Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)

Chlieb náš každodenný

logos-05-2015-chlieb-1.jpg

Bude užitočné, keď si na tému hmotných požehnaní pripomenieme niekoľko princípov, už aj preto, že sme sa dlho materiálnymi požehnaniami nezaoberali.

Ježiš nás učí, aby sme sa k Bohu modlili: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Z tohto jednoduchého návodu na modlitbu vyplýva hneď niekoľko vecí. Po prvé, to, že zdrojom našej obživy a vôbec celého nášho jestvovania je Boh a On sa chce o nás starať. Ďalší fakt, ktorý nám z modlitby vyplýva, je to, že mať každodenný chlieb zrejme nebude také samozrejmé, lebo ak by to samozrejmé bolo, potom by sme sa o chlieb nemuseli obracať k Bohu s prosbou. Pripomeňme si, čo všetko patrí k základným ľudským potrebám: okrem jedla a pitia je to oblečenie, právo na oddych (som presvedčený, že vo vlastnom byte, a nie v nocľahárni), ďalej potrebujeme veci na hygienu či lekársku starostlivosť. K základným ľudským potrebám patrí aj možnosť cestovať. V Biblii síce nie sú spomenuté motorové vozidlá, ale našli by sme tam mnohé dopravné prostriedky, ako sú kôň, osol, voz či loď. Máš tieto potreby naplnené?

Problém od počiatku

„A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.“ (1Moj 3,17-19)

Ako dôsledok hriechu sa proti životu človeka postavili negatívne sily, s ktorými treba bojovať. Adam musel začať tvrdo pracovať, aby zabezpečil sebe a svojej rodine chlieb. Popritom úroda, ktorá človeku slúži k nasýteniu, je od začiatku ohrozovaná. Časť zasiateho semena zožerú hlodavce alebo vyzobú vtáci, časť nevyklíči a ďalšiu časť udusí tŕnie a bodľač, potom príde hniloba, plesne atď. Pritom počas celej histórie prichádzali na ľudstvo také obdobia, keď úroda nebola vôbec žiadna aj niekoľko rokov. Nebolo čo jesť, bol hlad, chlieb každodenný nebol. Táto skúsenosť a eventuálna možnosť, že človeka tento stav postretne, ho robí nepokojným aj v dobe relatívneho kľudu, hojnosti a prosperity.

Niekto môže namietnuť, že s príchodom Mesiáša Pána Ježiša Krista všetky tieto pliagy skončili a človek už nemusí proti neúrode bojovať. Bolo by to ozaj pekné, ale podobne ako žena, ktorá prijme Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, prežije pri pôrode určitú mieru bolesti, podobne musí každý, kto chce jesť, vynaložiť úsilie a s dôverou očakávať na priazeň Nebeského Otca, ktorý dal veriacim mnohé zasľúbenia, že ich nezanechá bez obživy. „A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete. Lebo život je viac ako pokrm a telo viac než odev. Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Boh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov! A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť? Ak teda ani len najmenšie nemôžete, prečo sa o to ostatné staráte? Povážte ľalie, ako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol taký odiaty ako jedna z nich. Ak teda trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Boh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery. A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte, lebo to všetko hľadajú národy tohto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete. Ale hľadajte kráľovstvo Božie, a to všetko vám bude pridané.“ (Lk 12,22-31)

Práca

„... ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ (2Tes 3,10b) Teda prvým predpokladom hojnosti je práca. Nie je však dobré chápať prácu ako otrockú povinnosť, po ktorej vykonaní dostane človek odmenu. Máme pracovať hlavne preto, lebo to chce Boh. Na príklade mravca zo 6. kapitoly Prísloví sa máme o práci čosi naučiť. „Idi k mravcovi, leňoch; viď jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu, ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; zhromažďuje svoju potravu v žatve. Dokedyže budeš ležať, leňoch? Kedy už povstaneš zo svojho spánku? Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať, a príde tvoja chudoba ako pocestný a tvoja núdza ako ozbrojenec.“ (Prísl 6,6-11) Mravec pracuje aj bez dozoru, je činnosťou zaujatý a všetky mravce spoločne sa namáhajú v prospech ostatných. Blahoslavený človek, ktorý takto automaticky koná, šťastný človek, ktorého práca napĺňa, aj keď sa pri nej unaví. Ďalšie požehnanie plynie z toho, že jeho snaha požehná aj ostatných. Vždy, keď sa snažíme naplniť potreby ostatných, nutne z toho vyjde zisk pre všetkých. Napríklad, čím je nižšia nezamestnanosť a čím je vyššia produktivita práce, tým je vyššia životná úroveň. Ďalším faktom je, že práca samotná nie je jediným zdrojom požehnania. Na činorodého človeka sa začnú hrnúť požehnania aj z iných zdrojov.

Múdrosť

Múdrosť je potrebná. Pripomeňme si, že sú na svete celé krajiny, ktorých občania drú ako otroci a výsledkom nie je prosperita, ale bieda a hlad. Podobne je to aj v živote jednotlivca. Niekto ide z roboty do roboty, drie celý život a len-len mu to stačí na základné živobytie. Vysvetlením tohto javu je, že k práci treba múdrosť.

Múdrosť nie je z tohto sveta, nie z matérie – myšlienky, nápady, slová, vety, plánovanie, programy, idey nie je možné fyzikálne a vedecky rozanalyzovať, lebo sú duchovné. Oveľa viac ako si myslíme, záleží na tom, ako Boh človeku otvorí myseľ a koľko múdrosti vloží do jeho srdca. Iba s otvoreným vnútorným zrakom sa vieme v každej situácii a v každom okamihu života pohnúť dopredu správnym smerom. Je neuveriteľné, ako mimoriadne obdarovaní ľudia vedia zmeniť svet. Keď sa pozrieme do knihy Prísloví, často sa opakuje výzva, aby sme si žiadali múdrosť, nadobudli ju, aby sme sa ju usilovali získať. Dobrá správa pre nás je, že keď múdrosť hľadáme a prosíme si ju od Boha s vierou, bez pochybovania, Boh nám ju dáva. Začneme vidieť veci, ktoré sme predtým nevideli, dostávame nové nápady, myšlienky, ako robiť veci lepšie a všetko v nás kričí, keď vidíme druhých ľudí, ako robia veci bez múdrosti. Aj v prirodzenej oblasti sa musíme usilovať. Pre bohabojného človeka platí, že čím viac vzdelania, kurzov, prečítaných kníh alebo rozhovorov so vzdelanými ľuďmi, tým viac múdrosti. Potom platí aj to, že čím viac skúseností, tým viac múdrosti. Potom vieme veľmi správne a efektívne využiť všetko okolo nás – silu, známosti, financie a aj osliu čeľusť.

Schopnosť učiť sa

Ak chceme dosiahnuť v určitej oblasti úspech ako niekto iný, najlepším spôsobom je pozorovať ho, priúčať sa a robiť veci tak isto ako on, až kým sa nedostavia rovnaké výsledky. Ten, od koho sa učíme, sa pravdepodobne medzičasom posunie ďalej. Ak je niekto úspešný, netreba mu závidieť ani ho nenávidieť, ale učiť sa od neho. Nie je dobré, ak si niekto myslí, že vie všetko najlepšie a úspech nedosahuje iba kvôli tomu, že nemá šťastie, alebo že mu iní neprajú. K nepoučiteľnosti môžeme priradiť aj ďalšie vlastnosti, ako sú tvrdohlavosť, nadutosť, arogancia a pýcha.

Bez modlitby to nejde

Nakoniec dôjdeme k záveru, že snaha a šikovnosť nie sú zárukou úspechu a že potrebujeme aj Božie požehnanie. Boh očakáva, že budeme o požehnanie prosiť. Samozrejme, od neveriacich Pán modlitby nečaká, a preto sa im na naše prekvapenie môže dariť aj bez prosieb. Jakub však hovorí nasledovné: „Odkiaľ pochádzajú boje medzi vami a odkiaľ rozbroje? Nie vari odtiaľ – z vašej žiadostivosti, ktorá brojí vo vašich údoch? Ste žiadostiví, ale nemáte; vraždíte a závidíte, ale nemôžete nič dosiahnuť; bijete sa a bojujete, ale nič nemáte, lebo neprosíte...“ (Jk 4,1-2)

Ďalšie faktory

Existujú ešte ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú mieru požehnania na našom živote:

a) Úcta k rodičom„Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé. Cti si otca i matku – to je prvé prikázanie s prisľúbením –, aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil na zemi.“ (Ef 6,1-3)

Určite chceme, aby sme žili dlho na zemi a aby sa nám darilo.

b) Úcta k manželke„Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu ako so slabšou nádobou ženskou preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky.“ (1Pt 3,7) Muži obyčajne robia tú chybu, že si manželky nevážia dostatočne. Nezabudnime, že všetko to, čo vydobyl Pán Ježiš Kristus, sa vzťahuje v plnej miere nielen na mužov, ale aj na ženy.

c) Rodinné pozadie – Chudoba je dedičná. Ak niekto pochádza z bohatej a úspešnej rodiny, má už cestičku prešliapanú a samozrejme, odmala vidí, čo a ako treba robiť, aby sa dostavili žiaduce výsledky. Ak je niekto z chudobných pomerov, vymaní sa z rodového neúspechu iba vtedy, ak vo svojom srdci uloží pevné rozhodnutie, že z tohto bludného kruhu vyjde. Cesta von je za cenu cielenej snahy, výsledky sa nedostavia automaticky, spontánne.

d) Vzťah k Izraelu – Samozrejme, že každý ozaj­stný kresťan je filosemita. Pozná úlohu židovského národa v dejinách sveta aj v dejinách spásy. Ale všimol som si zaujímavej veci. Za posledné roky cestujeme aj niekoľkokrát za rok do Izraela. V každom zájazde sú ľudia, ktorí idú po prvý raz, ale tiež je tam skupina, ktorá chodí opakovane. Keďže zoberieme do úvahy, že cestovať do Izraela nie je lacné, potom si musíme položiť otázku, kde na to títo pútnici berú a čo ich vedie k tomu, aby sa do Izraela vracali. Pravdepodobne majú skúsenosť, že to prináša požehnanie.

e) Požehnanie od druhých – Rozumný človek stojí o požehnanie. Odovzdanie požehnania má svoje pravidlá. Ten, kto ho udeľuje, musí niečo mať, a ten, kto ho prijíma, musí mať k žehnajúcemu správny postoj. Pri splnení týchto predpokladov sa do aktu žehnania zapojí aj Všemohúci. Je dobré stáť o požehnanie rodičov, Božích služobníkov a úspešných ľudí.

f) Správne vyznanie – Často zdôrazňujeme dôležitosť slov a vyznania našich úst. Je to úplná pravda. Ak držíme dobré vyznanie ohľadom nášho života, uvoľňujeme tým vieru, že Pán Boh je s nami, neopustí nás a že to, čo vo svojom Slove zasľubuje, to je schopný a ochotný aj učiniť.

Záver

Ak si v článku našiel niečo, čo ťa motivovalo k tomu, aby si si počínal v živote lepšie, potom článok splnil svoj účel.



Súvisiace články

Náš dlh voči Izraelu: kniha „Najväčší biznis môjho života“|Logos 12 / 2009 | Miroslav Iliaš |Reportáž
Svedectvo manželov Bečkovcov|Logos 8 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh
Nedaj sa onálepkovať|Logos 1 / 2021 | Daniel Šobr |Vyučovanie
Božia vôľa|Logos 11 / 2014 | Jaroslav Kříž |Téma
Misijní skupina Brno-Kuřim|Logos 3 / 2008 | Redakcia |Predstavujeme