Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)

Čierny september

40. výročie

logos-12-2012-bandita.jpgČierny september bol názov palestínskej teroristickej organizácie založenej v roku 1970, ktorá sa najviac zviditeľnila útokom na izraelských športovcov na XX. letných olympijských hrách v nemeckom Mníchove. Tento rok sme si pripomínali už 40. výročie.

Mníchov, Connollystrasse 31,
utorok 5. september 1972, 04:10 hod.

Osem teroristov z Čierneho septembra – vodca skupiny Latíf Afíf, prezývaný „Issa“, jeho zástupca Jússuf Nazzál, prezývaný „Tony“, Ďžamal Al-Ghaší, Adnan Al-Ghaší, Mohammad Safadí, Chalkid Ďžavád, Afif Ahmed Hamid a Ahmed Thaa – sú v tomto čase pri bráne 25A. Tak ako mnoho ďalších športovcov, vracajúcich sa z nočných barov v Mníchove, mali aj oni na sebe športové teplákové súpravy a preliezali plot. Pritom sa stretávajú s americkými olympionikmi. Pripití Američania a vystresovaní palestínski teroristi si navzájom pomáhajú preliezť plot. Obidve skupiny si zakrátko poprajú dobrú noc a rozídu sa. Keď sa Palestínci dostanú k cieľovej budove, vytiahnu zo športových vakov samopaly AK-47, zasunú do nich tridsaťranové zásobníky a prvý náboj nabijú rovno do hlavne.

Tamtiež, 04:15 hod.

Teroristi stoja pred modrými dverami bytu č. 1, kde sú ubytovaní siedmi izraelskí tréneri a rozhodcovia. Majú kópiu kľúča od dverí, ale z nejakého dôvodu kľúč dobre nepasuje. Šramot zobudil Izraelčana Jozefa Gutfreunda, 180 cm vysokého a 140 kg vážiaceho medzinárodného rozhodcu v grécko-rímskom zápase. Vstal z postele a išiel sa pozrieť, čo sa deje. Vtom teroristi otočili kľúčom a otvorili dvere. Gutfreund stál vo dverách bosý a v trenírkach a pozeral na maskovaných a ozbrojených teroristov. Okamžite pochopil: teroristi nás chcú použiť ako rukojemníkov!!! „Chlapi utekajte!“ zreval na spiacich spolubývajúcich a vrhol sa celou svojou váhou na vchodové dvere. Teroristi si uvedomili, že prišli o moment prekvapenia. Zapreli sa zo všetkých síl do dverí z druhej strany. Gutfreund bol silný, ale jeden z teroristov zasunul medzi zárubňu a dvere hlaveň svojho samopalu a použil ho ako páku. Gutfreund si uvedomoval, že dlho nevydrží, ale chcel pre kamarátov získať čo najviac času, aby sa zobudili a mohli utiecť. Tréner izraelských vzpieračov Tuvia Skolsky sa prebral a zbadal Gutfreunda, ako drží pootvorené dvere a v nich zamaskovaných mužov. Zareval na spolubývajúcich a rozbehol sa k oknu, ktoré prerazil, hoci bolo zatvorené. Teroristi medzitým odtlačili Gutfreunda od dverí, vtrhli do izby a cez rozbité okno strieľali na utekajúceho Skolského. Tomu sa však podarilo dobehnúť za roh najbližšej ubytovne. To bol prvý z Izraelčanov, ktorému sa podarilo teroristom uniknúť. Teroristi medzitým nahnali 6 izraelských rukojemníkov do izby na poschodí a ruky im zviazali povrazmi. Gutfreund si od nich vyslúžil úder pažbou samopalu AK-47 do tváre. Okrem Jozefa Gutfreunda tam boli: 40-ročný tréner atletiky Amicura Šapiru, otec 4 detí; 27-ročný tréner šermiarov Andrej Spitzer, otec jednomesačnej dcéry; 53-ročný tréner streľby Kehat Šorr; 50-ročný rozhodca vo vzpieraní Jakov Springer a 33-ročný tréner zápasníkov Moše Weinberg, ktorý sa pred hodinou vrátil z Mníchova, kde zapíjal narodenie svojho syna. Weinberg sa vrhol na vodcu teroristov a chcel sa zmocniť jeho samopalu. Druhý terorista ho však postrelil. Teroristi piatich rukojemníkov spútali aj na nohách a „problémového“ Weinberga prinútili, aby im ukázal izby ďalších izraelských olympionikov. V byte č. 3 sa vrhli na izraelských zápasníkov a vzpieračov, ktorými boli 28-ročný vzpierač David Berger, narodený v USA; 24-ročný zápasník v ľahkej váhe Eliezer Halfin, narodený v Sovietskom zväze; najmladší 18-ročný člen izraelskej olympijskej výpravy Mark Slavin, grécko-rímsky zápasník; 32-ročný vzpierač Jozef Roman, narodený v Lýbii, otec troch dievčat; 28-ročný vzpierač Zeev Friedman, narodený v Poľsku, a Gaad Tsabari, zápasník ľahkej váhy vo voľnom štýle. David Berger sa otočil k priateľom a zašepkal im, aby sa vrhli na Palestíncov, veď aj tak nemajú čo stratiť. Jeden terorista to začul a udrel ho pažbou svojho samopalu do hlavy. Všetkých nových zajatcov odvádzali teroristi k tým starým do rovnakej izby na prvom poschodí. Prvý v rade odvádzaných rukojemníkov bol Gaad Tsabari, ktorému sa podarilo utiecť na točité schody vedúce do podzemných garáží. Jeden terorista bežal za ním a párkrát na neho aj vystrelil, ale netrafil ho. To bol druhý z Izraelčanov, ktorému sa podarilo uniknúť. Druhý v rade bol Moše Weinberg, ktorý sa pri úteku Gaada Tsabariho pokúsil zmocniť samopalu jedného z teroristov. Ďalší terorista však okamžite zareagoval a z bezprostrednej blízkosti Mošeho Weinberga svojím AK-47 rozstrieľal. Keď teroristi doviedli rukojemníkov do bytu, pokúsil sa ďalší Izraelčan Jozef Roman odzbrojiť iného teroristu. Toto sa mu aj podarilo, zmocnil sa jeho AK-47, ale skôr, než ho stihol použiť proti teroristom, ho ďalší z nich zastrelil. Z jedenástich rukojemníkov zostali po desiatich minútach od začiatku prepadu už iba deviati. Teroristi vydali o 04.55 hod. dvojstranové ultimátum obsahujúce mená 236 väzňov, z ktorých 234 bolo väznených v Izraeli. Zostávajúci dvaja boli Andreas Baader a Ulrike Meinhofová z RAF (Rote Armee Fraktion), teroristickej skupiny, pôsobiacej na území Západného Nemecka, ktorá veľmi úzko spolupracovala s Čiernym septembrom. Títo dvaja boli väznení v západonemeckých väzniciach. Všetci mali byť prevezení do niektorej z arabských krajín a iba potom by boli izraelskí športovci prepustení. Ak by sa tak nestalo, teroristi popravia každú hodinu jedného z rukojemníkov. Podpis: Čierny september.

Z jedenástich rukojemníkov zostali po desiatich minútach od začiatku prepadu už iba deviati.

Mníchov, letisko Furstenfeldbruck,
utorok 5. september 1972, 22:36 hod.

Pred približne sedemnástimi hodinami zadržali palestínski teroristi z organizácie Čierny september 11 izraelských olympionikov, pričom dvoch z nich zastrelili. O 22.36 hod. pristávajú dva vrtuľníky typu Bell UH-1 západonemeckej armády Bundeswehr na letisku Furstenfeldbruck. Na ich palubách je osem teroristov a deväť rukojemníkov. V priebehu tých približne sedemnásť hodín sa západonemeckí policajní vyjednávači s teroristami dohodli, že ich vrtuľníkmi na toto letisko prevezú a tam na nich bude čakať dopravné lietadlo typu Boeing 727 spoločnosti Lufthansa. Vodca teroristov Issa vybehol z jedného vrtuľníka a jeho zástupca Tony z druhého a bežali do sto metrov vzdialeného Boeingu 727. Štyria teroristi vystúpili z vrtuľníkov a rozostavili sa s pripravenými samopalmi, aby monitorovali okolie. Issa a Tony nemohli vedieť, čo sa odohralo na palube Boeingu dvadsať minút predtým. Skupina trinástich nemeckých policajtov z lietadla odišla, „pretože sa báli o svoj život“. Velitelia celej akcie Manfred Schreiber, veliteľ mníchovskej polície zodpovedný za bezpečnostné opatrenia na OH, a šéf jeho poriadkovej jednotky Georg Wolf, skrytý v kontrolnej veži letiska, o tom nič netušili. Trinásti policajti z Boeingu pod vedením Reinholda Reicha, ktorých úlohou bolo rukojemníkov oslobodiť, o tom z rozhodnutia Reicha dali hlasovať. Hlasovanie dopadlo jednohlasne: odídeme. Tak ako bola neprofesionálne vedená celá nemecká akcia na oslobodenie izraelských rukojemníkov, tak dopadla aj táto konkrétna situácia s dopravným Boeingom. K rozhodnutiu odísť/utiecť z paluby lietadla viedli Reicha a jeho mužov nasledovné okolnosti. Dopravný Boeing 727 spoločnosti Lufthansa bol natankovaný 8300 litrami vysoko oktánového leteckého benzínu. Pri predpokladanej prestrelke medzi nemeckou políciou a palestínskymi teroristami by dôsledky boli zjavné. Reich a jeho kolegovia mali síce na sebe košele a bundy zamestnancov Lufthansy, nohavice však mali svoje – policajné. Všetci boli ozbrojení, ale výcvik na úspešné zvládnutie takejto situácie nemal ani jeden z nich. Teroristi Issa a Tony vstúpili na palubu Boeingu. V lietadle nebol nikto, kto tam mal byť, aby bolo pripravené s nimi odletieť, tak ako im to prisľúbili nemecké orgány. Bola v ňom tma a chladno. Issa s Tonym hneď pochopili, že je to pasca. Vybehli z Boeingu a behom sa vracali k ostatným teroristom, ktorí strážili rukojemníkov vo vrtuľníkoch. Jeden z veliteľov akcie Georg Wolf už vedel, že trinásťčlenný policajný tím z Boeingu utiekol, ale ešte netušil, že päť jeho ostreľovačov bude musieť zasahovať proti ôsmim teroristom. Štyri minúty po prílete vrtuľníkov o 22:40 hod. bolo šesť z ôsmich teroristov v dohľade ostreľovačov. Dvaja z nich, Issa a Tony, boli v pohybe. Georg Wolf rozkázal ostreľovačom č. 4 a 5, aby začali strieľať. Streľbu spustili na dvoch zo štyroch teroristov, ktorí stáli pri vrtuľníkoch. Zasiahli však iba jedného. Ostatní sa schovali pod vrtuľníkmi a začali dlhými dávkami strieľať smerom ku kontrolnej veži letiska. Prvé dva výstrely boli signálom pre ostreľovača č. 3, ktorý trafil Tonyho do nohy a ten spadol na asfalt. Issa bežal do krytu za vrtuľníky a pritom strieľal smerom na kontrolnú vežu letiska. Teroristi z krytov pod vrtuľníkmi niekoľko ďalších minút pálili zo svojich samopalov AK-47 a hádzali ručné granáty smerom k veži. Zničili tiež väčšinu stojanov s osvetlením, takže sa celá plocha nakoniec ponorila do tmy. Teraz už teroristi šetrili muníciou a strieľali iba sporadicky. Nemecký veliteľ Georg Wolf nevedel, koľko teroristov sa podarilo zasiahnuť. Nastal chaos. Nikto nevedel, čo ďalej. Nasledujúcich dvadsať minút teroristi nestrieľali. Georg Wolf nechcel na teroristov zaútočiť, čakal na podporu štyroch obrnených transportérov nemeckej polície. Tie však boli ešte len na ceste z olympijskej dediny na letisko. Predierali sa dopravnou zápchou áut zvedavcov, ktorí sa chceli pozerať, ako dopadne akcia na letisku Furstenfeldbruck. Takže nemecká polícia nestrieľala a teroristi šetrili muníciu. Toto trvalo približne hodinu a dvadsať minút. Až okolo polnoci vyrážajú k vrtuľníkom štyri obrnené transportéry nemeckej polície s rozsvietenými reflektormi. Teroristi pochopili svoju situáciu. Koniec. Ale väčšina rukojemníkov stále sedela vo vrtuľníkoch živá. Jeden terorista na Tonyho rozkaz vyliezol spod vrtuľníka a hodil dovnútra granát. Výbuch granátu spôsobil aj výbuch palivových nádrží vrtuľníka. V obrovskej ohnivej guli, ktorá osvetlila polnočnú oblohu letiska, zahynuli všetci štyria izraelskí rukojemníci: Zeev Friedman, Eliezer Halfin, David Berger a Jakov Springer. O pár sekúnd nato skočil iný terorista do druhého vrtuľníka a z bezprostrednej blízkosti svojím samopalom rozstrieľal Jozefa Gutfreunda, Kehata Šorra, Marka Slavina, Amitzura Šapira a Andreja Spitzera, ktorí mali zviazané ruky aj nohy. Hneď potom sa teroristi od vrtuľníkov rozbehli do polí v okolí letiska. Jeden z ostreľovačov identifikoval ich vodcu Issu a zastrelil ho. Trom teroristom sa podarilo z miesta uniknúť a schovať v okolitých poliach. Boli to Mohamed Safadí, Adnan Al-Ghaší a zranený Džamal Al-Ghaší. Pri vrtuľníkoch zostalo päť mŕtvych teroristov.

Musíme urobiť všetko pre to, aby sa niečo podobné už nikdy nezopakovalo!

Mníchov, tlačové stredisko olympijskej dediny,
streda 6. september 1972, 04:00 hod.

Približne dvetisíc novinárov z celého sveta sa tu stretlo, aby si vypočuli stanovisko nemeckých predstaviteľov k udalostiam z predošlého dňa. Títo sa však opatrne vyhýbajú akejkoľvek zodpovednosti za tragédiu. Namiesto toho obvinia Izrael a Palestíncov. Prvým kladú za vinu, že odmietli prepustiť palestínskych teroristov z väzníc. Druhým zasa to, že svoju akciu naplánovali tak dokonale, že nemecké orgány jej nevedeli čeliť. Manfred Schreiber, šéf mníchovskej polície: „Niektorí ľudia hovoria, že smrť rukojemníkov spôsobili chyby nemeckej polície. Ale je to úplne naopak. Izraelskí rukojemníci zomreli preto, lebo teroristi neurobili žiadne chyby.“ (!!!)

Niektoré z chýb, ktorých sa nemecké orgány dopustili

Nemecká polícia na letisku Furstenfeldbruck mala päť hodín času na to, aby sa pripravila na prílet vrtuľníkov s teroristami a ich rukojemníkmi. Lietadlo Boeing 727 bolo pristavené na tomto vojenskom letisku v blízkosti Mníchova preto, aby bol minimalizovaný možný výskyt nezúčastnených osôb pri prípadnom zásahu. Mohli naplánovať miesto pre pristátie dvoch vrtuľníkov tak, aby bolo vo výhodnom uhle pre prípadnú streľbu ostreľovačov. Mohli rozostaviť výkonné svetlomety, ktorými by potom, pred prvými výstrelmi ostreľovačov, teroristov na niekoľko dôležitých sekúnd oslepili. Nestalo sa. Zaujímavé bolo i celé pôsobenie „ostreľovačov“. Piati ostreľovači nasadení na letisku boli obyčajní policajti. Dvaja patrili k bavorskej poriadkovej polícii a traja boli bežnými policajtmi z Mníchova. Nikdy žiadny výcvik pre ostreľovačov neabsolvovali. Nemali výcvik v oblasti streleckej techniky, taktiky nasadenia ani psychickej odolnosti ostreľovačov. „Neabsolvoval som žiadny špeciálny tréning v streľbe na diaľku ani nič podobné. Ale mal som streľbu z pištole ako svojho koníčka,“ uviedol v hlásení po akcii ostreľovač č. 2. Títo tzv. ostreľovači dostali aj nevyhovujúcu výzbroj – štandardné zbrane západonemeckej armády – pušky Heckler a Koch G3 a navyše, pri prílete vrtuľníkov už boli v službe viac ako šestnásť hodín. Ďalší problém predstavovali tzv. osvetľovacie žirafy. Mesiac v tú noc nesvietil a tieto reflektory neboli dostatočne výkonné na osvetlenie plochy, kde sa mal odohrať zásah. Ideálne by bolo použiť výkonné reflektory a oslepiť tak teroristov, pričom ostreľovači by zostali v tme. Prípadne vybaviť ostreľovačov optikou so zariadením na zosilňovanie zostatkového svetla – nočným videním. V tom prípade mohla byť plocha letiska ponechaná v tme. Tie osvetľovacie telesá, ktoré nemecká polícia použila, spôsobili, že ostreľovači nevideli na svoje ciele jasne. Ďalší problém bol s komunikáciou medzi ostreľovačmi navzájom a velením. Pokiaľ má byť streľba ostreľovačov efektívna, musí začať vtedy, keď má každý z nich svoj „cieľ“ v nitkovom kríži svojho zameriavača. Veliteľ tímu ostreľovačov potom začína odpočítavať a keď sa blíži povel „páľ“, všetci ostreľovači si ustália dýchanie a v rovnakom okamihu stlačia spúšť. Takýmto spôsobom sú teroristi zlikvidovaní naraz. Tým sa znižuje riziko, že niektorý z nich zostane živý a následne zastrelí rukojemníkov. Problém predstavoval i samotný počet ostreľovačov. Pri situáciách so zadržiavaním rukojemníkov sú štandardom dvaja ostreľovači na jeden cieľ. Nemecká polícia však nasadila iba piatich ostreľovačov, pričom vo vrtuľníkoch bolo teroristov celkom osem! Vo výpočte chýb by sa dalo pokračovať, ale to nie je zmyslom tohto článku. Skončiť by sme mohli slávnou vetou generála Ulricha Wegenera, ktorú adresoval vtedajšiemu spolkovému ministrovi vnútra Hansovi Dietrichovi Genscherovi: „Pán minister, musíme urobiť všetko pre to, aby sa niečo podobné už nikdy nemohlo zopakovať!“ O niekoľko týždňov založil generál Wegener historicky prvú nemeckú protiteroristickú jednotku – GSG 9 (Grenzschutzgruppe). Pri jej zrode a počiatkoch stáli špecialisti z britskej SAS (Special Air Service). GSG 9 sa osvedčila o päť rokov neskôr, v októbri 1977, keď oslobodila 86 rukojemníkov uneseného nemeckého lietadla v somálskom Mogadišu, pričom zastrelila 3 a zranila 1 palestínskeho únoscu bez vlastných strát. Po vzore GSG 9 začali vznikať vo všetkých európskych štátoch podobné protiteroristické jednotky. U nás vo vtedajšej ČSSR vznikol v roku 1981 Útvar rychlého nasazení, tzv. URNA.



Súvisiace články

Kresťanská konferencia|Logos 10 / 2013 | Alena Filipková |Zo života cirkvi
Spring of Youth 9. apríl 1973|Logos 4 / 2008 | rcs |Z histórie
Palestínsky štát skrze Organizáciu Spojených národov?|Logos 9 / 2011 | Miroslav Iliaš |Izrael
Operácia „Boží hnev“|Logos 3 / 2018 | rcs |Izrael
Pokračujeme|Logos 9 / 2011 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme