Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)
vydanie 13.3.2017
Elitné jednotky Rangers podporované delostrelectvom námornej pechoty USA dorazili do Sýrie, aby pomohli kurdskej koalícii dobyť Rakká, hlavné mesto Islamského štátu. Turecko prejavuje nad týmto krokom novej americkej administratívy znepokojenie, lebo považuje kurdské sily za nepriateľov, no skutočnosť, že sa minulý utorok v Turecku zišiel šéf zboru náčelníkov štábov americkej armády Josef Dunford s tureckým generálom Hulusim Akarom a náčelníkom generálneho štábu ruskej armády Valerijom Gerasimovom, svedčí o koordinovanom postupe mocností, ktorých cieľom je likvidácia neľudského islamistického režimu. To je veľmi dobrá správa a bezpochyby odpoveď na modlitby Božieho ľudu po celom svete. Americké elitné jednotky patria medzi najlepšie bojové sily západného sveta. Dúfajme, že krátka, ale krutá existencia Islamského štátu rýchlo smeruje k svojmu koncu.
Keď som minulý týždeň písal o iskrení medzi Tureckom a Nemeckom, ani len som netušil, ako veľmi sa situácia ešte vyostrí. Hnev Turecka a ostré slová jeho predstaviteľov si pre zmenu vyslúžili Holanďania. Povedzme si krátko, čo tomu predchádzalo.
Čelní predstavitelia Turecka sa v posledných dňoch snažia agitovať medzi početnou tureckou komunitou, žijúcou v západoeurópskych krajinách. Ide o blížiace sa referendum o zmene ústavy, v ktorom majú oprávnenie hlasovať aj tureckí občania žijúci v zahraničí. Ich obrovský počet, ktorý sa na Západe (predovšetkým v Nemecku) nachádza, z nich robí významnú voličskú základňu, ktorú prezident Erdogan potrebuje na presadenie svojich zámerov. Plánovaná zmena tureckého ústavného zákona výrazne posilňuje právomoci už teraz pomerne autokratického prezidenta a učinila by z neho prakticky neobmedzeného vládcu krajiny. Mnohí predstavitelia západných krajín sa na navrhnutú zmenu ústavy pozerajú s obavami a zakazujú vystúpenia tureckých činiteľov v komunitách tureckých imigrantov. Holanďania v sobotu odmietli povoliť pristátie lietadla tureckého ministra zahraničia Mevlüta Çavuşoglu na letisku v Rotterdame, neskôr vyhostili z krajiny tureckú ministerku pre záležitosti rodiny Fatmu Betül Sayanovú Kayaovú, ktorá tam pricestovala po zemi, a následne tvrdo zakročili proti tureckým demonštrantom, ktorí proti týmto krokom protestovali.
Toto všetko vyvolalo zúrivú odpoveď zo strany tureckého prezidenta Erdogana. Holanďanov, podobne ako predtým Nemcov, označil za fašistov a vyhlásil, že Holandsko dostane lekciu, Turci ho vraj naučia tomu, čo je to medzinárodná diplomacia. Holandskému veľvyslancovi v Turecku, ktorý je práve na dovolenke, odkázal, nech sa už do Turecka nevracia, lebo tam nie je vítaný, a dal uzavrieť holandskú ambasádu v Ankare aj konzulát v Istanbule.
Z Holandska sa ozvali tiež pomerne tvrdé slová a vážnosť situácie potvrdil i generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý obidve strany sporu vyzýva na upokojenie situácie.
Proti Turecku za začali ozývať aj predstavitelia ďalších európskych krajín. Dánsky premiér Lars Lökke Rasmussen navrhol odklad návštevy tureckého premiéra Binaliho Yildirima v Dánsku plánovanej na tento mesiac. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble zasa uviedol, že kvôli diplomatickým sporom a nedávnemu zadržaniu turecko-nemeckého novinára je veľmi ťažké pokračovať v práci na hospodárskej pomoci Turecku. Celá situácia môže vyústiť do vážneho sporu medzi EÚ a Tureckom a tiež do tureckej pomsty v podobe „vypustenia“ státisícov migrantov, ktorých podľa dohody s Úniou zadržiavajú na svojom území. Vážnosť situácie podčiarkujú aj spory medzi priaznivcami a odporcami prezidenta Erdogana, ktoré prebiehajú vo vnútri európskej tureckej komunity. Posledné správy z Nemecka hovoria o otvorených prejavoch nevraživosti priaznivcov „novodobého sultána“ voči tým, ktorí s ním nesúhlasia. Tieto potýčky by ľahko mohli prerásť do násilností. Konflikt Európy s Tureckom naše krajiny už v minulosti zažili, modlime sa, nech sa nezopakuje.
V piatok vystúpil na pôde OSN námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Stephen O'Brien so šokujúcim oznámením. Svet čelí najväčšej humanitárnej kríze od roku 1945, pričom v súčasnosti akútne hrozí hladomor viac ako 20 miliónom ľudí v štyroch krajinách sveta, a pokiaľ sa nenájde riešenie, títo ľudia jednoducho zomrú od hladu. Najvážnejšia situácia je v Jemene, kde hladujú dve tretiny z 18,8 milióna obyvateľov. Hladomor je aj v krajinách východnej Afriky. Príčin tohto stavu je niekoľko. Sú nimi ozbrojené konflikty a terorizmus, ďalej sucho a klimatické zmeny a ešte rôzne choroby a epidémie.
Ľudia v presýtenej konzumnej Európe si ani nevedia predstaviť, čo je to hlad, a hovorím aj o našej „chudobnej“ východnej Európe. Vďaka Bohu za všetky organizácie, ktoré nezištne posielajú jedlo a prostriedky do hladujúcich krajín. Patrí medzi ne aj náš Nadačný fond Milosť pre pomoc ľuďom v núdzi. To, čo robíme, je správne a vzácne v Božích očiach. Robme to aj naďalej a robme toho ešte viac!
