Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
vydanie 5.12. 2016
V Izraeli vyhasli požiare a rozpršalo sa, v Európe zasa bolo počas dvoch dôležitých volieb naplánovaných na tento víkend poriadne horúco.
Liberálne špičky EÚ už dlho nemali taký dôvod na radosť, ako po nedeľných opakovaných prezidentských voľbách v susednom Rakúsku. Veľký kritik imigračnej politiky EÚ a (podľa mnohých) krajne pravicový populista Norbert Hofer prehral s liberálnym kandidátom Strany zelených Alexandrom Van der Bellenom. Zaznievali výroky o tom, že vlna odporu voči politickej korektnosti už odchádza, lebo Hoferovi sa ako protisystémovému politikovi nepodarilo napodobniť úspech Brexitu či nového prezidenta USA Donalda Trumpa a voľby prehral so stratou 3,4%.
Túto radosť eurooptimistov však skoro vystriedali zachmúrené tváre. A to po tom, keď postupne začali prichádzať výsledky talianskeho referenda o ústavných zmenách, ktoré bolo svojím významom pre Európu neporovnateľne dôležitejšie ako voľba rakúskeho prezidenta. Ten je v podstate iba reprezentatívnou figúrou s minimálnymi právomocami, ale Taliansko patrí medzi najvýznamnejšie európske krajiny. O čom sa vlastne v talianskom referende hlasovalo? Taliansko sa momentálne nachádza vo veľmi zložitej ekonomickej situácii, ktorá predstavuje potenciálny problém pre všetky krajiny eurozóny, a navyše stále čelí masívnej imigračnej vlne prichádzajúcej zo severného pobrežia Afriky.
Európski politici požadovali od talianskej vlády prísne ekonomické reformy. Na to, aby ich vláda mohla presadiť, potrebovala súhlas obyvateľov s ústavnými zmenami, ktoré by vláde umožnili reformy efektívne presadiť. Podstatou týchto zmien bola snaha o zjednodušenie fungovania politického systému krajiny, ktorá od roku 1945 zažila viac ako 60 vlád. Išlo o posilnenie Poslaneckej snemovne a výrazné obmedzenie vplyvu Senátu, ktorý mal okrem iného prísť o možnosť zvrhnúť vládu aj o vplyv na blokovanie zákonov. Proeurópsky premiér Matteo Renzi spojil výsledok referenda so svojím politickým osudom (podobne ako kedysi slovenská premiérka Radičová pri schvaľovaní Eurovalu v Národnej rade SR) a prehlásil, že ak budú jeho návrhy v referende odmietnuté, podá s celou vládou demisiu. Konzervatívne a pravicové strany predovšetkým z prosperujúceho severu Talianska sa postavili proti navrhovaným zmenám.
Výsledok referenda bol jednoznačný. Ľudia sa pri pomerne vysokej volebnej účasti (70%!) postavili proti zmenám a odmietli vládny návrh v pomere 59 proti 41%. Premiér splnil sľub a odstúpil. Taliansko pravdepodobne čakajú nové voľby, v ktorých sa očakávajú výrazné zisky protiimigrantských a euroskeptických síl. Ak sa navyše nebudú riešiť ekonomické problémy Talianska, môže byť ohrozená kompletne celá eurozóna. Európska únia sa tak zrejme nachádza v najväčšej existenciálnej kríze od svojho vzniku. Skončí sa táto kríza jej rozpadom alebo naopak, posilnením? Ak berieme do úvahy biblické proroctvá, mal by nastať skôr druhý variant.
Minulý týždeň sme kritizovali nášho premiéra za aroganciu a škandalózne výroky voči novinárom, tentoraz sa ho však patrí pochváliť. V Prahe prebehol kongres Strany európskych socialistov. Náš premiér vo svojom prejave povedal, že „ak chceme byť úspešní, musíme skončiť s politickou korektnosťou“ a svojim straníckym kolegom z iných štátov EÚ vyčítal, že viac ako záujmy vo vnútri jednotlivých krajín sú pre nich dôležité práva homosexuálov a moslimov. Za tieto slová si vyslúžil ostrú kritiku nielen od aktivistov LGBTI, ale tiež od mnohých prítomných socialistických politikov. Premiér Fico rozhodne nie je príkladom človeka kresťanských cností, ale jeho zápas proti liberálnej ideológii Európskych socialistov je z pohľadu biblického svetonázoru sympatický. Síce by sa viac hodil do konzervatívnej Európskej ľudovej strany, ale už sme si zvykli na to, že Róbert Fico nie je typický ľavicový politik, podobne ako Smer nie je typická ľavicová strana. To však môžeme rozobrať inokedy v niektorom z ďalších komentárov.
