Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)
vydanie 16.1.2017
Počas víkendu prebehla v Paríži konferencia o mieri na Blízkom východe. V Izraeli, ktorého zástupcovia sa na tomto podujatí nezúčastnili, sa na toto stretnutie zástupcov viac ako 70 rôznych krajín pozerali s veľkými obavami. Palestínski predstavitelia sa netajili želaním, aby zo spomenutej konferencie vzišli podklady, ktoré by sa mohli stať základom ďalšej protiizraelskej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.
Vďaka Bohu, nenaplnili sa ani obavy Izraelčanov, ani očakávania Palestínčanov, ktorí chceli využiť asi poslednú príležitosť vychutnať si tichú podporu Obamovej administratívy, ktorá nedávno umožnila presadiť rezolúciu BR OSN, o ktorej sme písali v minulých komentároch. Záverečný dokument konferencie síce konštatuje, že pre medzinárodné spoločenstvo je jediným akceptovateľným riešením rozdelenie Izraela podľa hraníc spred roku 1967, čo by znamenalo, že židovský štát by prišiel o Jeruzalem, ale z perspektívy reálnych diplomaticko-politických dopadov je tento záver veľmi slabý, a to z niekoľkých dôvodov:
Konferencia sa konala tesne pred zmenou vlády v USA, ktoré sú kľúčovou mocnosťou pre vyriešenie tejto otázky.
Veľká Británia odmietla podpísať záverečný dokument a vyjadrila pochybnosti o tom, či takýto spôsob rokovania povedie k vyriešeniu dlhoročného konfliktu vo Svätej zemi. Prekáža jej predovšetkým to, že zúčastnené krajiny sa snažia vyriešiť konflikt dvoch strán, ktoré na rokovaní vôbec neboli prítomné. Konferencia sa navyše konala tesne pred už spomenutou inauguráciou Donalda Trumpa a celé toto podujatie prebehlo proti vôli Izraela, čo jeho zástupcovia pomerne jasne komunikovali.
Z mnohých krajín dorazili ako zástupcovia diplomati iba 2. alebo 3. rádu, napríklad, za Českú republiku sa zúčastnil iba námestník ministra zahraničných vecí, čo nijak nenasvedčovalo tomu, že by krajiny tejto akcii prikladali nejakú významnejšiu úlohu.
Záverečný dokument síce nie je voči Izraelu veľmi priaznivo naklonený, ale nemá moc napáchať také diplomatické škody ako predvianočná rezolúcia BR OSN. Vďaka Bohu.
Deň pred parížskou konferenciou otvorila Palestína svoje veľvyslanectvo vo Vatikáne. Tento krok je súčasťou akejsi diplomatickej ofenzívy palestínskeho vedenia, ktoré sa snaží získať spojencov, kde sa dá. Skutočnosť, že sa im podarilo zriadiť si ambasádu práve v metropole Rímskokatolíckej cirkvi, svedčí o tom, ako táto denominácia berie (alebo skôr neberie) vážne Sväté písma, ktorých by mala byť strážkyňou. O tzv. palestínskych územiach Biblia hovorí ako o Judsku a Samárii, čo sú názvy dvoch izraelských kráľovstiev, ktoré kedysi za kráľov Saula a Dávida tvorili jeden celok a neskôr sa rozdelili na severné (izraelské) a južné (judské - židovské) kráľovstvo. Na území tzv. Palestínskej samosprávy ležia mestá ako Jeruzalem, Betlehem, Hebron, Jericho, Šílo, Samária, Bét-El, Síchem a mohli by sme menovať mnohé ďalšie. Biblickí kresťania by to mali vedieť povedať jasne: akékoľvek zriadenie palestínskeho štátu na tomto území popiera Bohom daný nárok Izraela na Svätú zem. Škoda, že tento princíp vo Vatikáne neberú vážne.
Prezident Palestínskej samosprávy sa obrátil na ruského prezidenta s naliehavou žiadosťou. Chce od neho, aby presvedčil Donalda Trumpa o nerozumnosti presťahovania ambasády USA z Tel Avivu do Jeruzalema a aby ho od tohto kroku odhovoril. Nástup pána prezidenta Trumpa do úradu sa blíži. Uvidíme, čo bude po ňom. Ak si bude stáť za svojím slovom, Jeruzalem zostane v rukách Jákobových potomkov, ak si to rozmysli, Hospodin bude aj tak bojovať za svoj ľud. Žalm 2 hovorí: „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému: Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy! Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva. Vtedy v hneve prehovorí, svojou prchkosťou ich vyľaká: Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu.“
