Svedectvo rodiny Špilákovcov

Začali sme pravidelne navštevovať bohoslužby v Žiline, kde sme zažívali Pánovu prítomnosť.

Jana

Ako väčšina Slovákov som bola vychovávaná v katolíckej rodine. Absolvovala som všetky predpísané sviatosti, hoci som tomu vôbec nerozumela a Boha som nejako extra nehľadala.

Moja mamina chodila do kostola každý deň, aj na omšu, niekedy aj na tri. O tom, že s úprimným srdcom hľadala Boha, svedčí aj návšteva Ríma, Medžugoria a iných pútnických miest. Je živým svedectvom o tom, že Boh môže vytrhnúť človeka aj z najväčšej tmy. Keď už bola na dôchodku, starala sa v Bratislave o vnúčika svojej sestry Maňky. Na pozvanie bratranca Borisa sa obe zúčastnili bohoslužby Slova života. Tá sa ich veľmi dotýkala a boli zasahované Božím slovom. Tam aj prijali Pána Ježiša do svojho srdca ako Spasiteľa. Po návrate domov rozprávala o svojich zážitkoch s Ježišom. Bola stále radostná a spievala piesne o Ježišovi, až sme mali obavy, či nenaletela nejakej sekte, keď o ničom inom už nerozprávala. Potom v lete sme boli na pozvanie tety Maňky v Bratislave v zbore Slova života. Oslovovala nás Božia láska a kázané Božie slovo pastora Petra Čuříka. Po tom, čo som odovzdala svoje srdce Pánovi, prijala som krst v Duchu Svätom a následne vodný krst.

Do tej doby som prechádzala rôznymi zdravotnými problémami, vyšetrenia v nemocnici boli veľmi časté, absolútne som nemohla jesť a pomoc som hľadala aj u ľudových liečiteľov. Hoci výsledky boli dobré, chodila som od gastroenterológa až po infekčné vyšetrenie, kde sa primár vyjadril, že moja pečeň je v takom stave, akoby som pila alebo drogovala (napriek tomu, že som abstinent, nefajčiar).

Pán ma uzdravil zo všetkých zdravotných problémov, pomáhal mi zvíťaziť nad každou zlou okolnosťou.

Stále som bola na diéte a cítila som sa slabá a unavená, hoci fyzicky ťažko nepracujem. Rada čítam a moja mamina mi dala knižku o uzdravení. Za tieto problémy som sa začala modliť a verila som, že Boh, ktorý je stále ten istý, je schopný ma uzdraviť, keď už lekári boli bezmocní. Bývame na Kysuciach a stále sme s maminou spomínali na zhromaždenia v Bratislave. Vtedy nám pastor v Bratislave odporučil zbor vo Vrútkach, ktorý sme istý čas navštevovali. Opäť sme pociťovali, že nás Pán sýti svojou radosťou a slovom. Vrútky sú od nás dosť vzdialené a po prestupovaní vlakmi sme sa po zhromaždení dostali domov až okolo polnoci. Po istom čase som mala telefonát od pána J. Prašila, ktorý sa o nás dozvedel a opatrne sa nás pýtal, či by sme nechceli chodiť do Čadce, do misijnej skupiny, ktorú viedol. Takto sme sa dostali do zboru Milosť v Žiline. Začali sme pravidelne navštevovať bohoslužby v Žiline, kde sme zažívali Pánovu prítomnosť, Jeho lásku, prijatie, takisto ako predtým v Bratislave a vedeli sme, že sme na správnom mieste. Postupne ma Pán uzdravil zo všetkých zdravotných problémov, pomáhal mi zvíťaziť nad každou zlou okolnosťou, ktorá prišla do môjho života. Pán sa ma na zhromaždeniach veľmi dotýkal. Zažívala som Jeho prítomnosť a vedela som, že je živý a tým, ktorí Ho hľadajú, je odplatiteľom. Som vďačná Bohu za moju rodinu, za uzdravenia, ktoré Pán spôsobil v mojom živote, za to, že sa o nás stará a zaopatruje nás všetkými dobrými vecami.

Rudolf

Pochádzam z katolíckeho prostredia. Od troch rokov ma vychovávali starí rodičia. Babka ma viedla k tomu, aby som chodieval do kostola (hoci sa mi veľmi nechcelo). Absolvoval som aj všetky sviatosti. Ako skoro každý mladý človek som Boha nehľadal a veci spojené s Bohom ma nezaujímali. Po vojne som sa oženil. Keďže obaja s manželkou máme dobré zamestnanie, mali sme naplnené všetky potreby.

Postupom času sme si prerobili a pristavili chalupu pri Jankiných rodičoch. Chodili sme na dovolenky, nič ma netrápilo. Čas plynul a naše dve deti rástli. Žil som pragmatický, nie príliš hriešny život. Môj životný štýl mi vyhovoval a necítil som žiadnu potrebu zmeny. Každú nedeľu manželka spolu s deťmi navštevovali zhromaždenia v Žiline a ja som zostal doma sám. Chvíľu som pozeral televízor, čo ma príliš nebavilo, a poobede som sa ich nevedel dočkať. Vždy prišli rozradostení, občerstvení, naopak ja som bol nahnevaný, že som bol sám, ale nezakazoval som im to. Janka mi o Bohu príležitostne čo-to povedala a pozývala ma aj na zhromaždenia. Dlho som odolával. Nemal som potrebu spoznávať Boha, keďže som mal dostatok a otázky večného života som neriešil. Až raz ma manželka pozvala na zhromaždenie s hosťom Tomášom Pajorom. Na zhromaždení som si všimol veľa mladých ľudí, ktorí sa modlia a uctievajú Boha. Vždy som si myslel, že modlenie je pre staré babky. Po vypočutí kázania začala vo mne rezonovať otázka večného života, spasenia, atď. Keď dal služobník výzvu, kto chce prijať Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, prišlo dopredu asi 15 ľudí, ja som však medzi nimi nebol. A keď som chcel odísť von zo zhromaždenia, že tam počkám na manželku s deťmi, Tomáš si všimol, že odchádzam, a rozbehol sa za mnou. Začal sa ma osobne pýtať, či nechcem odovzdať svoj život Pánovi Ježišovi. Povedal mi adresy web stránok, kde si môžem pozrieť aj bohoslužby v Maďarsku. Ten večer som Pána neprijal, ale začal som rozmýšľať o veciach, ktoré ma predtým netrápili (ako spasenie, večný život). Uvedomil som si, že tu na zemi nie sme len tak, aby sme prežívali, a tak som sa viac začal zaujímať o Boha. Na internete som si pozrel bohoslužby z Maďarska, ktoré ma veľmi zaujali.

Uvedomil som si, že tu na zemi nie sme len tak, aby sme prežívali.

Po istom čase som dostal pozvanie na zhromaždenie do Žiliny. Bohoslužbu viedol pastor Jardo Kříž a slovo, ktoré hovoril, sa ma veľmi dotýkalo. Veľa vecí mi rezalo priamo do srdca a nevedel som si vysvetliť, odkiaľ to môže vedieť. Nakoniec bola výzva, kto chce prijať Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. Z čisto pragmatického dôvodu som sa pomodlil modlitbu spasenia. Keďže pracujem v Žiline, nebol problém navštevovať bohoslužby. Aj keď som Pána nehľadal, postupne sa mi dával spoznať viac a viac. Zistil som, kto je Boh, čo je Božia vôľa pre naše životy, a tiež to, že chcem, aby som aj ja naplnil Božiu vôľu vo svojom živote - aby aj skrze môj život bolo veľa ľudí zachránených a spoznalo Boha.

Teraz, keď sa spätne obzriem, viem, že to bolo dobré rozhodnutie, a som šťastný, že sa mi dal Boh spoznať. Ďakujem mu za dobrý život tu na zemi, za moju nádhernú rodinu, za sestry a bratov v Kristovi. Očakávam ešte veľa dobrých vecí, ktoré má Pán pre nás pripravené v službe, v cirkvi aj v osobnom živote. Lebo Boh bdie nad svojím slovom, aby sa naplnilo. Aj v našej rodine sa potvrdila platnosť Božieho slova - konkrétne Sk 16,31: „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty a tvoj dom.“ Prajem všetkým, aby našli ten pravý zdroj, náplň a zmysel života, ktorý máme v Kristovi Ježišovi. Sláva Pánovi!