Vyvrcholenie dejín ľudstva V.

Rozhovor so Sándorom Némethom
V. časť

Špeciálna cesta  pre židovstvo

P. Morvay:
Počas dejín cirkvi si kresťanskí vodcovia viackrát uvedomili, že Izrael dostáva od Boha milosť a obnoví s ním osobné spoločenstvo. Keď sa však podujali obnoviť toto spoločenstvo, narazili na prekážky, a preto sa mnohí spolu s Lutherom obrátili proti židom. Aký je podľa teba správny postoj cirkvi k Izraelu? Zaostali počas dejín a je im potrebné pomôcť, aby dobehli do cieľa, alebo je pre nich pripravená špeciálna cesta a je potrebné vyčkať, kým sa ich cesta stretne s cestou cirkvi?

Čo sa týka tejto otázky, držím sa stanoviska apoštola Pavla. Izrael sa blíži k Bohu výnimočnou cestou. Táto cesta je v súlade s Božím plánom a je oddelená od národov a cirkvi. Je potrebné, aby sme my veriaci mali v úcte rôzne Božie prístupy a je potrebné podporovať na modlitbách to, akým spôsobom vedie Izrael smerom, ktorý mu určil. Potknutie Izraela (nie jeho pád) umožnilo evanjelizáciu národov, ako aj zrodenie kresťanských zborov v celosvetovom meradle, otvorili sa dvere pre ľudí z rôznych národov, aby hľadali spasenie a prijali ho v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi. Nezmiešajme „zostatok z milosti“, ktorý sa skladá zo židov veriacich v Ježiša Krista na základe osobného povolania, s celým židovským národným spoločenstvom, o ktorom apoštol Pavol píše: „Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov.“ (Rim 11,28) Židovstvo sa ako národ takmer dvetisíc rokov vzpiera tvrdeniam evanjelia. Je veľká škoda, že cirkev tento postoj nepochopila správne a neporozumela zjaveniu apoštola Pavla, že ich vzdor nie je nasmerovaný proti nám, ale práveže v náš prospech. Je požehnaním pre svet a pre národy, slúži pozdvihnutiu do dejín spásy, ako aj apoštol Pavol píše: „Či neklesli, aby padli? Nech sa nestane! Ale ich pádom sa dostalo spasenie pohanom, aby ich rozhorlil.“ (Rim 11,11) Kresťania by na to nemali reagovať antisemitizmom a prenasledovaním Židov, skôr je potrebné viesť so židovstvom konštruktívny dialóg vzájomnej podpory a požehnania a v dnešných dňoch podporovať tie židovské záležitosti, ktoré smerujú k cieľu realizácie Božích sľubov, ako napríklad historické právo židovského národa na ich vlastnú zem: Samáriu, Judeu, Jeruzalem a Chrámovú horu. Cirkev by toto právo mala podporovať aj vtedy, keď jeho uplatnenie nie je v danom čase reálne. V židovských kruhoch sa aj preto vyhýbajú dialógu o Ježišovi, lebo nechcú zaujať stanovisko ani proti židovskému Ježišovi, ani proti svojmu národu. Zážitok zo spolupatričnosti k ich národu nechcú pomiešať s hádkami presiaknutými krvou, ktoré pripomínajú temné obdobia náboženských konfliktov a nepriateľstva.

T. Ruff:
Sú verní svojmu národu a nechcú narušiť jeho jednotu.

Počas našej poslednej cesty do Izraela sme mali sprievodcu, ktorý pochádza z Dávidovho rodu, a ten nám povedal, že nebude nasledovať rituálne pravidlá judaizmu, až kým nebude postavený Chrám. Spýtal som sa ho, aký je to pocit byť pokrvným príbuzným Ježiša Krista. „Je to dobrý pocit?“ Jeho odpoveď znela, že áno, a po tejto odpovedi sa dlho usmieval.

Dilemy Izraelského štátu

T. Ruff:
V čom vidíš rozdiel medzi dnešným a biblickým Izraelom? Prečo nemôžeme považovať terajší štát za mesiášsky? Alebo predsa len áno?

V súvislosti s prístupom voči modernému Izraelu existujú dva extrémne postoje. Jeden v plnej miere stotožňuje moderný Izrael s biblickým národom, v ktorom sa už naplnili biblické proroctvá. Považujem to za falošnú interpretáciu a kontraproduktívny postoj, keďže mnohých bohabojných ľudí odradí od moderného Izraela, keďže rozdiely sú zjavné. Moderný Izrael nie je v zmluvnom vzťahu s Bohom. Jedným z dôkazom toho je, že Chrám ešte nebol postavený a nefunguje ani Mojžišov systém obetovania. Levitské kňazstvo nie je obnovené a neuplatňuje sa ani množstvo iných podmienok, aby sme moderné izraelské obyvateľstvo mohli nazývať ľudom zmluvy. Štát je sekulárny, a nie mesiášsky. Táto falošná interpretácia spôsobuje, že mnohí veriaci sa stavajú proti modernému Izraelu.

Podľa ďalšieho extrémneho tvrdenia je moderný Izrael výplodom historického vývoja, keď veľmoci po druhej svetovej vojne chceli takýmto spôsobom kompenzovať židovstvo, ktoré prežilo holokaust, a takto napraviť svoj antisemitizmus. Tvrdia, že následkom tejto snahy, a nie nadprirodzeným spôsobom, vznikol moderný Izrael. Tvrdia aj to, že táto krajina nie je tou, o ktorej hovorili proroci, a že v budúcnosti kvôli vážnym hriechom bude trpieť a rozpadne sa a len potom zo zostatku vznikne mesiášsky Izrael.

V rozpore s tým je naše stanovisko, že tak ako aj ostatné národy, počas svojho zhromaždenia bude židovstvo pod nadvládou hriechu, no predsa ich „zhromaždí ten, ktorý ich roztrúsil medzi národy“, a na základe proroka Izaiáša aj synovia národov majú hlásať toto Božie dielo. Podľa proroka Jeremiáša bude alija, čiže proces toho, ako sa stanú národom, sprevádzaný sústavným terorizmom, strachom a konfliktami, ba dokonca, v budúcnosti sa to ešte väčšmi prehĺbi a eskaluje: „… je to čas súženia Jakobovho! Ale bude zachránený z neho.“ (Jer 30,7)

Podľa nás dnes viac ako šesťdesiatročné dejiny Izraela potvrdzujú, že Boh je prítomný v zhromažďovaní a v procese vytvárania národnej identity, ba dokonca je prítomný aj vo vytváraní osudu krajiny, aj keď ešte nie ako dominantný účastník.

Spojiť ľudí, skupiny a rodiny do jedného národa po takmer dvetisícročnej (keď berieme do úvahy aj desať severných kmeňov, tak až 2700 ročnej) diaspóre je nesmierna výzva. Izrael dosiahol v tomto procese výnimočné výsledky. Je síce pravda, že izraelská spoločnosť je do dnešného dňa rozdelená, no v krajine vznikla národná jednota na úrovni iných národov. Aj prorok Ezechiel vo svojom videní spoznal dve fázy obnovenia Izraela: prvá obnova je fyzická, druhá obsahuje spirituálne znovuzrodenie. Prorok píše o udalostiach v časovom slede postupne. Údolie znamená Boží súd izraelského národa, hroby sú symbolom života židovstva v diaspóre, keďže neobsahujú podmienky k vytvoreniu židovského života (Jeruzalem, Chrám, možnosť obetovať). Každá iná národná kultúra akéhokoľvek charakteru je z aspektu vzťahu židovstva a Boha jednoducho hrobom, cintorínom.

Fyzická obnova prebieha už niekoľko desaťročí, a jej súčasťou je, ako to videl prorok, že kosti sa začnú približovať k sebe, začnú sa spájať väzivom, na kostiach začne rásť mäso a postupne ho pokryje koža. Aj táto fyzická časť obnovy pochádza od Boha, je potrebné za to byť Pánovi vďačný, podporovať a ochraňovať prácu, ktorú koná v Izraeli. Znovuzrodenie Izraela ako národa sa uskutoční v spirituálnej (duchovnej) fáze, keď sa Duch Pánov nasťahuje do fyzickej časti, čím bude obnova dokončená. Pán nasleduje v tejto obnove aj fázy stvorenia Adama: aj vtedy najprv utvoril z prachu telo, v ktorom ešte nebol život, následne do neho vdýchol Ducha, Ruach, telo sa oživilo a človek sa postavil na nohy. Už ani dnes nemôžeme o Izraeli tvrdiť, že je úplne pod vplyvom smrti, vieme skôr určiť stav niekde medzi životom a smrťou. Keď berieme do úvahy kreativitu a inováciu krajiny, ich bohatú schopnosť riešiť problémy a nádej v budúcnosť, ktorú majú, človek nadobudne pocit, že duch, o ktorom hovorí Ezechiel, že oživí a obnoví Izrael, je už k nim blízko. Nezabudnime ani na to, že šekina (Božia prítomnosť, pozn. prekl.) nikdy židovstvo úplne neopustila, a jej prítomnosť počas búrok a dramatických období zabezpečila židovstvu zachovanie života.

T. Ruff:
Dnešný štát Izrael je od základov skôr sekulárny, a nie štát založený na Tóre. Keď sa vytvorí biblický Izrael, vytvorí sa z toho biblická štátna štruktúra?

Je to aktuálna otázka. Dnešný Izrael je skutočne sekulárnym štátom. Dejiny židovstva potvrdzujú, že sekulárny štát nedokáže dlhšie existovať, čo má v prvom rade nadprirodzené dôvody, keďže zachovanie vlastníctva zeme a Jeruzalema závisia najmä od vzťahu k zmluve. Keďže Mojžišova zmluva aj pre moderný Izrael znamená záväzok obnoviť zmluvu s Bohom, a to aj v tom prípade, ak si to väčšina dnešných občanov nechce uvedomiť, čím sa židovský štát dostáva do obrovskej dilemy. Keď chcú dlhodobo udržať sekulárny štát, jeho pád bude musieť skôr či neskôr nastať. Keď budú chcieť zaviesť štát na základe Tóry, dostane sa do ostrého konfliktu s celým svetom, keďže by to zatriaslo celou našou civilizáciou a takisto by to nepredstaviteľne rozdelilo židovstvo. Nie je náhoda, že každý má problém práve s usadlíkmi, ba dokonca s nimi nesúhlasí ani časť izraelskej spoločnosti. Usadlíci, ktorí žijú väčšinou v kibucoch, chcú realizovať biblický národ. Počas mojej poslednej návštevy Izraela sme išli cez polia, kde práve prebiehal šabat zeme. Celý rok neobrábali vinicu, práce začnú znova až budúci január, február. Aj to poukazuje na to, že sionizmus neskončil, národ a štát musia ísť cestou, ktorú im určil Boh – jedine to môže dlhodobo zabezpečiť židovstvu slobodný a nezávislý domov.

Aj napriek problémom v ceste vzniku štátu na základe Tóry, ktoré sú ľudsky neriešiteľné, v budúcnosti predsa len vznikne biblické štátne zriadenie. Na základe 9. kapitoly proroka Daniela počas posledných siedmich rokov tohto veku práve toto odistí rozbušku apokalyptickej bomby. Takisto musí nastať obrovská zmena aj v štruktúre a kultúre svetového poriadku, aby sa sekulárny židovský štát zmenil na štát na základe Tóry. Na základe proroctiev, ktoré sa týkajú týchto udalostí, sa to bude diať s podporou tohto sveta. Čo spôsobí zmenu v zmýšľaní o izraelskom štáte v moslimoch, kresťanoch, liberálnych demokratoch a iných politických faktorov? Možno to bude práve vojna na Blízkom východe, ktorá otrasie celým svetom a ktorá skončí vojenským víťazstvom Izraela, následkom čoho zmenia svoj názor svetové veľmoci, ktoré začnú podporovať zmenu charakteru židovského štátu a národa. Prečo by sa aj dnes neudiali s inými účinkujúcimi a v inej forme znamenia a zázraky, ktoré umožnili oslobodenie z egyptského zajatia? Počas exodu skrze ne Pán najprv odstránil odpor čarodejníkov, následne odpor ľudu a napokon aj odpor faraóna. Takto prišli ľudia na to, že Hospodin je Pán, a že keď sa mu budú aj naďalej priečiť, bude to mať tragické následky. Na základe Biblie bude mať Izrael medzinárodnú podporu počas budovania Chrámu a obnovy starozmluvného kňazstva, bohoslužobného zákona, obetného systému, zákonov Pánových sviatkoch a ich obsahu. To, samozrejme, neznamená, že svet sa skutočne obráti k živému Bohu, no obdobie materializmu raz a navždy skončí.

No práve reakciou na tieto udalosti zlo vo svete vyvrcholí. Počas rokov apokalypsy bude vo svete pre­vládať idealistický svetonázor na základe okultizmu a synkretizmu. Zmenu svetovej kultúry, nábožen­stiev a systému môže napríklad spôsobiť konkrétne stretnutie s civilizáciou na vyššej úrovni, materializácia nadprirodzených bytostí, keď sa tieto bytosti v budúcnosti odhalia množstvu ľudí. Posledná dramatická vojna dvoch nadprirodzených svetov bojujúcich proti sebe bude prebiehať práve na zemi. Väčšina ľudstva na to však vôbec nie je pripravená. Nepriateľské bytosti vo veľkej miere využívajú nevedomosť o realite nadprirodzeného sveta a jeho charaktere a štruktúre, následkom čoho svet upadá do jeho pascí a podvodov. V dôsledku toho sa ľudské a satanské zlo na zemi bude integrovať a v plnej miere sa uskutoční. Tento systém si za hlavný cieľ vytýči zničenie židovstva a skoncovanie so židovským štátom na základe Tóry.

Napríklad 9. kapitola knihy Zjavenia Jána píše o tom, že zo studne priepasti Abyssos vyjdú na zem pod vedením anjelského kniežatstva Apolliona pekelné duchovné bytosti podobné kobylkám, aby trápili ľudí. Kniha Zjavenia Jána v 12. kapitole hovorí o tom, že nebesia budú pod vedením anjelského kniežaťa Michaela oslobodené spod útlaku Satana a jeho anjelov, ktorí budú zahnaní na zem, aby ľudstvo ovládané hriechom integrovali do systému, ktorého stredobodom je uctievanie Satana. O tomto čase píše apoštol Ján: „Beda však zemi i moru, pretože diabol zostúpil k vám veľmi nazlostený, lebo vie, že má málo času.“ (Zj 12,12)

V tomto období budú stretnutia so zlými duchovnými bytosťami, spolupráca s nimi, okultné zážitky a zázraky pôsobené ľuďmi pod vplyvom padlých bytostí každodennými udalosťami. Veľká časť ľudí nedokáže rozpoznať skutočný charakter týchto bytostí a nebudú mať dostatočnú pozitívnu duchovnú silu a moc, aby sa vzopreli tejto najvyššej úrovni zla. Ježiš prorokoval o týchto dňoch: „Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli – ak je to možné – aj vyvolených.“ (Mt 24,24)

T. Ruff:
Hovoril si o tom, že na to, aby mohol vzniknúť štát na základe Tóry, budú sa musieť vodcovia sveta umierniť, „zmäknúť“. No umierniť sa bude musieť aj izraelský národ, keďže dnes by väčšina občanov Izraela za žiadnych okolností neprijala štát na základe Tóry.

Áno, je to tak. No z Biblie vieme, že v zmýšľaní židov môže rýchlo nastať radikálna zmena. Boží zásah bude pre nich zrejmý kvôli zázrakom a znameniam, ktoré vyhovejú mnohé tisícročia platným kritériám dôveryhodnosti. Ani Mojžiša by nikdy neprijali, nevyšli by z Egypta, keby nevedel svoje povolanie od Boha dokázať dôveryhodnými zázrakmi a znameniami. Potom ako ich Mojžiš presvedčil, zmenili svoj názor, začali ho nasledovať a tak nastal exodus.

Udalosti, o ktorých vopred píše kniha Ezechiela 38-39. kapitola, znamenajú pre Izrael existenčné nebezpečenstvo. Znovu sa budú musieť pozrieť zoči-voči nebezpečenstvu úplnej fyzickej likvidácie, v čom je možné, že väčšina Izraelčanov stratí nádej aj v to, či sa im vôbec túto situáciu podarí nejako prežiť. No vďaka zásahu Boha Izraela sa z tejto úzkostnej situácie oslobodí celý národ. Či to nespôsobí zmenu v pôvodnom materialisticko-ateistickom zmýšľaní židov? Podľa mňa sa všetci obrátia k dedičstvu patriarchov a začne prvá fáza spirituálnej obnovy. Na základe Ezechielovho proroctva môžeme oprávnene očakávať takýto fantastický obrat v osude židovstva.

Obrana proti diskreditácii charakteru

P. Morvay:
V súvislosti s európskou migračnou krízou si spomenul, že došlo k nepríjemnému prekvapeniu, keďže v Európe opäť povstala diktatúra. Vodcovia, ktorí idú proti požadovanému smeru, môžu zo strany politikov či médií očakávať brutálne útoky. Aj ty sám si sa počas svojej služby stretol s pokusmi o diskreditáciu charakteru. Ako by sa dalo bojovať s týmto tak, aby sa človek nestal závislým od rôznych obvinení?

Tento druh obrany už desiatky rokov považujem za svoju základnú úlohu. Dlhý čas som skúmal túto tému na základe Biblie a uvažoval som nad tým, ako by sa dalo účinne brániť proti verbálnej agresivite, „vražde charakteru“. Prirodzenú obranu – čoho podstatou je, aby sme naše srdce, myseľ, pocity zatvorili, ba zatvrdili pred zlými rečami, aby sme ich držali ďaleko od seba – nepovažujem za dostatočnú a vždy účinnú. Prameň snahy o diskreditáciu charakteru je podľa Biblie nadprirodzený, pochádza od diabla, ktorého Božie slovo nazýva ako ohovárača, diabolosa, a jeho najhlavnejšou úlohou podľa Knihy Zjavenia je, aby ľudí, hlavne učeníkov Ježiša Krista, osočoval, obviňoval. O tomto zlom anjelskom kniežati apoštol Ján píše, že „pred naším Bohom dňom i nocou“ žaluje na ľudí (Zj 12,10). Nielen pred Bohom ohovára tých, ktorých nenávidí, ale svoju činnosť vykonáva aj cez ľudí, ktorí sú pod jeho vládou. Veľká časť našich problémov je spôsobená týmto, pretože za obvineniami, osočovaniami stoja ako ľudské, tak i démonické sily, proti ktorým sa nedokážeme efektívne ochrániť len na prirodzenej úrovni a prirodzenými prostriedkami. Najhoršie je, ak sa v prípade rúhania, ohovárania navonok tvárime tak, že na nás nezaútočili, neublížili nám, pričom realita je taká, že nosíme v sebe zranenú dušu, a vnútorné rany našu prirodzenosť môžu otočiť zlým smerom. Duševné – duchovné rany sú podobne ako fyzické reálne. Ich dôsledkom sú bolesť a utrpenie, ktoré ak sa nevyliečia, môžu spôsobiť ešte väčšie problémy.

Prvá vec, ktorú odporúčam, je úprimne sa pozrieť zoči-voči skutočnému prameňu, cieľu, obsahu diskreditácie charakteru, aby sme namiesto prijatia poníženia správnym spôsobom paralyzovali útok. Apoštol Pavol vyučuje o ofenzívnych a defenzívnych duchovných zbraniach, ktoré dokážeme účinne používať proti takým verbálnym agresiám, ktoré pochádzajú z nadprirodzenej úrovne. Na druhej strane aj slová inšpirované hnevom, násilím obsahujú ničiace duchovné sily. Jakub zlý jazyk prirovnal k ničiacemu ohňu, ktorý je zároveň aj svetom neprávosti, hriechu, „poškvrňujúci celé telo a rozplameňujúci kolobeh našej prírody“. A pustošiaci oheň je potrebné uhasiť.

Aj prorok Izaiáš zdôrazňuje podobné, keď hovorí o tom, že „… niktorý nástroj, utvorený proti tebe, sa nepodarí, a každý jazyk, ktorý by povstal proti tebe na súde, odsúdiš. To je dedičstvo služobníkov Hospodinových a ich spravodlivosť odo mňa, hovorí Hospodin“ (Iz 54,17). Každý veriaci si musí uvedomiť, že slová sa môžu stať kanálom kliatby či požehnania, démonov či pomazania. Každé slovo, veta má duchovný obsah, preto nemôžeme byť voči slovám ľahostajní. K obrane proti diskreditácii charakteru je potrebné čisté svedomie, pretože ak je naša duša obviňovaná zvnútra, zvonka prichádzajúce obvinenia sa spoja s naším pocitom viny, čo v našej mysli, zmýšľaní spôsobí narušenie, slabosť, trápenie, kým sa nebudeme zaoberať s paralyzovaním agresie. Odpustenie hriechov prináša pokoj, a v tomto stave jednoznačne spoznáme, že za obvineniami, očiernením našej osobnosti nestojí Boh, ale náš nepriateľ, diabol, o ktorom Ježiš povedal, že prišiel preto, aby kradol, ničil a zabíjal. Toto chce najčastejšie vykonať klamstvom, osočovaním, rúhaním sa zdémonizovaných ľudí. Špeciálne využíva takých ľudí, ktorí patrili, patria k okruhu cielenej osoby. Keďže nepriateľ svoje skazené, škodlivé slová vyslovuje cez jednotlivcov z mäsa a krvi, väčšina ľudí nikdy nespozná pravú identitu skutočného ohovárača. Preto za najhlavnejšieho nepriateľa považuje kanál ohovárania, človeka. Toto takisto zmarí účinnú obranu, „… lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach“ (Ef 6,12). Toto, samozrejme, neznamená, že v určitých prípadoch nie je potrebné pred ohovárajúcimi, obviňujúcimi ľuďmi vysloviť pravdu, ale aj tento citát potvrdzuje, že toto neposkytuje dostatočnú obranu. Kráľ Dávid mnoho svojich žalmov napísal proti obvineniam, ohováraniam, pokusom o diskreditáciu charakteru, v ktorých proti verbálnej agresii bojoval s Božou pravdou, so slovami viery. Aj my sa môžeme s týmito žalmami brániť proti škodlivým slovám. Navyše, tieto neobsahujú len odmietnutie a odsúdenie zlých rečí, ale aj chválu, vyvyšovanie Boha z viery, skrze čo získame väčší podiel z obrany proti „ohnivým šípom zla“.

Stáva sa často, že „vražda charakteru“ nie je zameraná na jednotlivcov, ale na skupiny, rodiny, ba celý národ. Najznámejším príkladom je Balám, ktorého si najal kráľ zeme Moábu, aby preklial Izrael. Ale Boh zmaril plány vzbúreného proroka: dal, aby nad Izraelom namiesto kliatby vyslovil požehnanie. Tento príbeh na jednej strane potvrdzuje, že diskreditácia charakteru znamená reálne nebezpečenstvo ako pre jednotlivcov, tak aj pre národy. Na druhej strane poukazuje na potrebu nadprirodzenej ochrany, Božej podpory, keď diabol proti nám používa osoby disponujúce duchovnou mocou.

Môže sa stať i to, že zlí ľudia sa osobám alebo skupinám vyhrážajú fyzickou smrťou, ako na­príklad Jezábel Eliášovi, ktorá mu po zavraždení prorokov Baála odkazovala nasledovné: „Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pridajú, že zajtra o tomto čase učiním to, aby bola tvoja duša ako duša jedného z nich.“ (1Kráľ 19,2) Eliáš vedel, že Jezábeline slová treba brať vážne, pretože kráľovná mala na rukách krv viac než sto prorokov, preto „vstal a odišiel pre záchranu svojho života“ (1Kráľ 19,3). Bolo by od neho nezodpovedné, keby nebral vážne vyhrážanie sa mimoriadne zlej osoby s veľkou mocou. V takomto prípade je potrebné posilniť aj ochranu fyzického života. Irán a islamské teroristické organizácie sa Izraelu pravidelne vyhrážajú fyzickou likvidáciou, židovská krajina na toto odpovedá tým, že posilňuje ochranu fyzického života svojich občanov, na čo sa svet často nechápavo pozerá.

Ale diskreditácia charakteru má jednu veľmi rozšírenú formu, kedy ohovárači nainfikujú srdce, dušu druhých klamstvom, nadávkou, aby v nich vyvolali nenávisť, opovrhnutie, odpor voči cielenej osobe či danému spoločenstvu. Táto technika búrania autority, podkopania dôvery v autoritu, boja proti úspešným spoločenstvám a ich vedúcim sa rozšírila (žiaľ, aj prijala) aj v politickom, aj v náboženskom živote. V Božích očiach sa to, samozrejme, považuje za zlomyseľnosť. Všeobecným motívom týchto verbálnych manipulácií, čarovaní je závisť a žiarlivosť. Obrana proti nim vyžaduje mnohoraké skutky. Popri duchovnom boji je potrebná komunikácia, poskytovanie informácií, vydanie vyhlásení, prípadne písanie článkov na danú tému. Ale tých, ktorí milujú klamstvo a ohováranie viac než pravdu a fakty, je často ťažké presvedčiť, priviesť k rozumu.

Musíme vedieť aj to, že jedinci vyškolení na diskreditáciu charakteru sú zlí ľudia, ktorí sú skutočnými vrahmi. Títo zvrhlí ľudia – aj ja mám zopár takýchto nepriateľov – si užívajú osočovanie, z tohto čerpajú silu, myslia si, že sú niekto. Svojimi rečami dokážu podupať, zničiť druhých. Ak by tieto osoby boli veriaci islamu v ISIS, stali by sa takými istými katmi, lebo ich ženie tá istá túžba po ničení ako islamistických vrahov, ale keďže v našej kultúre nie je dovolené zabíjať mečom, zbraňou, preto oni deň čo deň zabíjajú slovami či príspevkami. Navyše, aby oklamanie bolo ešte účinnejšie, nazývajú sa novinári, žurnalisti, politici.

T. Ruff:
Ich činnosť môže mať aj taký dôsledok, že niekto fyzicky síce žije ďalej, ale nedokáže žiť svoj vlastný život, pretože ho jeho ohovárač vyhodí z vlastného osudu.

Je to časté. Je nepríjemné, že sa musíme zaoberať takými ľuďmi, ktorých by sme najradšej vylúčili z nášho života, najradšej by sme zabudli aj na ich mená. Ak zle reagujeme na ich klamstvo, napríklad sa začneme ľutovať, afektovať kvôli ich urážkam, aby sme dostali odškodné, aby s nami súcitili, tak týchto nepríjemných ľudí a ich jedovaté slová pustíme do seba, následne budeme žiť ako ten, kto má v hlave či v tele guľku. Môže to v našej osobnosti spôsobiť negatívne zmeny, psychickú – duchovnú – morálnu degradáciu, búrať našu schopnosť riešiť problémy a schopnosť konať. Ak sa pred ľudí postavíme v nepokojnom stave a v pomykove, tak napríklad nevieme účinne kázať. Základnou podmienkou toho, aby sme úspešne obstáli je to, aby sme nepozerali na vnútorný zmätok, aby sme nerozmýšľali nad tým, ako si niekto mohol o nás takéto klamstvo vymyslieť, prečo to urobil, odkiaľ to ohovárač zobral, lebo kvôli tomu, že si budeme lámať nad týmto hlavu, nebudeme vedieť dať pozor ani na Boha, ani na druhých, nebudeme nástrojmi Ducha Svätého, aby cez nás požehnal druhých. Hlavne v čase tlakov a obťažovaní, je potrebné obnoviť, posilniť našu identitu v Kristovi. S vierou vyznajme pravdy, ktoré Božie slovo tvrdí o nás po znovuzrodení. My sami dokážeme slovami viery vztiahnuť na seba požehnanie. Pravda o nás nie je to, ako nás chcú naši nepriatelia, vrahovia vidieť v budúcnosti. Vznik týchto zlých úmyslov vieme zmariť tým, že sa verne držíme Božieho slova, skrze čo spoznáme, kto sme v Kristovi.

Musíme si uvedomiť aj to, že sme Božími šafármi, v prvom rade Jemu musíme skladať účty z nášho života, talentov, darov, peňazí, ktoré sme od Neho dostali, z našich skutkov. Lebo On je náš vlastník, aj Sudca.

T. Ruff:
Ale všetci ľudia sú okrem Ježiša Krista nedokonalí, človek vidí svoju nedokonalosť. Ako by mohlo dôjsť k tomu, že napriek tomu, že človek vidí svoje chyby, počas útokov tak vstúpi do milosti, aby nedošlo k tomuto narušeniu?

Samotná otázka odkrýva nedostatky náboženského života. Základná pravda procesu stať sa kresťanom spočíva v historickom fakte ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša. Pravdu ukrižovania musíme prijať ako absolútnu. Kvôli charakteru náhradnej obete je naša stará prirodzenosť ukrižovaná spolu s Ježišom. Adamovského človeka, nedokonalého, biedneho človeka nemám vidieť, poznať, ale s pravdou kríža odsúdiť, odovzdať na smrť, pochovať do Kristovej smrti. Pravda ukrižovania nám sprostredkuje milosť. Ak tomuto veríme – každé požehnanie od Boha vieme uchopiť s vierou – tak náš biedny človek zomrie, bude pochovaný do Ježišovej smrti. Takto rozmýšľajme o adamovskej prirodzenosti! So vzkriesením Ježiša Krista sa vieme stotožniť vierou, lebo vzkriesenie Ježiša je aj naším vzkriesením. V dôsledku tohto získame večný život, skrze to nás Boh stvoril nových v pravde a v skutočnej svätosti. Po znovuzrodení sa máme stotožniť s novým človekom, jeho treba nasycovať, posilňovať podľa Božej vôle. Obvinenia nám chcú nahovoriť, že v nás nenastala žiadna dobrá zmena, že len klameme seba samých. V kresťanskom živote je dôležité, aby sme nedovolili, aby naše svedomie riadili obvinenia našich nepriateľov. Strážme nášho ducha pod vládou pravdy a pod vedením Božieho Ducha.

T. Ruff:
Pripomína mi to udalosť, kedy Mojžiš zapísal Balámovo proroctvo do Tóry, že Boh nehľadel na neprávosť Jakobovu ani neuvidel trápenia v Izraelovi. Ako keby Boh zatvoril svoje oči!

Áno, Boh sa na nás nepozerá cez oči našich nepriateľov, žalobcov. Nemá s nami zlé úmysly, nezaobchádza s nami kruto, ale miluje nás a dôveruje nám. Preto nás Otec požehnal s Ježišom Kristom, a On s Duchom Svätým. V čase obvinení sa vždy odvolajme na toho, kto sa za nás prihovorí, čiže na Boha a Jednorodeného Syna, Ježiša Krista, naďalej Mu slúžme s radosťou a v spravodlivosti.

T. Ruff:
Takže sú dôležité aj skutky?

Áno, skutky viery.

T. Ruff:
Človek sa v čase útokov dokáže vnútorne posilniť len z milosti. Ale dôležité je aj to, aby sa človek dokázal vyrovnať sám so sebou.

Áno, náš vnútorný človek sa každý deň dokáže obnoviť skrze Božie slovo a Ducha Svätého. Ak činíme dobro, ak sa postavíme na odpor hriechu a vládneme nad ním, tak môžeme chodiť „so zdvihnutou hlavou“, pretože nestojíme pod Božím zatracujúcim súdom, ale nad nami vládne milosť. Takto vieme s naším životom, skutkami a smrťou oslavovať Pána.

P. Morvay
Ďakujeme za rozhovor.

Zdroj: Új Exodus, december 2015
Preklad: Martin Meliško
Mgr. Katarína Múdra