Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Boží pokoj je vzácny poklad

logos-11-12-2016-pokoj-01.jpg

Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či Vy nie ste omnoho viac ako oni?

Žijeme vo svete, v ktorom sme každý deň ovplyvňovaní rôznymi negatívnymi správami. Dobré a povzbudivé správy počujeme zriedkavo. Zlé správy nás často oberú o náš pokoj. Aj v osobnom živote sa nám dejú veci, ktoré nás oberajú o pokoj. Sme proti tomu často bezmocní, ale nemusí to tak byť.

Názov článku hovorí o tom, že Boží pokoj je vzácny poklad. Ak ho nemáme, strácame veľa. Nepokoj ovplyvňuje naše zdravie, výkon pri manuálnej aj intelektuálnej činnosti, našu životnú pohodu. Ak ho máme, získame veci, ktoré nekúpime za žiadne poklady. Filmový priemysel už vyprodukoval množstvo filmov, v ktorých ľudia hľadajú poklady. Väčšinou sa im to podarí a nájdu miesto, kde sú ukryté rôzne drahé šperky, predmety zo zlata a drahokamov atď. No ani za všetky tieto vzácnosti si nekúpia to, čo získame, keď v našich životoch vládne Boží pokoj. Poklady sú len materiálne veci, my ich nepotrebujeme, náš Boh sa o nás vždy postará. „Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či Vy nie ste omnoho viac ako oni?“ (Mt 6,26)

V nasledujúcich častiach článku sa pokúsime odpovedať na otázky, prečo je pokoj pre život človeka tak dôležitý, prečo ho my ľudia často nedokážeme nájsť a ako môžeme získať ten pravý pokoj.

Dôležitosť pokoja v živote človeka

Kvalita nášho života v značnej miere závisí od toho, ako si v rôznych situáciách dokážeme zachovať pokoj vo svojom srdci a vo svojej mysli. Závisí od neho naša telesná aj duševná pohoda, úroveň našich každodenných činností aj naše vzťahy.

Náš Boh nás stvoril s takým zámerom, aby sme tu na zemi žili medzi sebou vo vzájomnej láske a úcte. Je to jeden z predpokladov toho, aby sme boli zdraví a šťastní. Žiaľ, medzi ľuďmi existuje aj nepriateľstvo a nenávisť. Toto nás oberá o pokoj a tiež ohrozuje naše zdravie. Je zistené, že sklon k hnevu predpovedá smrť už v mladom veku. Ďalší nepriateľ nášho zdravia je úzkosť a stres. Spôsobuje rakovinové metastázy, vírusové choroby, aterosklerózu, ovplyvňuje zrážanlivosť krvi. Má za následok vznik cukrovky, astmatické záchvaty, vredy v tráviacej sústave, znižovanie kvality pamäti a opotrebovanie nervovej sústavy. Úzkosť a stres ovplyvňujú aj obranyschopnosť ľudského organizmu, vedú k vzniku herpesu, kardiovaskulárnych chorôb, ischémii srdca.

Na základe výskumov bolo zistené, že na náš nervový systém útočí aj taká vlastnosť, ako je nepoctivosť. Podvod má na nás silný psychologický účinok. Úsilie vynaložené na chystaný podvod predstavuje pre našu nervovú sústavu obrovský stres. Dá sa povedať, že naším nepoctivým správaním trestáme sami seba. A navyše, ak sme sebeckí a nečestní, odoprieme sami sebe poznanie plnohodnotného života. Nikdy nezažijeme pokoj, ktorý cíti čistá ľudská bytosť.

Dobrá nálada umožňuje myslieť pružnejšie a komplexnejšie. Ak negatívne emócie (strach, obavy z neúspechu, podráždenosť atď.) znemožnia sústredenie na danú činnosť, dochádza k narušeniu pracovnej pamäti. Máme problém udržať v mysli informácie na dokončenie činnosti. A naopak, pozitívne emócie (radosť, pokoj, nadšenie pre dobrú vec atď.) pôsobia na schopnosti človeka takým spôsobom, že náš výkon je vysoký. Podaria sa nám aj také veci, o ktorých sme si predtým mysleli, že ich nezvládneme. Radosť a smiech sú pre človeka dokonca liekom. „Radostné srdce je dobrým liekom, ale zronený duch vysušuje kosti.“ (Pr 17,22)

Ak sme ľuďmi, ktorí žijú pre iných, šírime radosť a pokoj, vieme empaticky komunikovať, máme určite vybudované dobré vzťahy. Sú požehnaním jednak pre nás a tiež pre našich priateľov. Osamotený človek má totiž dvakrát väčšiu pravdepodobnosť predčasnej smrti ako človek, ktorý si vybudoval priateľské vzťahy. Táto pravdepodobnosť je dokonca väčšia ako u fajčiarov. Dobré vzťahy majú taktiež liečebný účinok. Je všeobecne známou pravdou, že ak máme trápenie a máme sa komu zveriť so svojím problémom, prinesie to úľavu. Nepríjemné tlaky sa zmenšia alebo celkom stratia, začne sa nám vracať pokoj a problém sa už nezdá až taký nezvládnuteľný.

Na základe uvedených skutočností si zrejme všetci uvedomíme, že nestrácať pokoj, radosť a duševnú pohodu je pre človeka veľmi dôležité. Ale ako môžeme takýto stav dosiahnuť?

logos-11-12-2016-pokoj-02.jpg

Nepravý – zdanlivý pokoj

Ľudia by chceli žiť v pokoji a robiť si, čo ich baví. No nie všetko, čo nás baví a čo sa nám páči, je zárukou pokoja. Nie sme však ochotní zaplatiť za skutočný pokoj tú správnu cenu. Pokoj nepríde sám od seba, v tomto svete prebieha neustále boj dobra a zla. Narodili sme sa do komplikovaného sveta a pokiaľ v ňom nenájdeme ten správny smer, stále budeme len blúdiť a hľadať pohodu a pokoj na nesprávnych miestach a v nesprávnych činnostiach.

Mnohí jednotlivci majú pre získanie pohody a pokoja tie najrôznejšie názory a predstavy. Sú to často veci, ktoré im neprinesú skutočný pokoj ani trvalé potešenie zo života. Niekedy prinesú chvíľkové uspokojenie, ale stáva sa aj to, že ich to ponorí do ešte väčšej beznádeje.

Občas sa nám stane, že túžbu po pokoji vyjadríme aj takouto vetou: „Ja sa do nikoho nestarám, nech mi všetci dajú pokoj.“ Zrejme touto vetou chceme vyjadriť, aby nás nikto nevyrušoval, nepoučoval alebo nenútil do toho, do čoho sa nám práve teraz nechce. Často to myslia ľudia s nami aj dobre, ale nám sa nechce pohnúť a niečo zmeniť. No škodíme tým hlavne sebe. „Človek tvrdohlavý pri dohováraní bude náhle zničený a nebude pre neho uzdravenia.“ (Pr 29,1) Nečinnosť ani pasivita pokoj neprináša. Zaháľanie a nuda plodí dokonca zlé veci a ľahko sa môžeme stať obeťou hriechu. Každý náš deň by mal byť naplnený zmysluplnou a užitočnou činnosťou. Náš čas by mal byť primerane rozdelený medzi telesnú, duševnú a duchovnú činnosť.

Aj rôznymi inými vecami chcú ľudia dosiahnuť pokoj. Snažia sa vyhýbať zlým správam, pohľadu na ľudské nešťastie, nechcú s tým nič mať. Niekedy si takýto postoj aj obraňujú zdôvodnením, že oni sú takí citliví a nemôžu sa na to pozerať, ako niekto trpí. No v skutočnosti sú citliví hlavne sami na seba. Takéto postoje neprinesú pokoj. Svedomie človeka sa neupokojí vtedy, keď si zatvorí oči pred nepríjemnou skutočnosťou, ale keď sa snaží zlé veci zmeniť. Ak aj nemôžeme osobne zasiahnuť do danej situácie, môžeme sa za ňu aspoň modliť.

Niektorí ľudia v snahe zabudnúť na problémy umlčujú svojho ducha požívaním alkoholu, drog a podobnými prostriedkami. Toto však prináša len chvíľkovú a zdanlivú úľavu a nevyrieši žiadny problém ani neprináša pokoj. V konečnom dôsledku sa situácia stále viac zhoršuje. Uvedené prostriedky poškodzujú centrálny nervový systém, chradne naše telo aj duch, máme stále menej síl zvládnuť akýkoľvek problém.

Boli sme stvorení žiť pre iných. Bez naplnenia tohto poslania nenájdeme skutočný pokoj. Žiaľ, niekedy ani kresťania, ktorí majú byť svetlom v tomto svete, nežijú podľa Božích princípov. Stáva sa, že opúšťajú svoju cirkev, ak sa tam kážu veci, ktoré oslovujú ich svedomie. Nechcú sa vzdať svojho pohodlia a niečo s tým urobiť. Ak sú v kázňach kladené požiadavky na vyššiu kvalitu kresťanského života, nepáči sa im to a radšej odchádzajú do takej cirkvi, kde si ďalej môžu žiť „svoj pokoj“. Nestoja o svetlo do svojho života, stačí im tma. „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.“ (Jn 3,19-20)

Ľudia oddávna túžili vládnuť iným, pocit moci a možnosť rozkazovať môže priniesť niektorým ľuďom určité sebauspokojenie. No postavenie človeka, v ktorom môže rozhodovať o iných, nie je len o dôležitosti tejto osoby, ale vyžaduje veľkú zodpovednosť. Nie je to len o ovládaní iných, ale viac o službe pre nich. Ani Ježiš neprišiel na zem preto, aby vládol, hoci bol Bohom v ľudskom tele. Prišiel, aby slúžil, zachraňoval, vyslobodzoval. „Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to tak nebude. Ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom. Ako ani syn človeka neprišiel, aby jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20,25-28) Každý, kto chce dobre vládnuť, musí veľa obetovať. Vodcovstvo vyžaduje veľa času a sebazaprenia. Nie je čo závidieť ľuďom v moci postaveným. A taktiež nie každý je pre túto pozíciu vhodný. Mnohí zlyhávajú a namiesto pokoja majú vo svojom živote neustály boj.

Niekedy sa nám stáva, že sa nám veci nepodaria tak, ako by sme chceli. Prichádza hnev, frustrácia, klesá naše sebavedomie. No problémom sa v takej chvíli nestáva naše zlyhanie, ale naša reakcia na toto zlyhanie. Prehry sú tu na to, aby sme sa z nich poučili, nech nám nevezmú dobrú náladu a vieru, že dokážeme ešte veľa úžasných vecí. Prehry sú súčasťou života, ale aj z nich môžeme vyjsť ako víťazi, ak si nenecháme vziať svoj pokoj a nevzdáme to. Ak si niekto myslí, že v živote majú hodnotu iba víťazstvá, mýli sa.

Uviedla som len niekoľko vecí, ktoré si my ľudia niekedy zamieňame so skutočným pokojom. Je ich ešte oveľa viac, tento svet je plný klamstiev. Kto sa v nich dokáže zorientovať?

logos-11-12-2016-pokoj-03.jpg

Pravý – Boží pokoj

Hľadanie a tiež zachovanie si pokoja v našich životoch nie je jednoduché. Nemôžeme ho vidieť ani opísať. Neexistujú pravidlá, ako ho získať a udržať. Nezávisí totiž len od vonkajších viditeľných okolností. Môžeme ale vidieť výsledky existencie pravého pokoja. Sú to ľudia, ktorí majú vždy dobrú náladu, sú oporou iným, sú spravodliví, mierumilovní a ani v nepriaznivých okolnostiach nešíria paniku, nemajú zlé očakávania. Vždy veria, že všetko dobre dopadne. O takýchto píše aj Božie slovo: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“ (Mt 5,9) Zdá sa to byť jednoduché, stačí prinášať pokoj a staneme sa synmi Božími. Ale pozrime sa na túto myšlienku z opačného konca. Kde je ten zdroj, ktorý nám umožní tvoriť taký pokoj, aby sme sa mohli stať synmi Božími? Božie slovo hovorí: „Tí, čo milujú Tvoj zákon, majú hojne pokoja a nemajú sa o čo potknúť.“ (Ž 119,165) Je to tiež jednoduchá, ale veľavravná myšlienka. Je to zvláštne, že máme milovať zákon, veď nechceme byť zákonníci. Tu však nejde o zákon podľa ľudských predstáv. Boží zákon síce tiež určuje pravidlá pre život človeka, ale ponúka nám ešte oveľa viac. Učí nás byť dobrými a statočnými ľuďmi, dáva riešenie do každej situácie, a čo je to najvzácnejšie, dáva nám možnosť spoznať Boha osobne. Neexistuje žiadny iný zdroj poznania, ktorý by nám lepšie priblížil Božiu podstatu ako Biblia. Milovať Boží zákon neznamená prijať obmedzenia pre svoj život, ale je to pokrm pre nášho ducha, ktorý nás pozdvihne k skutočnému pokoju. Sme Božie stvorenia a náš Stvoriteľ už urobil všetko pre to, aby sme žili v radosti a pokoji a ako hovorí druhá časť uvedeného verša, nemali sa o čo potknúť.

Každý, kto stojí o takýto život, môže ho aj nájsť. Nestačí však si o Bohu iba čítať, veriť, že existuje a na­vštevovať nejakú cirkev. Náš Boh nás volá do vzťahu. Každý vzťah, či už s Bohom alebo s ľuďmi je určovaný úrovňou komunikácie. Komunikáciu (rozhovor) s Bohom nazývame modlitbou. Verím tomu, že milióny kresťanov sa denne modlia. Sú však naše modlitby vždy rozhovorom? Nie sú len monológom (rečou jedného)? Je to aj dialóg (reč dvoch)? Potrebujeme sa vyhnúť takým modlitbám, kde hovoríme iba my a potom povieme amen. Aj náš Boh Otec chce s nami hovoriť, snažme sa ho počúvať. Počúvajme ho v duchu, lebo On má duchovnú podstatu. Duch Svätý nám túto komunikáciu sprostredkováva a Ježiš za to dal svoj život, aby sme mali osobný prístup k Bohu Otcovi. On nám chce vždy niečo povedať, lebo nás miluje a stojí o nás. Bol to On, ktorý prvý urobil krok k tomu, aby nadviazal s nami vzťah po páde človeka do hriechu. „Lebo Boh za dobré uznal, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi, aj čo je v nebesiach a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža.“ (Kol 1,19-20)

Starosti tohto sveta sa vždy budú snažiť obrať nás o pokoj, ale ak náš pokoj nie je závislý od okolností, ale od viery v Boha a má duchovnú podstatu, starosti ani žiadne problémy nám ho nevezmú. Povzbudením nech sú pre nás aj nasledujúce verše: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (Fil 4,6-7)

Boží pokoj však nezískame, ak nebude On na prvom mieste v našich životoch. V tomto svete sa stretávame s rôznymi ľuďmi. Niektorí nás možno chcú zmanipulovať na svoje ciele, iní sa nás snažia nahovoriť na niečo, čo nie je celkom podľa Božích priorít. Nerobme žiadne ústupky voči svetu, nestaňme sa závislými od ľudí. Nevyvýšme ich nad Boha, aj keby nás to malo stáť vysokú cenu (financie, postavenie, zrušenie vzťahu). „Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha?“ (Jn 5,43-44)

V našom živote nemajú byť na prvom mieste materiálne a viditeľné veci. Všetko toto je pominuteľné. „Ježiš im povedal: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý Vám syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec.“ (Jn 6,27-28) Hľadajme veci, ktoré majú trvalú hodnotu a ani stáročiami túto hodnotu nestratili. Tieto veci však nie sú viditeľné ľudskými očami, ale naším duchom. Píšu o nich v mnohých knihách ľudia, ktorých Boh obdaril touto múdrosťou, lebo ho ctia a milujú. A píše o nich v plnom rozsahu aj Božie slovo. Uvedené myšlienky potvrdzuje aj ďalší verš: „A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu.“ (Rim 8,6-7)

Vzácne veci vždy treba hľadať, neležia len tak pohodené na ulici. Ešte ťažšie sa hľadajú veci, ktoré sú ľudskými očami neviditeľné. Ale nevzdávajme to. Boží pokoj je skutočne vzácny poklad. Stojí za to nájsť ho a žiť s ním svoj život.

Zrejme nikto z ľudí nie je taký dokonalý, aby bol za každých okolností v úplnej pohode. Ale dvere k tomu sú otvorené, aby sme si svoj pokoj nemuseli nechať vziať. Je to len na nás, čo s tým urobíme. Je to len na nás, či si budeme môcť na sklonku nášho života povedať, že sme žili pre skutočné hodnoty, alebo sme sa len snažili za márnym ziskom a žili sme prázdny nenaplnený život.

Náš Boh nás volá do skutočného života a všetko už pripravil. Jeho láska je večná a aj dnes ponúka pred zlom záchranu. Nech aj nasledujúci verš z Božieho slova je pre nás povzbudením pre život s Ním.

„Dúfaj v Hospodina celým svojim srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.“ (Pr 3,5-6)

Použitá literatúra:
Coleman Daniel: Emoční inteligence
Covey Stephen R.: 7 návykov skutočne efektívnych ľudí
Urban Hal: To nejdůležitejší v živote



Súvisiace články

Budujeme Boží dom|Logos 5 / 2016 | Júlia Bečková|Predstavujeme
Viera je poslušnosť|Logos 5 / 2015 | Daniel Šobr |Zamyslenie
Znovuzrodenie – Boží zázrak|Logos 12 / 2016 | Redakcia |Skutočný príbeh
Operácia „Boží hnev“|Logos 3 / 2018 | rcs |Izrael
Boží řeč k lidem|Logos 1 / 2007 | Redakcia |Vyučovanie