Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)

Budujeme Boží dom

Kresťanské spoločenstvo Milosť Prievidza

logos-05-2016-prievidza.jpg

Zbor v Prievidzi začal prácu už v roku 2006 ako misijná skupina pod vedením pastora Jána Hudeca a jeho manželky Darinky a za zbor bol ustanovený v roku 2009. Aký je to zbor? Špecifický, ako každý iný. Prečo? Ako to vidíme aj v Zjavení Jána v 2. a 3.kapitole, každý zbor je tvorený ľuďmi rôznych pováh, duchovnej zrelosti a vplývajú naň rôzne duchovné sily. A čo sú charakteristické danosti nášho zboru? Určite je to finančná sebestačnosť a vyrovnaná návštevnosť zhromaždení.

Od vzniku misijnej skupiny až dodnes sa tešíme, že v našom zbore boli vždy ľudia ochotní dávať, ktorí od začiatku pochopili princíp sejby a žatvy, a že naozaj veria a činia Božie slovo, majú ochotné srdcia a túžia, aby ich Boh miloval. Práve vďaka štedrosti obyčajných ľudí sme sa už trikrát mohli presťahovať do väčších a lepších priestorov, kde je dostatok miesta aj pre besiedku a službu našim najmladším členom, tiež pre mamičky s malými bábätkami, ale aj pre mládežníkov, teda druhú generáciu nášho zboru. Posledné mesiace zažívame mimoriadne materiálne požehnanie, ktoré ani zďaleka nezodpovedá počtu ľudí a sociálnemu zloženiu zboru, pretože tu nemáme žiadnych veľkých podnikateľov. Preto aj naďalej očakávame dobré veci, ako je napísané v Prísloví 11,25: „Dobročinný človek bude bohato nasýtený,“ veď aj tento rok sme vymenili okná zborovej budovy, kúpili nové stoličky, zorganizovali niekoľko akcií, tiež vďaka ochotným ľuďom poslušným Božiemu slovu. Aj toto je sila a krása cirkvi, lebo je finančne nemanipulovateľná.

logos-05-2016-hudec.jpgMáme dve hlavné bohoslužby v stredu a v nedeľu. V stredu boli vždy iba kratšie, dvojhodinové stretnutia, lebo chceme, aby sa ich zúčastňovali aj rodiny s malými deťmi, vzhľadom k tomu, že na bohoslužby dochádzajú ľudia zo širokého okolia Prievidze, z Partizánskeho aj z Handlovej. Práve preto sme za desať rokov pravidelného stretávania nezažili nižšiu účasť na bohoslužbách počas týždňa. V stredu po chválach sa vpredu modlí osem až desať ľudí, čo vytvára vždy zvláštnu duchovnú sviežosť v strede pracovného týždňa. V nedeľu pred bohoslužbou prebiehajú súčasne modlitby mužov aj modlitby žien, kde sme sa tiež naučili veľa o tom, ako mnohé vybojovať na pravidelných spoločných aj osobných modlitbách, o tom, ako stiahnuť potrebné z neviditeľného a nadprirodzeného sveta do reality, ako niesť bremená jedni druhým aj ako sa zhodnúť a vierou získať to, čo potrebujeme tu na zemi. To, čo sa človek naučí v cirkvi v akejkoľvek praktickej službe, v ktorej sa naučí hlavne trpezlivosti a vytrvalosti, nezíska štúdiom literatúry a nikdy sa tak nevybuduje bez cirkvi. Vďaka Bohu za spoľahlivých služobníkov v našom zbore, ktorí tvoria kostru bohoslužieb, či už sú to technici, hudobníci, služba upratovania aj služba v besiedke alebo v bufete, ktorých výnimočnosť vo víre všedných dní ani nevidíme. Veľmi dôležité je „zdravé jadro“ nášho zboru, ktoré vždy vedelo povzbudiť, motivovať a potiahnuť aj nových ľudí, pre ktorých sa stalo vzorom hodným nasledovania. Naše životy si už nevieme a ani nechceme predstaviť bez Boha, Jeho Slova, Ducha Svätého a súrodencov v cirkvi! Prečo? Stále viac si uvedomujeme, že za všetko, čo máme a kto sme, vďačíme len Bohu a nič z toho by sme nemali, keby sme Ho nespoznali. Len pravidelným navštevovaním bohoslužieb a počúvaním kázaného Božieho slova naša viera neustále rastie a len vďaka slovám plným života sme už zvládli mnoho životných situácií, o ktorých vieme s istotou, že by sme bez Boha a bez cirkvi nikdy neustáli. Učiť sa milovať svojich blížnych môžeme tiež len vzájomným spoznávaním sa možno i roky trvajúcim – veď sme len ľudia. Dôležité však je, že stále chceme, spoločne bojujeme, víťazíme, povzbudzujeme, hľadáme, nestojíme na mieste, chceme byť použiteľní pre Boha ako jednotlivci a aj ako zbor v regióne, do ktorého nás zasadil Boh! Už nie sme tam, kde sme boli na začiatku v roku 2006, ale ešte nie sme tam, kde budeme, lebo sa stále hýbeme dopredu!

Tento rok sme zorganizovali tri po sebe nasledujúce uzdravujúce zhromaždenia, na poslednom bolo množstvo nových ľudí, ktorí očividne boli dotknutí Bohom. Ďalej však nestačí len zbožné prianie. Žiadne znechutenie! Búchajme, klopme, vyznávajme, modlime sa, pracujme. Určite aj náš zbor v Prievidzi potrebuje ešte vybojovať mnohé víťazstvá, prielomy, zmeny, ktoré začínajú zvnútra každého z nás, no vždy sa nakoniec odzrkadlia aj v živote celého zboru. Dôležité je, aby bol Boh vždy s nami a to je aj cieľ nášho pastora – vždy hľadať, čo je Božia vôľa, pýtať sa Ho, čo aktuálne treba a ak niečo z toho, čo robíme, nefunguje, vedieť to priznať a hľadať ďalej, kde nás chce mať Boh, aby sme neminuli Jeho vôľu! V Prievidzi, v Partizánskom aj v Handlovej je kázané evanjelium, niekto sadí, iný polieva a spoločne veríme a očakávame, veď Boh je ten, kto dáva rast, lebo je živý a všetko, čo je živé, aj rastie! Pokračujeme v tom, čo chce v Prievidzi konať Boh, veď kam by sme šli, slová večného života má! (Jn 6,68)

Záverečné povzbudenie od pastora: „Nedávno sme mali vynikajúce rodinné stretnutie. Ľudia sa zameriavajú na budovanie rodiny, kariéry atď. My sme sa dali tiež na budovanie. Zreteľne vidím, akoby som vybudoval rodinu. Platí – Budujme Boží dom a Boh vybuduje náš. So všetkým. Neexistuje lepšia ani iná alternatíva!“



Súvisiace články

Boží řeč k lidem|Logos 1 / 2007 | Redakcia |Vyučovanie
Operácia „Boží hnev“|Logos 3 / 2018 | rcs |Izrael
Znovuzrodenie – Boží zázrak|Logos 12 / 2016 | Redakcia |Skutočný príbeh
Boží sláva v životě křesťana|Logos 4 / 2009 | Daniel Šobr |Vyučovanie
Kde hledat Boží přítomnost?|Logos 6 / 2010 | Jaroslav Kříž |Téma