Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)

Astma a ekzém vyliečené

svedectvo-suranicovci.jpg

 

Peter 

Narodil som sa v dobrej, usporiadanej rodine, v ktorej som prežil šťastné detstvo. Moja rodina navštevovala katolícku cirkev. Pravidelne v nedeľu som chodil do kostola, aj keď mi tam chýbal život. Z vypočutých kázni som nemal nič, ale aj tak som sa do kostola tešil, pretože som tam stretával kamarátov. S nimi som rozoberal, čo sa udialo počas piatkovej a sobotňajšej noci v našom malom meste. Rozprávali sme o dievčatách, o konfliktoch, kto sa s kým pobil, kto koľko vypil a ako sa opil. Venoval som sa viacerým športom, mal som veľa kamarátov, celkom dobrý životný pocit až do 19 rokov, kedy ma nečakane prekvapila, podľa lekárov, nevyliečiteľná choroba – priedušková astma. Na jednej strane ma potešili, že choroba nie je smrteľná, ale nepotešilo ma to, že je neliečiteľná a že dosť strpčuje život, čo som dennodenne začal pociťovať. Po odznení diagnózy – astma bronchiale stredne ťažkého typu som sa pod vplyvom tejto choroby vzbúril. Postavil som sa voči nej tak, že som ešte viac začal behať, viac cvičiť v posilňovni. Odmietol som brať lieky, lebo som tomu ani sám nechcel veriť. Po niekoľkých mesiacoch a záchvatoch kašľa som rezignoval. Prestal som rozmýšľať nad svojimi životnými plánmi. Rozmýšľal som nad tým, aké je to úžasné, keď je človek zdravý, čo by som dal za to, aby som mohol dýchať tak ako predtým. Bolo mi ľúto aj to, že som veľmi zaťažil svoju rodinu bezmocnou atmosférou. Videl som, ako sa trápia, najmä moji rodičia. Po nociach som plakal, spal som s rôznymi obrázkami svätých, no zbytočne. Moji rodičia sa nevzdávali a začalo navštevovanie lekárov, odborníkov, liečiteľov, psychotronikov, čo samozrejme stálo veľa peňazí. A nič nepomáhalo. Postupne som sa začal zmierovať so svojím zdravotným stavom. 

Po troch mesiacoch od obrátenia som prežil uzdravenie z astmy.

Jedného dňa, počas pobytu v Ústave respiračných chorôb vo Vysokých Tatrách, kde som bol na liečení, som počul o Ježišovi rozprávať jedného chlapíka tak, ako nikdy predtým. Každú nedeľu som bol v tradičnej historickej cirkvi a tam som to nepočul. Hovoril, že Ježiš je taký istý, ako bol pred 2000 rokmi, že uzdravuje, oslobodzuje, mení životy ľudí, hovoril o znovunarodení, o odvrátení sa od svojich hriechov, krste vo vode. Keď som ho počúval, svitla mi nádej, že Ježiš môže uzdraviť aj mňa. No viac ako nádej na svoje uzdravenie som začal vnímať, že v mojom živote sú hriechy. Pochopil som, že peklo je niečo reálne. Ale teraz tu bol pre mňa Ježiš, ktorý ma pred peklom mohol zachrániť, zmeniť môj život a uzdraviť ma. V tú noc som nemohol zaspať. Veľmi som rozmýšľal nad tým všetkým, čo som počul a v mojej mysli prebiehal boj. Na jednej strane odovzdať život Ježišovi, odvrátiť sa od svojich hriechov, zmeniť svoj život a byť uzdravený. ,,Na tom nemôže byť nič zlé,“ hovoril som si. No na druhej strane som rozmýšľal, aby som sa nedostal do nejakej sekty, veď človeka, ktorý mi hovoril o Ježišovi, som poznal dva dni, tvrdil, že cirkev, ktorá káže potrebu znovuzrodenia, obrátenia a krstu vo vode až po obrátení, je tu 2000 rokov. Na moje počudovanie som o takých kresťanoch a takej cirkvi nikdy v živote nepočul. Vadilo mi, že nemajú postavený žiadny kostol, že sa stretávajú len tak v kultúrnom dome. Napriek tomu po tomto rozmýšľaní a zápasení vo svojej mysli som hneď na druhý deň ráno 9.7.2000 vyznal všetky vedomé hriechy a poprosil som Ježiša, aby prevzal vládu nad mojím životom. Rozhodol som sa čítať Bibliu, upustil som od hriešneho životného štýlu, prestal som chodiť po nočných zábavných podnikoch a skončil som s hriechmi s tým súvisiacimi. Po troch mesiacoch od obrátenia som prežil uzdravenie z astmy. Doma tomu najprv neverili, stále tvrdili, že som ešte chorý, len si namýšľam, že som zdravý. No na mne nevideli žiadne príznaky, na alergiologických testoch už neukázalo žiadnu alergiu, skončili moje návštevy lekárov, odborníkov, psychotronikov, rôznych liečiteľov a výdavky s tým spojené. Začal som chodiť do cirkvi, kde som spoznal svoju manželku. Teraz sa pravidelne zúčastňujeme bohoslužieb Kresťanského spoločenstva Milosť v Michalovciach. Bývame v rodinnom dome, obaja máme dobrú pracú, ktorá nás baví, spolu vychovávame naše dve dcéry. Od môjho obrátenia prešlo 13 rokov a viem, že som urobil dobré rozhodnutie. Som veľmi vďačný Bohu, že počas môjho života som mohol počuť evanjelium a uveriť mu.

 

Ivana 

Volám sa Ivana Suraničová. Mám 34 rokov a vyrastala som v rodine, ktorá navštevovala tradičnú cirkev veľmi sporadicky. Celý svoj doterajší život (od 3 mesiacov po narodení) som prežila s veľmi nepríjemnou a nevyliečiteľnou kožnou chorobou (atopický ekzém). Mala som ho skoro všade, ruky, nohy, tvár, krk a chrbát. Lekári mi nedávali nádej, len sa naučiť s tým žiť. Žiadna liečba nebola dlho účinná. Krátkodobo zaberala už len kortikoidná, čiže hormonálna liečba. Potrebovala som zázrak vo svojom živote. Jedného dňa (bolo to pred 15 rokmi) prišla za mnou moja priateľka z práce, ktorá mi povedala: ,,Lekári ti nemôžu pomôcť, ale ja viem, kto Ti pomôže. Je to Ježiš.“ Pozvala ma do miestneho Kresťanského spoločenstva, ktoré ona navštevovala. Tam som počula jedno nádherné kázanie o Ježišovi Kristovi, že On je živý, miluje ma a uzdravuje aj dnes ako pred 2000 rokmi. Ten deň som urobila najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote. Požiadala som Ježiša Krista, aby prišiel do môjho života, aby mi odpustil hriechy a uzdravil moje telo. Zážitok, ktorý nasledoval, sa nedá popísať. Duch Svätý ma naplnil a do môjho života prišiel nádherný pokoj, teplo a hlavne viera v to, že Ježiš Kristus zomrel za to, aby som bola aj ja uzdravená. V spoločenstve sa za mňa modlili a zázrak, ktorý som tak veľmi potrebovala a po ktorom som túžila, prišiel o niekoľko mesiacov neskôr. Po chorobe (ekzéme) sú už len malé stopy na rukách. Ďakujem Bohu, že svoje Slovo, ktoré nám zjavuje v Biblii, potvrdzuje a napĺňa všetko, o čo Ho s vierou v  modlitbe prosíme.



Súvisiace články

Andres Bisonni v České republice a na Slovensku|Logos 10 / 2013 | Redakcia |Zo života cirkvi