Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)

Ako deťom priblížiť Boha

logos-02-2016-detom-1.jpgTieto rady som zozbierala od maminiek, ktoré odmalička vychovávali svoje deti vo viere, a ony aj v dospelosti stále milujú Pána Ježiša Krista. Taktiež som sa pýtala týchto detí, čo u nich spôsobilo, že neodišli do sveta, ale zostali pri Pánovi.

1. Odovzdajte deti Bohu a dôverujte Mu, že ich ochráni od všetkého zlého a postará sa o ne. Najdôležitejšia vec: Nebojte sa o svoje deti a verte Bohu, že ich ochráni. Dieťa má svoj osud od Boha, je v Božích rukách, nie je majetkom rodičov.

2. Deti musia vidieť, že vy Boha milujete, spoliehate sa na Neho a veríte Mu. Ukážte im, že sa na Boha obraciate nielen v chorobe či v problémoch, ale aj v radostiach a dobrých dňoch. Pokiaľ chcete mať z dieťaťa človeka, ktorý miluje Boha a spolieha sa na Neho, nemôžete byť iba „nedeľní kresťania“, ale kresťanský život musíte žiť každý deň. Taktiež zborové bohoslužby nech sú vaším druhým domovom. „Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.“ (Mt 6,33)

3. Dieťa by tiež malo vidieť, že Boh vám pomôže v tom, za čo sa modlíte (uzdraví vás, dá vám silu a pod.). Víťazstvá, ktoré vám dal Boh, musia byť vo vašom živote zjavné. Nech dieťa vidí, že to funguje a nie je to len rozprávka. Hovorte s dieťaťom o tom, čo pre vás Pán urobil a že vám pomohol. Napríklad Žalm 23.

4. Odmalička za svoje dieťa ďakujte Bohu (za to, že je zdravé, múdre, poslušné a milujúce Boha). Buďte Mu vďační, že máte zdravé deti a ďakujte Mu za ich prednosti. Budete si deti aj viac vážiť a viac im veriť. Ďakujte Bohu za tieto prednosti aj pri modlitbe s nimi, aby to vaše deti počuli. „My, tvoj ľud, ovce na tvojej pastve, budeme ti ďakovať naveky, z pokolenia na pokolenie rozprávať o tvojich chvályhodných činoch.“ (Žalm 79,13) Napríklad, modlím sa aj pred deťmi: „Ďakujem Ti, Pane, že sa moje deti nehádajú a že sa vedia vždy spolu dohodnúť, ďakujem Ti, že sa nebijú, ale že si navzájom pomáhajú.“ Samozrejme, niekedy sa pohádajú aj pobijú, ale keď počujú od rodiča takúto modlitbu, je to pre deti balzam na ich dušu, že v nich nevidí iba to zlé. Deti to počujú a stávajú sa takými, akými ich chceme mať. Spomeňte si, ako na vás vplýva modlitba manžela: že má úžasnú manželku, ktorá sa dobre stará o celú rodinu, všetko zvláda a je pre neho požehnaním. Aj keď niekedy všetko nezvládame, urobíme chybu, ale keď počujeme, ako sa za nás muž takto modlí, je to pre nás dobrý pocit, že nevidí iba chyby, ale aj dobré stránky. A to nás motivuje, aby sme robili čo najmenej chýb.

5. Modlite sa a proste Boha o ochranu vašich detí. „... a jeho ochrana je nad jeho svätými.“ (Ekum. Kniha múdrosti 4,15) „Modlite sa za veci vašich detí, žehnajte oblečeniu vašich detí, tak vyjdú démoni,“ hovorí Judit Némethová.

6. Proste Boha, aby vám dal múdrosť pri výchove Jeho detí. Boh nám dá intuíciu, čo by sme mali urobiť, ale tiež nám dal knihy o výchove detí, a preto by sme ich mali zopár prečítať. Každá kniha posunie rodiča dopredu, dá mu odpovede na jeho otázky a určite urobí menej chýb vo výchove detí, ako keby žiadnu knihu nečítal. Minimálne tri kresťanské knihy o výchove detí by mali prečítať aj otec aj mama a spolu tvoriť jednotu. „Poznaním napĺňajú sa komory, všelijakým vzácnym a milým imaním. Múdry je mocnejší ako silák a rozumný je viac ako mocný, lebo po uvážení pustíš sa do boja, a víťazstvo je tam, kde je mnoho radcov.“ (Pr 24,4-6)

7. Doma si často púšťajte chvály a čítajte si z Božieho slova aj pred deťmi. S chválami príde do domu Božia prítomnosť, spievajte si spolu s nimi a ukazujte si znakovou rečou slová piesne. A keď si budete čítať z Biblie, bude to vaše deti priťahovať: „Mama, prečítaj nahlas aj mne.“ Dieťaťu môžete povedať o Biblii, že je to vzácna a veľmi dôležitá kniha pre každého človeka. Je v nej návod na život. Ježiš je cesta, pravda i život. Je to rozhovor so samotným Bohom. V Biblii sú rôzne príbehy, ako napríklad Boh pomáha ľuďom, ale tiež nás táto múdra kniha učí, čo je v Božích očiach správne a čo nie. Dajte jej váhu pred deťmi a tak k nej aj pristupujte. Ako hovorí Judit Némethová: „Deťom musia dať zjavenia o Bohu rodiča. To je ich úloha. Otec musí čítať Božie slovo, dieťa sa pýta – je to dialóg. Rodič v tom musí byť aktívny. Ak nie, je horší ako pohan.“ Vedome treba deti viesť až do veku dospelosti. Potom sa už samy rozhodnú, čo si vyberú. Ukážte deťom, že kresťanský život je príťažlivý, aby aj ony chceli byť kresťanmi. „Synovia, počúvajte otcovu kázeň a pozorujte, aby ste sa naučili rozumnosti.“ (Pr 4,1)

logos-02-2016-detom-2.jpg

8. Každý večer pred spaním sa so svojimi deťmi modlite, aj keď ešte nevedia rozprávať. Nech sa večerná modlitba stane vaším stálym rodinným stretnutím (otec, mama a deti). Ak máte priestor na rannú modlitbu, určite ju praktizujte. Je to dobrý návyk, ktorý si môže dieťa vypestovať. Možno bude stačiť 5-10 minút a váš deň aj deň vašich detí bude oveľa lepší. Každý zvlášť poďakujte Bohu, poproste o odpustenie hriechov a povedzte svoje prosby. Aj pred deťmi sa modlite za niektoré veci týkajúce sa rodiny (za zdravie starého otca, za viac financií alebo za to, aby niekto spoznal Boha a bol spasený). Deti budú do toho zainteresované a budú si pripadať dôležité. A hlavne, budú vidieť, že aj vy máte problémy, s ktorými si neviete dať rady a obraciate sa na Boha.

Keď už budú vedieť trošku rozprávať, môžu sa modliť s vami. U nás to bolo tak, že ešte keď nevedeli rozprávať, už takým svojím brblaním povedali modlitbu. Keď začali rozprávať, viedli sme ich k modlitbe, aby poďakovali Bohu napríklad za to, že majú čo piť, čo jesť, že majú maminku a tatinka, potom poprosiť o odpustenie hriechov a nakoniec predkladali svoje potreby. Väčšinou také materiálne – ale úmerne veku, že na Vianoce chcú bicykel a prilbu, byť s rodinou a pod. Samozrejme, aj sme ich modlitby plnili, aby vedeli, že modliť sa a prosiť Boha o niečo nie je zbytočné. Nie však hneď, ale s odstupom času, aby sa naučili aj trpezlivosti, ktorá je pri modlitbe dôležitá. Potom, keď dostali to, za čo sa modlili, samy od seba za to ďakovali Bohu a za niektoré veci ešte ďakujú aj po roku. Tiež je dobré budovať u detí vďačnosť. Keď sme vďační, nie sme žiarliví a sebeckí. Vďačnosť môžeme napríklad budovať tak, že dieťa v modlitbách bude ďakovať Bohu za to, čo už od Neho dostalo.

9. Hovorte s dieťaťom o Bohu. Už po narodení dieťaťa mu môžete hovoriť o Bohu, aj keď sa zdá, že aktívne nekomunikuje. Komunikuje, a to neverbálne. Dieťa všetky slová, podnety absorbuje, vníma a zaznamenáva. Okolo roka ukážte dieťaťu, kde býva, ako ho Boh veľmi miluje a dieťa objímte: „Táákto silno ťa Boh miluje.“ Môžete mu hovoriť, že ho Boh stráži, pomáha mu – všetko úmerne veku. „Syn môj, daj mi svoje srdce, nech si tvoje oči obľúbia moje cesty!“ (Pr 23,26) Neskôr môžete rôzne situácie, ktoré sa vyskytnú, prirovnávať k príbehom v Biblii.

Na prelome druhého a tretieho roka, keď už deti vydržia počúvať nejaký príbeh, začnite im čítať, rozprávať príbehy z detskej Biblie. Deti majú rady obrázky. Na nich si často zapamätajú, že Eva plače, lebo neposlúchla Boha a zhrešila. Na Noemovu archu idú všetky zvieratá, ktoré z knihy pomenúvate a dieťa na ne ukazuje a pod. Môžete niektoré príbehy aj zahrať maňuškami, vlastnej kreativite sa medze nekladú. My sme teraz u suseda videli prak a požičali sme si ho. Urobili sme si scénku, ako Dávid hodí kameň obrovi medzi oči a vyhrá. Skúšali prakom hádzať kameň aj deti a veľmi sa im to páčilo. Dôležité je, aby si to aj pamätali. Zapamätajú si to tak, keď pri príbehoch majú reálnu predstavu, emócie, vlastnú skúsenosť a opakovanie – veď to je matka múdrosti. Nemusíme do roka deťom povedať všetko, čo je v Biblii, ale vyberme si zopár príbehov a k nim sa počas roka vracajme. A ak sa aj stane niečo v živote dieťaťa – že zhreší (oklame, dievčatá rady čarujú, chlapci sa bijú) – môžeme poukázať na tieto príbehy.

10. Ďalšou úlohou rodiča je povedať dieťaťu, čo je hriech, čo sa Bohu nepáči, z čoho je smutný a naopak, čo má Boh rád a čo sa Mu páči. Veľmi som sa za to modlila, hľadala odpovede v kresťanských knižkách a v Božom slove, aby som to vedela svojim deťom dobre podať, tak aby nehrešili, aj keď s nimi nebudem. Nechcela som, aby nehre­šili kvôli mne, ale kvôli tomu, že Boh je smutný. A hlavne, keď bude hriech v našom živote, môžeme stratiť aj spasenie a večný život s Ním. Keď mala moja staršia dcéra asi 2,5 alebo 3 roky, začala ako víla kúzliť s paličkou a čarovať. Videla to u svojich sesterníc. V dnešnom svete sa tomu nedá vyhnúť. Je to v rozprávkach, v škôlke, skoro všade. Ako som to riešila? Opýtala som sa Sofie, či má rada Boha. Odpovedala, že hej. A opýtala som sa jej, či jej Boh pomáha a či ju tiež ľúbi. Povedala, že áno. Potom som sa jej spýtala, či Mu chce ubližovať, či chce, aby bol Boh smutný. Že nie. Povedala som jej, že Boh je veľmi smutný, keď niekto čaruje alebo kúzli. Nemá to rád, ani keď je to zo srandy a veľmi Ho to bolí, keď niekto niečo takéto robí. „Vieš, veľa ľudí Boha nepozná a nevedia, že to je zlé a že sa to Bohu nepáči, ale my Boha poznáme a poznáme pravdu. Vieme, čo má Boh rád a čo nie. Ja viem, že ma Boh miluje a rozhodla som sa, že Mu nechcem ubližovať. Nechcem, aby bol Boh smutný, preto nebudem a nechcem čarovať. Navyše to Boh považuje za hriech a s hriechom strácaš svoje spasenie. Sofia! Zakazovať ti to nebudem. Rozhodni sa ty sama, či chceš ubližovať Bohu, alebo nie.“ Alebo to môžete vysvetliť na biblickom príbehu. Dala som Sofii za toto zodpovednosť. Možno sa to v priebehu dvoch rokov ešte 2-krát zopakovalo, ale teraz sama od seba nechce pozerať rozprávky, kde je čert, kde sa čaruje a bije. Ak by sa rozhodla zle a nepoprosila by Boha o odpustenie, možno by prišla o nejakú vec, za ktorú sa modlí ako dôsledok svojho rozhodnutia. Treba však mať na zreteli to, že ospravedlňovať sa automaticky, bez úprimnosti nemá žiadny význam, musíme hriech skutočne oľutovať a nabudúce ho už nepáchať.

„Rozprávajte im biblické príbehy tak, aby samy vedeli určiť, čo je dobré a čo zlé, aby samy zaujali dobré stanovisko, aby samy tie veci objavili, rozhodli, ako je to správne,“ hovorí Judit Némethová.

Pokiaľ by dieťa stále chcelo čarovať alebo robiť niečo, čo sa Bohu nepáči, nedovoľte mu to. A už vôbec nie vo vašej blízkosti alebo doma. Keď nepomôže vysvetlenie, určite treba zakročiť inak. Musí vedieť, že si stojíte za svojimi hodnotami, nech sa robí, čo sa robí. Buduje to dôveru dieťaťa vo vás. Deťom treba dať korekciu doma. „Lepšie je zjavné karhanie ako skrývaná láska.“ (Pr 27,5) Napomenutie nie je proti jeho osobe, je to preto, lebo Pán nás miluje a zlé veci chce z nás zobrať. Z času na čas sa prejaví aj adamovská prirodzenosť, ale to treba odrezávať. Pri výchove treba nájsť rovnováhu, nebyť len pria­teľom, ale aj rázne ukázať autoritu, tak ako treba vedieť ukázať lásku. Ak sa dieťa nevie správať, tak zahanbuje svoju matku. Treba hľadieť dopredu, lebo keď teraz dieťa napomeniem, tak v budúcnosti bude zdravé, no humanizmus, ktorý hovorí opak toho, prinesie v budúcnosti omnoho horšie ovocie – hlavne pre dieťa, ale aj pre okolie. „Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej.“ (Pr 22,6)

A najdôležitejšia vec: nehrešme my rodičia a nebudú hrešiť ani deti. A ak aj zhrešíme, alebo zhrešia naše deti, nech poprosia o odpustenie Boha a už sa k tomu nevracajme. Boh odpúšťa a hneď aj zabúda. „Spravodlivý kráča vo svojej bezúhonnosti, blahoslavené budú jeho deti po ňom.“ (Pr 20,7)

11. Nedovoľte, aby sa k vám dieťa správalo neúctivo a zámerne vás neposlúchalo. Pretože ak sa bude dieťa neúctivo správať k vám, je veľká pravdepodobnosť, že sa neúctivo bude správať aj k pastorovi, k autorite a aj k Bohu. Judit Némethová tvrdí, že na neúctivé správanie a reči detí voči rodičom treba hlavne fyzický trest. Boh to tiež často hovorí vo svojom Slove a treba neúctu zastaviť hneď na začiatku. „Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho trestá.“ (Pr 13,24) Pri fyzických trestoch, čo môže prísť neskôr od Boha, sa človek naučí uvedomiť si hranice, lebo sú isté skutky, čo sú nebezpečné. Niekedy sa dieťa naučí fyzickou bolesťou bázni Božej. Dieťa však nemôžeme biť s hnevom – to je hriech! Bi ho s pokojom. Nech sa dieťa bojí bitky. Niekedy by som aj ja radšej dostala jednu výchovnú na zadok, ako potom čeliť dôsledkom svojho správania, ktoré je niekedy oveľa horšie ako dostať cez zadok :). Cynické reči odhaľujú to, že človek neberie kresťanstvo vážne. V zlom nemožno chrániť a podporovať svoje deti. Treba napomínať, ale nemožno ich osobne uraziť v hneve, nenávisti, či vysmievaní... Potom treba hovoriť aj o odpustení a aj dieťaťu odpustiť.

logos-02-2016-detom-3.jpg

12. Žite tak, ako chce Boh, aby sme žili. Pre deti je veľmi ťažko pochopiteľné, keď im hovoríme, aby neklamalo, a my sami deťom klameme. Rozhodli sme sa našim deťom nikdy neklamať a hovoriť im veci na rovinu. Hovoriť pravdu za každých okolností, aj v prípade, ak sa to deťom nepáči, zarmúti ich to alebo rozplače. Povedať im, že idem na pár hodín, dní preč, aj keď riskujem plač a potom slovo dodržať. „Ideme s tatinom na večeru; na dva dni preč. Chceme byť chvíľku sami a chceme si oddýchnuť. Potom budeme mať viac sily sa vám venovať a budeme aj menej nervózni, keď si na chvíľu oddýchneme.“ Neklamme zbytočne dieťa, že sa za chvíľku vrátime. Nevyplatí sa nám to! „Klamné pery sú ohavnosťou Hospodinovi, ale tí, čo verne konajú, sa mu páčia.“ (Pr 12,22)

13. Nikdy nekritizujte zbor, pastora, iných kresťanov pred deťmi. Dieťa si môže povedať: „Tak prečo tam chodí, keď sa tam toto a tamto robí.“ Nechápe to a znehodnotíte sa vy, aj zbor v jeho očiach.

14. Modlite sa s deťmi za ich uzdravenie, keď sú choré, a za ich problémy. Pomodlite sa niekedy za to, keď si dieťa ublíži, a keď to prestane bolieť, povedzte mu, že Boh ho uzdravil. Takisto sa s nimi modlite, keď vám povedia o nejakom probléme, a keď sa vyrieši, vyzdvihnite Boha a poďakujte Mu za pomoc. Aký charakter mu pomôžete vybudovať, taký bude mať. Ako mu ukážete, aby sa pozeralo na problémy, na svet, na príležitosti, na sklamanie, na Boha, tak sa bude pozerať. Boh nám zveril svoje deti a verí nám, že Mu ich vychováme dobre.

15. Budujte si vzťahy medzi kresťanmi navzájom a aj vaše deti nech si vytvoria pevné vzťahy v kruhu kresťanov. Keď budú mať dobrých kamarátov medzi kresťanmi, tak si ich už nemusia hľadať medzi ostatnými vo svete. „Vzťahy často rozhodujú v pubertálnom veku o tom, akým smerom sa dieťa vyberie a sú možno najdôležitejším faktorom v tomto období,“ hovoria kresťanské deti. Keď má dobrých priateľov v zbore, nemusí ich hľadať vo svete. Ak mu dobré priateľstvo v zbore chýba, bude ho hľadať vo svete. A tiež, ak má pevné priateľstvo v zbore a s Pánom to až tak ružovo nevyzerá, tak tie pevné priateľstvá v zbore ho udržia, aby neodišiel do sveta úplne. Toto sú reálne príbehy detí. „Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.“ (Pr 17,17)

16. Buďte pevní vo svojich hodnotách. Nedovoľte deťom klamať, čarovať a pod. V tomto nech vidia vašu istotu, že to neprijímate do svojho života a nechcete, aby sa veci proti Bohu robili u vás doma. Vaše hranice, hodnoty nech sú všetkým členom rodiny jasné a zrozumiteľné. Nemôžeme predsa na tú istú vec raz povedať áno a potom nie. „Aj ten, kto je nedbalý pri svojej práci, je bratom ničiteľa.“ (Pr 18,9) „Vaša reč nech je: Áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza od zlého.“ (Mt 5,37)

17. O svojich deťoch sa vyjadrujte ako o Božích deťoch. Božie dieťa v žiadnom prípade nie je trdlo, nie je zlé, nič sa mu nedarí, ale je hlavou a nie chvostom, je hore a nie dole, všetko, na čo položí ruku, sa mu podarí, jeho listy nevädnú a načas dáva ovocie. Naučte správne na seba vyznávať aj deti, pretože každý sa nasýti ovocia svojich úst. „Z ovocia úst sa sýti vnútro človeka, úroda pier ho nasýti.“ (Pr 18,20) Všetci to vieme, ale skutočne to tak aj robíme? Tak ako budeme o svojom dieťati hovoriť my, tak ako bude na seba hovoriť dieťa, takú úrodu zožne v budúcnosti. Nech si naše deti vytvoria dobrú budúcnosť dobrými slovami o sebe a dobrým vyznaním. „Kto si chráni ústa a jazyk, zachráni si život pred súženiami.“ (Pr 21,23) Rodičia, netvorte vo svojich predstavách zlú budúcnosť vašich detí. A ak áno, tak len pozitívnu. Pretože aj svoje nevyslovené slová deťom hovoríme, a to neverbálne – svojím správaním. Napríklad povieme dieťaťu: „Ja viem, my ako kresťania to máme ťažké.“ Nie tak. „Ty máš Boha a ty si víťaz, vo svojom Bohu preskočíš každý múr.“ Neviďte svoje dieťa v škole niekde v kúte, ale ako osobnosť, ktorá vie demonštrovať kresťanstvo ako Jozef. Pozerajte sa na svoje dieťa, ako niekoho môže uzdraviť, ako niekomu pomôže spoznať Ježiša, pozerajte sa naň ako na niekoho, kto bude vždy spravodlivý a verný, plný viery, pokoja a radosti.

18. Vyformujte u detí pracovitosť. „Vidíš chlapca obratného vo svojej práci? Môže sa postaviť pred kráľov, nebude slúžiť u obyčajných ľudí.“ (Pr 22,29) Zabezpečí mu to dobrú budúcnosť a tiež sa začlení do služby v zbore. Službu nebude brať ako ťarchu, ale bude ju robiť s radosťou. Hneď ako vám niečo napadne, čo by vaše dieťa mohlo či chcelo v zbore robiť, postavte ho do služby. Takto sa dieťa bude cítiť dôležité a nenahraditeľné. A keď sa človek cíti dôležito, že nie je zbytočný, cíti sa dobre :).

19. Vaša rodinná atmosféra, vaše rodinné vzťahy navzájom, nech sú pokojné, plné lásky, milosti a radosti. „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy, neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy...“ (1Kor 13,4-6)

Prajem vám, ale aj sebe múdrosť pri výchove, správnu intuíciu a Božie vedenie v mene Ježiša Krista.



Súvisiace články

O Bohu|Logos 10 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Neobviňuj Boha|Logos 8 / 2009 | E. Hagin Kenneth |Vyučovanie
Ako tvorí Boh|Logos 3 / 2016 | Jaroslav Kříž |Téma
Boh je Bohom rastu|Logos 12 / 2015 | Jaroslav Kříž |Téma
Božia vôľa|Logos 11 / 2014 | Jaroslav Kříž |Téma