Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

vydanie 19.12. 2016

F-35 do Izraela

Na leteckú základňu Nevatim v Negevskej púšti prileteli prvé supermoderné stíhačky F-35, ktoré Izrael nakúpil v USA. Týchto „neviditeľných“ stíhačiek piatej generácie hodlá Izrael nakúpiť celkom 50, čo mu umožní udržiavať si strategickú vzdušnú nadvládu nad celým Blízkym východom, a tak si zabezpečiť účinnú ochranu krajiny proti napadnutiu zvonka. Tento krok bol dohodnutý s odchádzajúcim prezidentom Barackom Obamom a je dôkazom toho, že Izrael mal s USA nadštandardné vzťahy aj počas funkčného obdobia Obamovej administratívy, ktorá bola najmenej proizraelskou vládou USA počas posledných desaťročí. Z Biblie vieme, že Boh žehná tých, ktorí žehnajú Izrael, a môžeme teda očakávať, že Spojené štáty, ktoré by mali byť za prezidenta Trumpa ešte výraznejšie proizraelské, isto zakúsia Božiu priazeň. Nech je prejavom tejto priazne duchovno-morálna obnova krajiny za veľkou mlákou.

Dva (alebo tri) pohľady na situáciu v Aleppe

Významné sýrske veľkomesto Aleppo, ktorého mnohé časti boli zničené do takej miery, že dnes pripomínajú ruský Stalingrad počas 2. svetovej vojny, sa snáď konečne dočká pokoja. Spojeným silám sýrskej a ruskej armády sa podarilo túto bývalú komerčnú metropolu Sýrie dobyť a obsadiť. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako túto skutočnosť opisujú a komentujú svetové médiá. Tieto pohľady sú natoľko rozdielne a protirečivé, že sú živým dôkazom zložitosti tohto blízkovýchodného problému a záujmov svetových mocností, ktoré sa doň premietajú.

Prvý pohľad je pohľad západoeurópskych médií, ktoré sa nikdy netajili sympatiami k protiasadovskej opozícii a veľmi nezdôrazňujú skutočnosť, že len absolútne minimum opozičných bojovníkov sú demokraticky zmýšľajúci ľudia a väčšina z nich sú viac-menej príslušníci sunnitských islamistických organizácií, usilujúcich sa o nastolenie vlády islamského práva šaría, hoci nie v takej stredovekej podobe, ako to vidíme v prípade Islamského štátu. V našich médiách boli zverejnené informácie, ktoré hovorili o strachu obkľúčených obyvateľov Aleppa, že budú všetci zmasakrovaní blížiacou sa Assadovou armádou. Sýrska armáda býva v takýchto správach vykresľovaná ako agresor, a nie ako armáda, ktorá sa snaží obnoviť poriadok vo vlastnej krajine a potlačiť ozbrojenú vzburu islamistov.

Druhý pohľad je celkom iný. Niektoré blízkovýchodné kanály a hlavne ruské médiá, ktoré majú svojich novinárov priamo na územiach „oslobodených“ sýrskou armádou, ukazujú davy jasajúcich obyvateľov Aleppa, ktoré tancujú na uliciach a armáda im distribuuje ruskú humanitárnu pomoc. Premietajú množstvo rozhovorov s obyvateľmi Aleppa, pre ktorých príchod Assadovej armády znamená predovšetkým mier a návrat k normálnemu životu. Tieto rozhovory a reportáže sa napriek všetkej mojej snahe nájsť v nich nejaké známky naaranžovanosti a zinscenovanosti javia veľmi autenticky.

Keď sa pozeráme na tieto dve interpretácie vojny v Sýrii, neubránime sa dojmu, že buď jedna alebo druhá strana nám musí klamať a predkladá nám iba propagandu. Pokúsme sa teda o tretí pohľad. Pohľad, ktorý nebude brať do úvahy veľmocenské záujmy USA alebo Ruska, dokonca ani záujmy Izraela. Pôjde o pohľad sýrskych kresťanov. Pre nich totiž „diktátor Assad“ predstavuje jednoznačne pozitívnu figúru. Assadov režim totiž bol striktne sekulárny a zabezpečoval ochranu všetkým náboženským skupinám v krajine. Po nástupe ozbrojenej revolúcie sa situácia pre kresťanov radikálne zmenila, a to nielen na územiach ovládaných Islamským štátom. Dnes je kresťanská populácia v Sýrii doslova zdecimovaná a kresťania žijú prakticky iba na územiach ovládaných Assadovým režimom. Počul som vyjadrenie jedného sýrskeho lekára, ktorý už roky žije a pracuje v Banskej Bystrici. Jeho názor na vec je totožný so slovami sýrskych kresťanov, ktorí hovoria o tom, že pred vojnou sa v Sýrii žilo dobre, Sýria bola pokojnou modernou krajinou s pomerne vysokou životnou úrovňou.

Týmto komentárom sa nesnažím obhájiť Assada, ktorého režim má na rukách krv, rovnako ako aj predstavitelia Islamského štátu a ostatných opozičných frakcií. Situácia však zďaleka nie je taká jednoznačná, ako sa nám ju pokúša vykresliť propaganda jednej či druhej strany. Američania aj Rusi, samozrejme, majú v Sýrii svoje záujmy a ani jedna z týchto mocností sa tu neangažuje nezištne. Je preto veľmi potrebné, aby sa dokázali dohodnúť a aby sa boje v Sýrii čo najskôr skončili. Musí byť eliminovaný Islamský štát a všetky ostatné varianty islamizmu. Potom bude možné hovoriť o reformách a o postupnej prirodzenej demokratizácii tejto krásnej starobylej krajiny, kde zanechali svoje stopy mnohé biblické príbehy.

Počas písania tohto komentára som sa dopočul o zastrelení ruského veľvyslanca v Ankare. Táto smutná udalosť má veľký potenciál situáciu v Sýrii ešte skomplikovať. Modlime sa a uvidíme, čo prinesú nasledujúce dni. Nech Pán chráni svoj ľud na každom mieste tohto sveta.


Späť na správy