Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)
Kubánsky komunistický diktátor Fidel Castro (90), ktorý zomrel v piatok 25. novembra, mal k Izraelu vzťah, ktorý bol definovaný vývojom studenej vojny. Od počiatočných sympatií viedol od boja proti imperializmu a kapitalizmu, cez podporu Jásira Arafata a ozbrojeného odporu až k rezolúcii OSN zo 70. rokov, ktorá označila sionizmus ako formu rasizmu. Aké prekvapenie sa tak dostalo izraelskému premiérovi Netanjahuovi v roku 2010, kedy Castro novinárovi Jeffreymu Goldbergovi deklaroval, že „bez akýchkoľvek pochýb“ uznáva právo Izraela na existenciu a odsúdil popieranie holokaustu. Zároveň vyzdvihol dôležitosť židovského náboženstva, ktoré pomohlo Židom ako národu prežiť napriek dvetisíc rokov trvajúcim perzekúciám a pogromom. V rýchlej odpovedi Netanjahu ocenil hlbokú znalosť židovských dejín a štátu Izrael kubánskeho vodcu, avšak oficiálne diplomatické vzťahy nadviazané neboli.
Prejavy Fidela Castra z roku 2010, ktoré Kubu a židovský štát na chvíľu zblížili, trvali len do roku 2014, kedy Castro po vzore konšpiračných teoretikov obvinil izraelské tajné služby, že spolu so Spojenými štátmi vytvorili hnutie Islamský štát. Netanjahu a ani Peres, ktorý štyri roky predtým, ešte čoby izraelský prezident, nazval Castrove vrelé výroky „mostom uprostred zložitej reality a novým horizontom“, sa tentoraz rozhodli už neodpovedať.
Keď sa vo februári 1959 Castro chopil na Kube moci, mal tu Izrael svoj konzulát. „Atmosféra v Havane bola plná radosti a pocitu oslobodenia. Mal som pocit, že som súčasťou dôležitej dejinnej udalosti, a pripomínalo mi to izraelskú vojnu za nezávislosť,“ povedal pred rokmi denníku Haaretz Joel Barromi, niekdajší izraelský konzul v Havane. Kubánski lídri spočiatku vyjadrovali sympatie hlavne izraelskému pionierstvu a kibuckému hnutiu. Fakt, že obe krajiny však stáli na opačných stranách v rámci studenej vojny, zapríčinil to, že v medzinárodných organizáciách Kuba vždy hlasovala proti Izraelu.
Nakoniec, Organizácia za oslobodenie Palestíny (OOP) bola medzi prvými, ktoré na Castrovu smrť zareagovali vyhlásením, v ktorom chválila kubánskeho diktátora, že „konzistentne stál so všetkými utláčanými národmi na svete pri ich boji s imperializmom, sionizmom, rasizmom a kapitalizmom“.
