Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)
18. januára 1943 sa začalo povstanie vo varšavskom židovskom gete, ktoré Nemci krvavo potlačili. Napriek tomu táto udalosť patrí medzi najodvážnejšie činy vôbec.
Varšavské geto Nemci začali budovať v novembri 1940. Postupne v ňom zhromaždili 450.000 ľudí, z ktorých asi 300.000 skončilo v koncentračnom tábore Treblinka. Od zvyšku sveta ich oddelili trojmetrovým múrom, ktorý bol zakončený ostnatým drôtom.
Jeho prekročenie sa trestalo smrťou. Život v gete bol každodenným bojom o prežitie. Židia nemali prístup do obchodov a boli odkázaní na nemecké zásobovanie. To sa obmedzovalo na nutné minimum, dostali len toľko, aby vládali pracovať v továrňach, ktoré si tam Nemci zriadili. Lieky a základné hygienické potreby neexistovali. Aj preto v gete v roku 1941 vypukla epidémia týfusu.
Rozhodnutie o prvom transporte padlo 20. júla 1942. V gete zavládla panika. Jeho židovský správca, ktorý mal pripraviť zoznam ľudí na deportáciu, spáchal samovraždu. Vo Varšave vznikla Židovská bojová organizácia. K prvej ozbrojenej konfrontácii s Nemcami prišlo 18. januára 1943. Rozkaz na deportáciu zvyškov obyvateľstva geta padol 19. apríla 1943. Do štvrte vniklo na rozkaz veliteľa SS Heinricha Himmlera 2000 príslušníkov wehrmachtu a pomocných jednotiek zo spojeneckých krajín tretej ríše.
Asi 600 povstalcov vyzbrojených iba ručnými zbraňami sa bez reálnej nádeje na úspech rozhodlo pre boj s Nemcami, ktorým vzdorovali viac ako tri týždne. Nemecký veliteľ Jürgen Stroop potlačil povstanie až 16. mája 1943, keď mohol vodcovi Adolfovi Hitlerovi oznámiť, že varšavské geto už zaniklo. Malé skupinky odbojárov však pokračovali v odpore až do júla 1943.
Celý článok si môžete prečítať na delet.sk
