A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

A toto evanjelium bude hlásané…

logos-052011-a-toto-evanjelium-bude-hlasane-1-1.jpg

Pán Ježiš Kristus myslel svoje slová vážne. Povedal: „Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi. A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich v meno Otca i Syna i Svätého Ducha učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Amen.“ (Mt 28,18-20) Získavanie učeníkov a zakladanie živých cirkví je hlavnou úlohou kresťanov v tomto čase. Je zásadnou chybou tento cieľ spochybňovať a snažiť sa nahradiť ho cieľom iným. Žiaľ, stretávame sa s tým neustále.

Sú cirkvi, ktoré keďže evanjelium nešíria a nezískavajú učeníkov, tvrdia, že ich Boh povolal a chce použiť na niečo iné. Máme tak zbory, ktorých hlavnou náplňou je práca s deťmi a mládežou, iných pohltí to, že v rámci svojich zborov založili školu, útulok pre sociálne slabých, alebo sa snažia pomôcť narkomanom, alkoholikom a pod. Máme tiež cirkvi, ktoré tvrdia, že ich Boh povolal k tomu, aby boli mostom medzi cirkvou a Izraelom. Do väčšieho nebezpečenstva sa dostane človek v zbore, ktorý sa venuje predovšetkým vnútornému uzdravovaniu. Najhoršia situácia je v zboroch, ktoré chcú vytvoriť niečo na spôsob prorockej družiny. Vôbec najväčšia lož je tvrdenie, že Boh nechce, aby pribúdalo učeníkov, lebo potom sa zo zborov vytráca láska, keďže vo veľkej cirkvi nemôžu byť ozajstné priateľské a korektné vzťahy.

Súhlasím s tým, že veľa z uvedených cieľov má cirkev napĺňať, ale nemôže to byť jej hlavným cieľom. Keď cirkev nekáže evanjelium a nerastie, aj tak nevie nič z hore uvedeného úspešne vykonávať. No keď je zbor veľký, tieto ciele naplniť vie. Ak cirkev rastie, pribúdajú deti a automaticky príde na rad aj práca s nimi. Keď učeníkov nepribúda, nemá kto žehnať Izrael, nemôže byť zlomený antisemitizmus, ani nie je možné účinne vyjadriť filosemitizmus. Ak však kresťanov pribúda, možné to je. Naša cirkev, napríklad, organizuje v roku 2011 až tri zájazdy do Izraela. To isté platí tiež o pomoci narkomanom, alkoholikom a sociálne slabým. Účinne im môže pomôcť iba veľká rastúca cirkev, ktorá má na to ekonomické, priestorové a personálne možnosti. Množstvo bývalých (dnes už vyslobodených) narkomanov, ktorí boli predtým dlhoročne závislí od tvrdých drog a ktorí sa v našich zboroch obrátili, túto pravdu iba potvrdzuje. Založenie škôl všetkých stupňov je ešte pred nami, ale i naplnenie tejto vízie ide ruka v ruke s rastom zboru.

Ježiš veľmi dobre vedel, čo hovorí. Svet sa môže zmeniť iba na základe kázania evanjelia a získavania učeníkov. Celý západný svet sa zmenil vďaka tomu, že Duchom naplnení kresťania vždycky vedeli, že ich najdôležitejšou úlohou je kázanie zvesti o zmŕvychvstalom Ježišovi. Na základe kázania evanjelia je možné dosiahnuť to, že množstvo svätých, Duchom naplnených veriacich sa rozširuje, multiplikuje a mení spoločnosť. O tom, že by sme mali poľaviť v kázaní, nemôže byť ani reči, naopak, musíme pod Božím vedením hľadať nové a nové spôsoby, ako sa priblížiť ľuďom a docieliť, aby vošli do vzťahu so zmŕtvychvstalým Ježišom, tak ako to robil aj apoštol Pavol: „… som vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.“ (2Kor 11,2) Tí, ktorí to robia, nemôžu byť zlí ľudia. To však neplatí o tých, ktorí sa tejto činnosti snažia zabrániť.

Toto evanjelium

„A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom a vtedy príde koniec.“ (Mt 24,14)

Ježiš povedal, že jedným z hlavných znamení konca časov bude kázanie evanjelia. Stojí za povšimnutie, že práve kázanie je pomerne novodobou záležitosťou. V predchádzajúcom období, trvajúcom niekoľko storočí, nebolo zvestovanie evanjelia o Ježišovi Kristovi bežnou záležitosťou. Ľudia praktizovali náboženstvo, ku ktorému sa hlásili ich vladári, králi, prípadne šľachta. Zmena vierovyznania sa často diala násilne a prebiehala spolu so zmenami mocenskými. Dnes je to iné. Na základe misionárskej práce sa evanjelium rozširuje po všetkých kontinentoch, preniká do všetkých krajín bez ohľadu na to, či ide o demokratické zriadenie, autoritársky alebo klerikálny systém. Iba k letnično-charizmatickému hnutiu sa po celom svete hlási 600 miliónov ľudí a tento počet neustále rastie.

Stojí za povšimnutie, že Ježiš v súvislosti s poslednými časmi povedal, že sa bude kázať toto evanjelium, to znamená, že bude mať taký istý vplyv a sprievodné znamenia, ako malo kázanie Ježiša Krista a následne Jeho učeníkov. Keď čítame Skutky apoštolov, nemôžeme si nevšimnúť, že spolu s hovoreným slovom pôsobil aj Svätý Duch a diali sa divy, zázraky, uzdravenia a vychádzali démoni. Potvrdzuje to aj Marek: „A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzali divy.“ (Mk 16,20) Prečo by sme si mali myslieť, že Boh sa zmenil, keď Písmo hovorí, že Boh je ten istý včera, dnes i naveky?

Svet sa môže zmeniť iba na základe kázania evanjelia a získavania učeníkov.

Nemôžeme poprieť, že v uplynulých desaťročiach malo úspech evanjelium, ktoré oslovovalo predovšetkým ľudskú myseľ. Často sa vysvetľovali štyri duchovné zákony, ktoré hovoria o tom, že Boh je svätý, človek je hriešny a žiadna ľudská snaha, či už skutky, poznanie alebo filozofia, nemôžu preklenúť priepasť, ktorá je medzi človekom a Bohom. Potom bolo zreteľne vysvetlené, že túto priepasť vie preklenúť iba Ježiš Kristus – a oslovený človek sa mohol rozhodnúť, či bude na to, čo Ježiš vykonal, reagovať alebo nie. Na evanjelizačných kampaniach nebolo uzdravovanie a vyháňanie démonov bežné. S postupom času sa však situácia radikálne mení, ľudská myseľ je viac zahltená informáciami a ľudské srdce viac poznamenané hriechom, a preto je človek evanjeliom, ktoré nesprevádza Božia moc, stále menej osloviteľný. Je to jeden z dôvodov, prečo väčšina tradičných a evanjelikálnych cirkví nerastie a stráca členskú základňu. Mnohí sa uspokojili s konštatovaním, že je zlá doba, a preto sa ľudia odvracajú od Boha. Takýto postoj nemôžeme prijať, naopak, musíme veriť, že evanjelium je Božou mocou na spasenie (Rim 1,16). Evanjelium musí fungovať, ale nesmieme zabúdať, že musí byť sprevádzané prejavmi moci.

Uzdravujúce zhromaždenia

Rozhodli sme sa ponúknuť ľuďom modlitby za uzdravenie. Každý rozumný človek musí uznať, že to chce riadnu dávku odvahy, pevnú vieru a spoľahnutie na Boha, Jeho nadprirodzenú podporu pri modlitbách. Sme udivení a milo prekvapení z Božej vernosti. Boh nenecháva človeka bez pomoci a na každom mieste vidíme, ako sú ľudia uzdravení a zlepšuje sa ich zdravotný stav. Preto vás povzbudzujem a ponúkam niekoľko praktických rád k tomu, aby tieto evanjelizácie spojené s uzdravovaním boli čo najúspešnejšie a prispeli k naplneniu veľkého poslania – získavaniu učeníkov Pána Ježiša Krista.

1. Propagácia

Niekedy miesto slova uzdravovanie používame pojem liečenie. Je zaujímavé pozorovať, aké podráždené reakcie toto slovo vyvoláva. Pritom grécke sloveso iaomai, ktoré biblickí autori často používajú pre nadprirodzené „uzdravenia“, je bežný medicínsky termín, ktorý sa v prípade sekulárnej starogréckej literatúry často prekladá ako „liečiť“ (preto sa vyskytuje prípona „-iatria“ v medicínskych názvoch). Podľa môjho názoru, podráždene reagujú hlavne tí, ktorí nemajú odvahu urobiť niečo podobné, a preto sa snažia ostatných, ktorí pracujú, spochybniť a vyvolať voči nim odpor. To však nie je nič nové. Stačí si prečítať evanjeliá alebo prvé kapitoly Skutkov. Farizeji boli rozzúrení zakaždým, keď Ježiš niekoho uzdravil, a Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych, chceli dokonca zabiť. Odpor voči uzdravovaniu je charakteristický pre náboženských ľudí, ktorí sú horší ako neveriaci.

Pre nás je veľmi povzbudzujúce, že obyčajní ľudia, ktorí prichádzajú na tieto stretnutia, sú úplné iní. Sú milí, priateľskí a šťastní z toho, že sa našiel niekto, kto sa o nich zaujíma a chce im pomôcť. Vždy, keď niekto z návštevníkov zažije pozitívnu zmenu svojho zdravotného stavu, dochádza k tomu, že na budúce stretnutie privedie svojich známych. Pred týždňom v Brezne začala počuť žena, ktorá bola 20 rokov hluchá na pravé ucho – na ďalšie stretnutie doviedla piatich svojich priateľov. Je krásne, keď šírenie Božieho kráľovstva prebieha takýmto spôsobom.

2. Priebeh stretnutí

Na začiatku je dobré ľuďom povedať, že v žiadnom prípade nie sme proti lekárskej pomoci. Ďalej ich oboznámime s tým, že ak sa chceme obrátiť o pomoc do oblasti nadprirodzena, musíme byť opatrní. Nadprirodzený svet je rozdelený na dobrý a zlý a ak má uzdravenie prebehnúť nadprirodzene, musíme pristúpiť k Bohu výhradne v mene Božieho Syna, Ježiša Krista z Nazareta.

Boh nenecháva človeka bez pomoci a na každom mieste vidíme, ako sú ľudia uzdravení.

Dobré je, keď ľudia prijímajú službu s vierou a dobrým očakávaním. Keď hovoríme o viere, nemôžeme očakávať od nevyučených ľudí takú vieru, akú definuje epištola Židom. Stačí ich povzbudiť k viere v Božiu existenciu, v Božiu všemohúcnosť a tiež treba hovoriť o tom, že Boh je dobrý, uzdravenie je Jeho vôľa, inými slovami, že Boh chorých uzdraviť chce. Boh sám nie je chorý a ani nie je sadista, ktorý by si ľuboval v utrpení svojich detí.

Tesne pred službou vedieme ľudí k vyznaniu viery, potom pristúpime k modlitbe biblickým spôsobom s vkladaním rúk: „A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, … na chorých budú vkladať ruky, a budú sa mať dobre.“ (Mk 16,17-18) Božia vernosť je úžasná. Božie pomazanie začne okamžite prúdiť a ľudia, ktorí do tej doby nič podobné nezažili, sú dotýkaní a s vďačnosťou prijímajú Boží uzdravujúci dotyk. Je to úžasné. Stále počúvame, ako odišla bolesť chrbtice, kĺbov, vidíme, ako sa zlepšila pohyblivosť jednotlivých údov a ľudia môžu robiť také úkony, ktoré predtým nemohli. V žiadnom prípade neodsudzujeme človeka, u ktorého sa uzdravenie hneď viditeľne neprejavilo. Povzbudzujeme ho, aby dúfal v Božiu pomoc aj naďalej.

Záver

Na každom stretnutí povieme o Bohu niečo viac, a tak sa ľudia, keďže spoznali Božiu dobrotu, stávajú Ježišovými učeníkmi. Je veľká milosť, že človek môže spolupracovať s Bohom na spasení ľudí. Robíme to nielen preto, že nám to náš Pán prikazuje, ale aj preto, že máme ľudí radi a chceme im naozaj pomôcť. Preto v tom budeme pokračovať ešte s väčším nasadením.



Súvisiace články

Pravé alebo plné evanjelium|Logos 4 / 2009 | Adrián Šesták |Vyučovanie
Evanjelium podľa Lukáša 1.-3. kapitola|Logos 6 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Komu bude patriť budúcnosť?|Logos 8 / 2007 | Nora Majorová|Prevzaté z Új Exodus
Evanjelium podľa Matúša 8. - 11. kapitola|Logos 1 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 13. kapitola|Logos 6 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie