vydanie 19.12. 2016
Na leteckú základňu Nevatim v Negevskej púšti prileteli prvé supermoderné stíhačky F-35, ktoré Izrael nakúpil v USA. Týchto „neviditeľných“ stíhačiek piatej generácie hodlá Izrael nakúpiť celkom 50, čo mu umožní udržiavať si strategickú vzdušnú nadvládu nad celým Blízkym východom, a tak si zabezpečiť účinnú ochranu krajiny proti napadnutiu zvonka. Tento krok bol dohodnutý s odchádzajúcim prezidentom Barackom Obamom a je dôkazom toho, že Izrael mal s USA nadštandardné vzťahy aj počas funkčného obdobia Obamovej administratívy, ktorá bola najmenej proizraelskou vládou USA počas posledných desaťročí. Z Biblie vieme, že Boh žehná tých, ktorí žehnajú Izrael, a môžeme teda očakávať, že Spojené štáty, ktoré by mali byť za prezidenta Trumpa ešte výraznejšie proizraelské, isto zakúsia Božiu priazeň. Nech je prejavom tejto priazne duchovno-morálna obnova krajiny za veľkou mlákou.
Významné sýrske veľkomesto Aleppo, ktorého mnohé časti boli zničené do takej miery, že dnes pripomínajú ruský Stalingrad počas 2. svetovej vojny, sa snáď konečne dočká pokoja. Spojeným silám sýrskej a ruskej armády sa podarilo túto bývalú komerčnú metropolu Sýrie dobyť a obsadiť. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako túto skutočnosť opisujú a komentujú svetové médiá. Tieto pohľady sú natoľko rozdielne a protirečivé, že sú živým dôkazom zložitosti tohto blízkovýchodného problému a záujmov svetových mocností, ktoré sa doň premietajú.
Prvý pohľad je pohľad západoeurópskych médií, ktoré sa nikdy netajili sympatiami k protiasadovskej opozícii a veľmi nezdôrazňujú skutočnosť, že len absolútne minimum opozičných bojovníkov sú demokraticky zmýšľajúci ľudia a väčšina z nich sú viac-menej príslušníci sunnitských islamistických organizácií, usilujúcich sa o nastolenie vlády islamského práva šaría, hoci nie v takej stredovekej podobe, ako to vidíme v prípade Islamského štátu. V našich médiách boli zverejnené informácie, ktoré hovorili o strachu obkľúčených obyvateľov Aleppa, že budú všetci zmasakrovaní blížiacou sa Assadovou armádou. Sýrska armáda býva v takýchto správach vykresľovaná ako agresor, a nie ako armáda, ktorá sa snaží obnoviť poriadok vo vlastnej krajine a potlačiť ozbrojenú vzburu islamistov.
Druhý pohľad je celkom iný. Niektoré blízkovýchodné kanály a hlavne ruské médiá, ktoré majú svojich novinárov priamo na územiach „oslobodených“ sýrskou armádou, ukazujú davy jasajúcich obyvateľov Aleppa, ktoré tancujú na uliciach a armáda im distribuuje ruskú humanitárnu pomoc. Premietajú množstvo rozhovorov s obyvateľmi Aleppa, pre ktorých príchod Assadovej armády znamená predovšetkým mier a návrat k normálnemu životu. Tieto rozhovory a reportáže sa napriek všetkej mojej snahe nájsť v nich nejaké známky naaranžovanosti a zinscenovanosti javia veľmi autenticky.
Keď sa pozeráme na tieto dve interpretácie vojny v Sýrii, neubránime sa dojmu, že buď jedna alebo druhá strana nám musí klamať a predkladá nám iba propagandu. Pokúsme sa teda o tretí pohľad. Pohľad, ktorý nebude brať do úvahy veľmocenské záujmy USA alebo Ruska, dokonca ani záujmy Izraela. Pôjde o pohľad sýrskych kresťanov. Pre nich totiž „diktátor Assad“ predstavuje jednoznačne pozitívnu figúru. Assadov režim totiž bol striktne sekulárny a zabezpečoval ochranu všetkým náboženským skupinám v krajine. Po nástupe ozbrojenej revolúcie sa situácia pre kresťanov radikálne zmenila, a to nielen na územiach ovládaných Islamským štátom. Dnes je kresťanská populácia v Sýrii doslova zdecimovaná a kresťania žijú prakticky iba na územiach ovládaných Assadovým režimom. Počul som vyjadrenie jedného sýrskeho lekára, ktorý už roky žije a pracuje v Banskej Bystrici. Jeho názor na vec je totožný so slovami sýrskych kresťanov, ktorí hovoria o tom, že pred vojnou sa v Sýrii žilo dobre, Sýria bola pokojnou modernou krajinou s pomerne vysokou životnou úrovňou.
Týmto komentárom sa nesnažím obhájiť Assada, ktorého režim má na rukách krv, rovnako ako aj predstavitelia Islamského štátu a ostatných opozičných frakcií. Situácia však zďaleka nie je taká jednoznačná, ako sa nám ju pokúša vykresliť propaganda jednej či druhej strany. Američania aj Rusi, samozrejme, majú v Sýrii svoje záujmy a ani jedna z týchto mocností sa tu neangažuje nezištne. Je preto veľmi potrebné, aby sa dokázali dohodnúť a aby sa boje v Sýrii čo najskôr skončili. Musí byť eliminovaný Islamský štát a všetky ostatné varianty islamizmu. Potom bude možné hovoriť o reformách a o postupnej prirodzenej demokratizácii tejto krásnej starobylej krajiny, kde zanechali svoje stopy mnohé biblické príbehy.
Počas písania tohto komentára som sa dopočul o zastrelení ruského veľvyslanca v Ankare. Táto smutná udalosť má veľký potenciál situáciu v Sýrii ešte skomplikovať. Modlime sa a uvidíme, čo prinesú nasledujúce dni. Nech Pán chráni svoj ľud na každom mieste tohto sveta.