Vyzradenie tajnej informácie o pláne útoku na Irán

Ehud Barak zastával niekoľko rokov vysoké vojenské a následne politické funkcie, vrátane postu predsedu vlády a naposledy ministra obrany Izraela. Niet preto divu, že sa v dôchodku rozhodol nahovoriť svoje pamäte. Zverejnenie častí nahrávok, vrátane veľmi citlivých nedávnych udalostí, však vyvolalo škandál.

Kanál 2 izraelskej televízie za posledný týždeň už trikrát odvysielal vybrané pasáže z približne 100 hodín nahrávok pamätí, ktoré Barak nahovoril pre Ilana Kfira a Dannyho Dora, ktorí spisujú jeho pamäte pod názvom Milhamot Hayay (Vojny môjho života, angl. My Life's Wars).

Izraelské plánovanie útoku na Irán

V piatok 21. augusta 2015 bola odvysielaná Barakova spomienka na rokovania o plánovanom útoku na iránske jadrové zariadenia. Vtedajší minister obrany uviedol, že zatiaľ čo on a premiér Benjamin Netanjahu v rokoch 2009 a 2010 vojenský úder schválili, na prerokovaní bezpečnostného kabinetu (tzv. Fóra ôsmich) ho zmarilo váhanie vtedajšieho ministra financií Juvala Steinitza a vtedajšieho ministra strategických vecí Mošeho Jaalona. Podľa Baraka bol ďalším rozhodujúcim faktorom odpor vtedajšieho náčelníka generálneho štábu Izraelských obranných síl Gabiho Aškenaziho, ktorý odmietol potvrdiť, že úder na iránske jadrové zariadenia je v rámci operačných schopností armády. Týmto prišli Netanjahu a Barak vo Fóre ôsmich o väčšinovú podporu. „Bez väčšiny vo Fóre ôsmich sme nemali legitimitu predložiť plán celej vláde,“ uviedol Barak.

Podľa Ehuda Baraka mohlo k útoku na Irán dôjsť ešte v roku 2012, ale nastal iný problém. V tej dobe bolo naplánované veľké spoločné vojenské cvičenie s USA a izraelská vláda nechcela útok vykonať, aby Američanov nenahnevalo, že sa tým vytvára dojem, že s útokom súhlasia.

Celý článok si môžete prečítať na eretz.cz

Zdroj: eretz.cz, 25.8.2015 (Max Blaustein)

Foto: Ehud Barak (vpravo) s Benjaminom Netanjahuom