidieť dvoch ľudí, ktorí na seba tak dlho čakali a už to samé osebe bolo niečo príťažlivé a krásne.

Akú radu by si dala ženám, ktoré majú záujem o niekoho a možno majú za sebou niekoľko „kávových“ schôdzok, ale nič sa nehýbe dopredu alebo dozadu, alebo vôbec?

Pravdepodobne by som ich povzbudila najväčšou vecou a tou je, aby poprosili Boha o ochranu ich srdca. Nech prosia Boha, aby sa o nich staral počas toho obdobia, pretože srdce sa môže sklamať a zraniť viackrát. Spoznávanie sa je ťažká vec. Nie je to ľahké životné obdobie. Je to paradoxné, pretože práve toto obdobie by malo byť najzábavnejšie. Malo by byť najkrajšie. A nie je. Sú tam momenty srandy, ale celkovo je to ťažká vec, pretože vtedy je žena zraniteľná. Obidvaja sú. Vydajú seba samého a dúfajú v niečo viac. Špeciálne ženy… my sme viac romantické, a preto je to také náročné.

Naozaj by som sa v tom období veľa modlila a povedala by som: „Bože, prosím Ťa, chráň moje srdce a pomôž mi byť múdrou, pomôž mi mať rovnováhu medzi otvorenosťou a priateľstvom v spoznávaní sa, no daj, aby som bola múdra aj v tom, že svoje srdce nedám niekomu, kto nie je tým pravým mužom pre mňa.“ Viete, pred mojím manželom som nebola zaľúbená do nikoho iného, za čo som veľmi, veľmi vďačná. Ale viem, že je to skôr zriedkavý prípad. Určite som cítila istý druh lásky alebo priateľstva, ale nikdy som nebola zamilovaná. No myslím, že to bolo úmyselné, pretože som prosila Boha o ochranu svojho srdca a o vedenie. Takže, to by pre ne bola moja najväčšia rada.

Vo svojej knihe si citovala v súvislosti s manželstvom aj Príslovia 10,22: „Požehnanie Hospodinovo je to, čo obohacuje a nepridáva s ním trápenia.“ Napísala si, že v Božom srdci a v Jeho charaktere je, že nás žehná a nedáva bremená. Ale ako môžeme rozoznať požehnanie od niečoho, čo je nám na príťaž?

Na koncertoch teraz rozprávam o tom, ako Boh tvorí všetko nádherné vo svoj čas a ako všetky veci pôsobia na dobré tým, ktorí Ho milujú, ako je to napísané v Rimanoch 8,28. A tak rozprávam svoj príbeh o Jacobovi, o mnohých rokoch, kedy som bola sama, čakala som a rozmýšľala, či existuje niekto aj pre mňa. A keď sa pozriem späť na tie roky samoty, vidím, že mi Boh dával isté charakterové prvky, ktoré potrebovali byť zdokonalené skôr, než som si vzala Jacoba. Používal si ma v službe takým spôsobom, ktorým by nemohol, keby som bola vydatá. A takisto pripravoval Jacoba. Viem, že náš vzťah by nefungoval, keby sme sa stretli v inom období našich životov. Som si istá, že niektoré veci sa mali stať ešte pred tým, než sme sa stretli. Bol to jednoducho správny čas. Nebolo to o deň skôr, ani o deň neskôr. To, čo sa v tom čase zdalo byť bremenom, teraz vnímam ako dobrú vec. Myslím si, že jednoducho musíme iba dôverovať Bohu a ak robíme všetko, čo môžeme, napríklad, keď chodíme na kresťanské mládežnícke stretnutia, máme otvorené srdce, je to všetko, čo môžeme spraviť, a potom verme Pánovi, že nám prinesie požehnanie v ten správny čas.

Ak chceme žiť podľa Božej vôle, musíme sa ponoriť do Biblie, pretože inak nebudeme vedieť, ako máme žiť.

Keby ťa ľudia spoznali osobne, čo by ich mohlo na tebe prekvapiť?

Keď ma niekto spozná mimo mojej služby a hudobnej sféry a trávi so mnou čas, je zvyčajne prekvapený tým, že som zábavná. Ľudia ma nesprávne zaškatuľkujú ako tú, ktorá je naozaj sústredená a vždy koncentrovaná. Ale viem byť zábavná, veselá. Rada ľudí rozosmievam, sama sa rada smejem a len tak žartujem. To je tá časť mňa, ktorú v poslednej dobe často prejavujem. Niekedy chcem byť ako dieťa.