vydanie 3.4.2017
Donald Trump plní svoje sľuby z predvolebnej kampane. Americký prezident sa chystá zmeniť pravidlo, ktoré doposiaľ bránilo cirkvám verejne hovoriť o politických otázkach. Ak sa pastor či kazateľ v nejakom zbore vyjadril o niektorej osobe politického života, jeho zbor mohol byť sankcionovaný zo strany vládnych inštitúcií. Donald Trump vyhlásil, že sa chystá zrušiť tzv. Johnsonov ústavný dodatok, ktorý zakazuje charitatívnym organizáciám a cirkvám viesť kampaň za alebo proti akémukoľvek kandidátovi na verejný politický úrad. Doslova povedal: „Medzi základné práva patrí to, aby ľudia mohli uctievať Boha tak, ako veria, že je to správne. Práve preto odstránim a celkom zbavím platnosti Johnsonov dodatok a umožním predstaviteľom cirkví hovoriť slobodne a bez strachu z prípadných sankcií.“ Tento krok vráti hlas cirkvám, ktoré čelili zastrašovaniu od ľavicových a liberálnych kruhov. Obeťou Johnsonovho dodatku bol v minulosti, napríklad, Franklin Graham, syn svetoznámeho evanjelistu Billyho Grahama, ktorého organizácie Samaritan’s Purse a Billy Graham Evangelistic Association čelili vyšetrovaniu zo strany amerických úradov. Ďalší dôvod, prečo bola voľba Donalda Trumpa zo strany amerických evanjelikálnych kresťanov dobrou voľbou.
Kým píšem tento komentár, doznievajú vo mne dojmy z návštevy slovenského prezidenta Andreja Kisku v Brezne. Kiska, na ktorého v uplynulom týždni nehanebne zaútočil minister vnútra kvôli využívaniu štátnej letky, ktoré mu predtým sám odporúčal, sa vrátil z návštevy Izraela, kde sa priznal k svojmu obdivu k židovskej viere. Hneď po návrate sa osobne vybral do regiónu, ktorý je známy tým, že v ňom počas volieb získala pomerne výrazné zisky ĽSNS, ktorú charakterizujú krajne pravicové extrémistické a antisemitské postoje jej predstaviteľov a neskrývaný obdiv ku kléro-fašistickému Slovenskému štátu. Heslo tejto strany „Za Boha a za národ!“ spolu s predstavou, aké názory prezentujú jej poslanci, vyvoláva v kresťanoch, ktorí milujú Boha aj túto krajinu takmer fyzickú bolesť.
Kotlebovci si na pána prezidenta počkali. Hneď zrána sa v Brezne objavil autobus ĽSNS, plný členov strany v zelených mikinách, a tiež množstvo straníckych automobilov, ktorými sa zvážali do metropoly Horehronia, aby pánovi prezidentovi pripravili patričné privítanie. To spočívalo v tom, že pred synagógou, v ktorej sa mal prezident stretnúť so študentmi, rozdávali letáky s textom, v ktorom im chceli predstaviť Andreja Kisku ako človeka, ktorý zbohatol na úžerníctve, v súlade s ministrom Kaliňákom ako niekoho, kto sa neoprávnene vozí štátnymi lietadlami, a tiež ako človeka napojeného na americké a (dávajte dobrý pozor!) izraelské mimovládky. Na záver svojho hanopisu vyťahujú triumf prehlásením, že Kiskovým snom bolo stať sa Židom! Holohlaví mladí muži v zelenom čakali na prezidenta v čele s kotlebovským poslancom Milanom Mazurekom, nechválne známym svojím vulgárnym a nenávistným útokom na zahraničnú rodinu s dieťaťom v kočíku iba kvôli tomu, že pochádzali z moslimskej krajiny. Akokoľvek môžeme nesúhlasiť s nezodpovedným hromadným prijímaním migrantov pochádzajúcich z islamskej kultúry, takéto nenávistné a agresívne správanie je ľudsky neprijateľné a morálne neobhájiteľné.
Kiskova reakcia na zamýšľanú provokáciu bola excelentná. Zastavil sa pri Mazurekovej suite a pokojným hlasom sa s nimi rozprával. Vyžarovanie jeho osobnosti tak silno kontrastovalo s povýšeneckým úsmevom, s akým ho sledoval mladý poslanec Národnej rady SR. Bolo by oveľa jednoduchšie kotlebovcov ignorovať a nechať ochranku, aby ich „odpratala“ z cesty, no pán prezident ukázal, že sa nebojí, a v tejto skúške obstál na výbornú.
Ako kresťania môžeme Andrejovi Kiskovi mnohé vyčítať, okrem židovstva (čo je pozitívne) sympatizuje s budhizmom a je priateľom Dalajlámu. Jeho názory sú veľakrát pomerne liberálne, no má jednu vlastnosť, ktorej je v slovenskej politike ako šafranu. Je slušným človekom. Nespráva sa arogantne ani povýšenecky, ako to často činia páni premiér a predseda parlamentu. Má svoje ideály a neslúži záujmom žiadneho oligarchu. Síce nie je typom rodeného vodcu, ako pán premiér, no je človekom, ktorého nepokazila moc, človekom, ktorého ľudia majú radi kvôli tomu, aký je a ako sa správa. Práve pre svoje príkladné správanie je prezident Kiska víťazom dnešnej politickej konfrontácie, ktorú vyvolalo ĽSNS. Tieto slová, ktoré prezident v Brezne povedal o prítomných extrémistoch, vynikajúco opisujú podstatu toho, čo sa dnes stalo: „Úprimne si myslím, že pokiaľ chcú prejaviť svoju nenávisť, svoju agresivitu, je lepšie, keď to spravia voči mne. Je to lepšie, ako keby mali útočiť na mamičky s kočíkmi.“ Myslím, že dnes by sme mali lepšieho prezidenta iba vtedy, keby sa pán Kiska stal znovuzrodeným, Duchom naplneným kresťanom. A za to a za dobré vykonávanie jeho funkcie sa môžeme (alebo skôr musíme) modliť.