Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Blahoslavený muž, ktorý...

Boh je osoba, ktorá má v záujme blaho, dobro človeka

V Starej a Novej zmluve je slovo blahoslavený spomenuté stodesaťkrát. Takáto frekvencia jedného slova nám dáva potvrdenie, že Boh je osoba, ktorá má v záujme blaho, dobro človeka. Má to ale jeden háčik. Takmer každé blahoslavenstvo je niečím podmienené. To znamená, že stav šťastia v Pánovi je vopred predurčený určitými postojmi, skutkami, konaním. Pozrieme sa na novozákonný oddiel Písma, kde sa dané slovo spomína najčastejšie.

„A vidiac tie zástupy vyšiel na vrch, a keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci, a otvoriac svoje ústa učil ich nasledovne: Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni dedične obdržia zem. Blahoslavení, ktorí lačnejú a žíznia po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dôjdu milosrdenstva. Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha. Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé, pre mňa.“ (Matúš 5,1-11)

O kázni na hore biblickí učitelia tvrdia, že ide o ústavu Nového zákona. Na správne pochopenie a výklad jednotlivých častí je potrebné vidieť, v akej atmosfére a fáze služby Ježiša Krista odznela táto kázeň. Ak pozorne čítame dejinné udalosti, chronológiu Ježišovej služby, zistíme, že išlo o prvú fázu jeho pôsobenia, ktorá mala za cieľ získať skrze činenie divov a zázrakov pozornosť veľkých más, čo sa aj stalo. Skôr než sa dostaneme k blahoslavenstvám, pozrime sa v skratke na udalosti, ktoré potom vyvrcholili v kázni na hore.

Verejná služba začala uzdravením syna jedného z popredných kniežat z Kafarnauma. Potom Ježiš v Nazarete vyhlásil program Jeho služby, keď prečítal Izaiáša 61: „Duch Pánov je nado mnou...“ Odišiel do Kafarnauma, kde pri mori vyučoval zástupy z lode. Po skončení niektorí z miestnych rybárov zažili zázračný rybolov a viacerí z nich, medzi nimi aj Peter a Ján, začali nasledovať Pána. Nasledujúci deň bola sobota a v kafarnaumskej synagóge sa prejavili démonické sily, ktoré Ježiš sparalyzoval a ľud zostal v nemom úžase.

U Petrovej svokry, kam Ježiš s učeníkmi prišiel, začalo uzdravujúce prebudenie. Najprv len malý zázrak, keď bola po modlitbe Petrova svokra uzdravená z horúčky (je treba pripomenúť, že v čase, keď nebol penicilín a antibiotiká, vysoká horúčka mohla byť dosť nebezpečná), a potom sa zhromaždilo pri ich dome celé mesto. Marek opisuje tieto udalosti v prvej kapitole svojho evanjelia: „A keď už bol večer, keď bolo zapadlo slnce, nosili a vodili k nemu všetkých nemocných i posadlých démonmi, a celé mesto bolo zhromaždené pri dverách, a uzdravil mnohých nemocných, strápených rozličnými neduhy, aj mnoho démonov vyhnal, a nedal démonom hovoriť, lebo ho znali.“ (Marek 1,32-34)

Ráno veľmi skoro sa Ježiš odišiel modliť a išiel kázať aj do iných miest. Cestou stretol malomocného, ktorý bol zázračne uzdravený. Na ďalšiu sobotu uzdravil človeka s vyschnutou rukou priamo v synagóge. Povstalo nepriateľstvo zo strany farizejov, ale Ježiš ďalej pokračoval vo vytýčených úlohách. Následne nato sa udial jeden z najväčších divov, keď bol uzdravený slepý a nemý človek. Po tomto zázraku bol Ježiš obvinený z čiernej mágie a dokonca prišli jeho príbuzní na čele s jeho matkou a chceli mu zabrániť v službe z obáv, že prišiel o rozum. Udalosti pokračovali pri Galilejskom mori, kde boli zhromaždené desaťtisíce a on ich vyučoval o rozsievačovi. V tú noc zažili atak na svoje životy, keď sa na mori strhla taká búrka, že aj skúsení rybári, ktorí dlhé roky žili na Galilejskom mori, prepadli panike. Situáciu vyriešil až Ježiš hlasným pokarhaním živlov. Po pristátí na druhej strane mora zažili neobvyklú skúsenosť vyslobodenia démonizovaného človeka, ktorý žil v hroboch. Po návrate do Kafarnauma sa veci nespomalili, ale naopak gradovali. V jednom dome kde vyučoval, štyria muži odstránili vrchnú časť strechy a spustili svojho polomŕtveho priateľa k nohám Ježiša, ktorý manifestoval, že má moc nielen uzdraviť chorobu, ale tiež odpúšťať hriechy, čo potvrdil práve uzdravením tohto muža, ktorý vstal a odišiel domov po svojich. Keď odišiel z toho domu, stretol Léviho, ktorý sa obrátil a usporiadal u seba hostinu. Tam ho našiel predstavený kafarnaumskej synagógy, padol mu k nohám a prosil ho, aby išiel k jeho dcére. Ježiš neváhal, opustil hostinu a predral sa davom do domu k Jairovi. V tom čase jedna z miestnych žien, ktorá trpela na vážnu chorobu ženských orgánov dvanásť rokov, nabrala odvahu a cez dav sa pretlačila až k Ježišovi. Vierou sa dotkla Pánovho rúcha a v okamihu bola úplne uzdravená. Aj napriek zlým správam o tom, že Jairova dcéra zomrela, Ježiš prišiel do domu a vzkriesil ju. Keď sa vracal od Jaira, išli za ním dvaja slepí muži, ktorí boli tiež uzdravení. „A Ježiš chodil dookola po celej Galilei učiac v tamojších synagógach a kážuc evanjelium kráľovstva a uzdravujúc každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.“ (Matúš 4,23)

V priebehu niekoľkých mesiacov Ježiš zhromaždil desaťtisíce, medzi ktorými boli takmer všetci uzdravení. Veľká sila a pomazanie pracovalo. Do tohto prišla kázeň na vrchu, ktorá má ľuďom dať rozumnosť ako spolupracovať s pomazaním, divotvornou mocou, aby pôsobila bezpečne aj cez učeníkov a dať im návod, ako sa stať šťastnými a v skúškach a pokušeniach sa stále približovať nebu. Blahoslavenstvá sú bránou, vstupom k ďalším veľkým pokladom Božieho kráľovstva.

1. Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Chudobní v duchu sú tí, čo si uvedomujú neustálu potrebu po Božej blízkosti a sú smädní po nadprirodzených zásahoch. Majú túžbu po prejavení Božej moci skrze divy a zázraky. V bežnom živote existuje mnoho vecí, ktoré kvalitne dokážu odviesť našu pozornosť. Aj na toto sa vzťahuje duchovná chudoba, že svoju pozornosť nezapredáme podružným veciam. Tak, ako keď šofér musí sledovať cestu pred sebou a nesmie svoju pozornosť odviesť od cesty, tak aj kresťan znovu a znovu potrebuje sledovať tú cestu, ktorou je Ježiš. „A teda pozorujte, aby ste činili tak, ako vám prikázal Hospodin, váš Boh; neuchýlite sa ani napravo ani naľavo. Po každej tej ceste, ktorú vám prikázal Hospodin, váš Boh, pôjdete, aby ste žili, a aby vám bolo dobre, a aby ste dlho žili v zemi, ktorú zaujmete do dedičstva.“ (Deuteronomium 5,32-33)

Výraz „blahoslavený chudobný v duchu“ je potrebné vidieť ešte aj v inom ohľade a to doslovnom. Znamená to, že v nás nie je mnoho duchov, démonov, ale ide o stav vyslobodeného človeka, v ktorom nepôsobia viaceré sily, ale len jeden Boží Duch. Ten vedie a určuje život kresťana. Takže úspechom a cestou ku šťastiu kresťana je aj oslobodenie od démonov. Preto sme v úvode spomenuli, že blahoslavenstvá sú podmienené.

2. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení.

Na prvom mieste ide o zármutok nad hriechom. Tak, ako to opisuje Pavol, že takýto zármutok podľa Boha je na záchranu. Nejde o sebaľútosť, ale o úprimné zarmútenie sa nad nevyhovujúcim stavom. Do takého srdca vie dať Pán potešenie a novú milosť. Tu spomenutý zármutok sa môže vzťahovať aj na protivenstvá, ktoré zažívame viac či menej z okolností alebo od ľudí. Aj pre tento zármutok platí zasľúbenie potešenia. „Upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho.“ (Skutky 14,22)

3. Blahoslavení tichí, lebo oni dedične obdržia zem.

Tu ide o stav srdca tak, ako aj Ježiš hovorí, aby sme sa učili od neho, lebo je tichý srdcom. Kľúč pre pochopenie stavu tichosti je v druhej časti verša a to v zasľúbení o obdržaní zeme, tak ako to čítame v knihe Jozuu v prvej kapitole: „Neuhne táto kniha zákona od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vo dne i v noci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta a vtedy budeš robiť múdre a rozumne. Lebo veď či som ti neprikázal: Buď silný a pevný! Netras sa ani sa nestrachuj!? Lebo s tebou je Hospodin, tvoj Boh, vo všetkom a všade, kamkoľvek pôjdeš.“ (Józua 1,8-9) Boh prikázal Jozuovi, aby sa dostal do stavu kľudu, tichosti a študoval Slovo. To mu malo dať silu a rozumnosť zaujať zem. Takže, pre novozmluvných kresťanov obdržanie zeme nie je spojené v prvom rade s Eretzom (izraelskou zemou), ale s prebudením. Ak dovolíme Slovu preniknúť do našej psychiky, srdca, mysle, vtedy získame energiu pokračovať v budovaní a rozširovaní Božieho diela.

Náboženskí ľudia chcú len navonok dodržať výroky Božie, preto odsudzujú hlasné modlitby a chvály. Ale Ježiš tu nič o takom nehovorí, lebo v liste Židom stojí, že s veľkým krikom, prosbami volal k Otcovi.

Takže tichosť neznamená utlačenosť, infantilnosť, neschopnosť sa vyjadriť, ale predstavuje postoj učeníctva vo vzťahu k Slovu a tiež voči tým, ktorí v službe dosiahli väčšie výsledky.

4. Blahoslavení, ktorí hladujú a sú smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Iba v čase pôstu človek zistí, aký je v tele ťah jesť. Trvá niekoľko dní pokiaľ to človek prekoná. Ale hlad sa znovu vráti. V tomto blahoslavenstve Ježiš poukazuje na vyhovujúci stav duše, ktorá túži po realite Božieho kráľovstva viac a viac. Vie sa upokojiť až keď je nasýtená. Úroveň hladu a smädu po Bohu uvoľní, alebo zamedzí konanie Božieho Ducha v cirkvi. Preto Pavol upozorňuje, aby sme ducha neuhášali, lebo je to najzákladnejšia žiadosť nášho znovuzrodeného ducha po Božom Duchu, po jeho spravodlivosti, pokoji a radosti. Tak ako zdravé telo túži po jedle a vode, tak zdravý kresťan túži po Pánovi. To je miera zdravého ducha nenakazeného nábožnosťou alebo nedbalosťou.

5. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dôjdu milosrdenstva.

Milosrdenstvo je tiež jedna z podmienok ako byť šťastný v Pánovi. Nie na jednom mieste aj Starého zákona vystúpi upozornenie neopúšťať ho. „Nech ťa neopustia milosrdenstvo a pravda; priviaž si ich na svoje hrdlo; napíš si ich na tabuľu svojho srdca.“ (Príslovia 3,3) Pravdepodobne sa v medziľudských vzťahoch nedá dosiahnuť dokonalý stav, ale čo vie premostiť nedorozumenia a zranenia je dávanie milosrdenstva. Žiaľ, aj táto téma sa dá zneužiť, keď zlí ľudia chcú po druhých, aby k nim boli všetci láskaví, milí, ale oni sami neprispejú ani gramom energie, aby odpustili a dali milosrdenstvo. Preto milosrdenstvo musí ísť v tandeme s pravdou, ako píše Šalamún. Milosrdenstvo vo svojej podstate je dávanie milosti slabšiemu, alebo niekomu, nad kým máme moc. Takže, z pozície moci je milosrdenstvo vyjadrením súcitu silnejšieho voči slabšiemu. Častokrát vyjde skutočný stav srdca najavo len vtedy, keď je človek postavený do nejakej pozície autority. Buď ju vie využiť na budovanie, alebo ju zneužije na trápenie druhých.

6. Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha.

Tu sa jedná vo vzťahu s Pánom o najdôležitejšiu podmienku. Nový zákon používa výraz obriezka srdca. Obriezka je starozákonný pojem a ňou bola potvrdená zmluva medzi Bohom a Abrahámom. V Novej zmluve ide o obriezku srdca a nie tela, čo je tiež zmluvná podmienka, čo znamená, že bez očisteného srdca nebudeme v nebi. Otázkou je, ako to dosiahnuť. Písmo ukazuje na niekoľko prostriedkov k dosiahnutiu tohto cieľa.

Po prvé, to čo očistí srdce je Slovo. „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril.“ (Ján 15,3) Čítanie a počúvanie Slova očisťuje.

Po druhé, je to krv zmluvy Ježiša Krista. „A ja som mu povedal: Pane, ty vieš. A riekol mi: Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súženia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej.“ (Zjavenie 7,14)

Po tretie, je to posväcujúca moc Božieho Ducha. „... vyvoleným podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha k poslušnosti a k pokropeniu krvou Ježiša Krista: milosť vám a pokoj nech sa rozmnoží!“ (1. Petrov list 1,2) V tomto prípade ide o silovú zložku posvätenia, lebo niektoré veci sami v spoločenstve Slova a v modlitbách nevieme zhodiť. Jedine pre svätý olej sa dá vyzliecť z chomúta hriechov.

7. Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími.

Každý, kto evanjelizuje, svedčí, aký je šťastný z tejto činnosti. Kázanie evanjelia je naozaj spojené s radosťou a pocitom šťastia. Na úrovni štátnych diplomacií má iste veľký význam vyjednať mier, alebo vedieť vychádzať s ľuďmi v pokoji. Ale druhá časť verša ukazuje, že činnosť pôsobenia pokoja, evanjelizovania je určená pre Božích synov a dcéry. To nekonajú svetské organizácie, ani diplomati. „Teda za Krista posolstvujeme, ako čo by sám Boh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, zmierte sa s Bohom!“ (2. Korintským 5,20)  

8. – 9. Blahoslavení prenasledovaní pre Pána.

Ježiš zasľubuje požehnanie a milosť od neho aj v čase, keď prichádza protivenstvo a boje. Preto máme nádej, že Pán bude s nami, aj keď niekedy pocity a okolnosti by nás chceli prinútiť k porážke a úteku. Ježiš spomenie aj to, že je veľká naša odplata, ak zostávame v Ňom, napriek bojom, protikampaniam a pod.

V Starom aj Novom zákone je spomenutých ešte mnoho blahoslavenstiev, ktoré sa oplatí študovať a dosiahnuť ich naplnením konkrétnych podmienok.



Súvisiace články

Šťastie|Logos 12 / 2012 | Jaroslav Kříž |Téma
Šťastie je voľba|Logos 2 / 2010 | Joel Osteen |Vyučovanie
Ako sa (ne)modliť|Logos 10 / 2010 | Németh Sándor |Vyučovanie
Ako som prežila|Logos 10 / 2015 | Jaroslava Marcienková |Osobnosť
Si taký, ako rozmýšľaš|Logos 11 / 2017 | Daniel Šobr |Vyučovanie