Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)

Cirkev versus svet

Pochopiť stav sveta je pre človeka veľmi dôležité. Ján konštatuje, že celý svet leží v zlom. Samozrejme, nemáme tým na mysli krásu stvorenia, ktorú vidíme v prírode, ani všetky tie pekné veci v medziľudských vzťahoch, ktoré ešte hovoria o tom, že človek bol stvorený na Boží obraz. Máme na mysli svetský systém s jeho rebríčkom hodnôt. Svet pôsobí na človeka skrze žiadosti, vďaka každodennej skúsenosti s viditeľnými materiálnymi vecami dochádza k tomu, že človek je odťahovaný od hľadania Boha a Jeho kráľovstva, ktoré je neviditeľné. Na inom mieste Ján hovorí, že svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, trvá naveky. Znamená o, že svet sa blíži k súdu.

Keď bol svet stvorený, Bo o ňom povedal: Je to dobré. Keď Adam uveril diablovým klamstvá spochybňujúcim Božiu dobrotu a pohrdol Božím slovom, začala skaza na úrovni duchovnej, morálnej a toto sa odrazilo aj v prírode. Zástancovia evolúcie vychádzajú z toho, že z hmoty samotnej môže povstať život a hota má v sebe program sebazdokonalenia. V skutočnosti však vidíme, že každý vec sa kazí namiesto toho, aby sa dostávala čím ďalej do väčšej usporiadanosti. Živočíšne druhy vymierajú, už ich nikdy neuvidíme, a nové nepribúdajú. Taktiež ľudská povaha bola negatívne ovplyvnená prvotným hriechom, človek nevie žiť podľa Božích pravidiel ani podľa tých, ktoré si sám určí. Stále sa mu nezadržateľne podarí porušiť svoje predsavzatia a sľuby. Svetský systém nepodporuje človeka v tom, aby žil bohabojne, ale človek je neustále pokúšaný a zaťahovaný viac a viac do hriechu. Svet používa vzory, ktoré nerešpektujú Boží zákon, k tomu, aby ovplyvňovali na zlé svojich obdivovateľov. Naopak, ľudia, ktorí chcú žiť bohabojne a rešpektovať Bibliu, sa stretávajú s čoraz väčším odmietnutím.

Svet odmietol Ježiša

co4.jpgBoží Syn zobral na seba podobu človeka, žil dokonalý, spravodlivý život, uzdravoval, kriesil mŕtvych, vyháňal démonov, všade kam prišiel, robil dobre. Aká bola ľudská reakcia je známe. Ježiša Nazaretského brutálnym a potupným spôsobom popravili. Svet Ježiša neprijal, znenávidel ho, čím odhalil svoju pravú podstatu: „Prišiel do svojho vlastného, a jeho vlastní ho neprijali!“ (Jn 1:11) Na ukrižovaní Ježiša sa podieľali všetci – Rím ako zástupca svetskej moci, farizeji, ktorí predstavovali náboženský systém, ale aj prostí ľudia kričali: „Ukrižuj!“ čím dali jasne na známosť, že spravodlivosť, dobrota a skutočná láska nie sú na svete vítané. Preto Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní nešiel konfrontovať tých, ktorí sa podieľali na Jeho ukrižovaní, ale sa venoval tej hŕstke ľudí, ktorí ho aj napriek tomu, že to bolo pre nich nebezpečné, milovali. Tieto konštatovania sú pre skutočného kresťana veľmi dôležité, lebo Boží ľudia, ako bol Abrahám, Mojžiš alebo apoštoli, nedobrí stav sveta pochopili, a to ich pohlo k tomu, aby hľadali lepší systém, krajinu, ktorá nie je postavená na skazenosti, ale na spravodlivosti – hľadali Božie kráľovstvo: „Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Boh.“ (Žid 11:10) Toto hľadanie Ježiš vyzdvihol v Kázni na hore, keď poukázal na tých, ktorí sú smädní po spravodlivosti, a priznávajú, že celá ľudská rasa, vrátane ich samotných, je nedostatočná, odtrhnutá od skutočných duchovných hodnôt a oceňuje tých, ktorí priznávajú, že sú chudobní duchom. Toto poznanie je základným predpokladom pre obrátenie a vedie k láske k Bohu aj k tomu, aby človek zanechal svetský, hriešny spôsob života.

Ďalej si treba uvedomiť, že svet odmietol nielen Ježiša, ale aj starú zmluvu. V roku 70 bol zborený chrám v Jeruzaleme a doteraz nebol obnovený, bohoslužba Starej zmluvy bola zmetená zo sveta a s ňou aj Boží zákon. Desatoro, ktoré dal Boh Mojžišovi, bolo odstránené a bolo nahradené desatorom, v ktorom druhé prikázanie bolo vynechané a desiate rozdelené na dve, čím došlo k úplnej deformácii viery. No aj s pozmeneným desatorom má súčasná spoločnosť problémy a snaží sa ho zbaviť. Zvlášť prikázanie Nezosmilníš je v úplnom pohŕdaní a to aj od tých, korí sa tvária ako Boží služobníci.

Aj Ježišových učeníkov svet odmieta

Ježiš upozorňuje svojich nasledovníkov, že sa nevyhnú konfrontácii so svetským systémom: „Pamätajte na slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať. Ak moje slovo zachovali, zachovajú aj vaše.“ (Jn 15:20) Zrejme každého človeka, ktorý sa obráti k Bohu, znovuzrodí sa a naplní Svätým Duchom, prekvapí reakcia okolia. Keď človek zanechá hriechy, začne čítať Bibliu a uctievať Boha, zarazí ho, že jeho okolie to prijíma s veľkou nevôľou. Niekedy sú reakcie nepochopiteľné a ostré, čo len potvrdzuje myšlienky, ktoré sme konštatovali vyššie. Napríklad, pokiaľ muž časť svojich príjmov prepije a doma je hrubý, je to pre okolie viac prijateľné, ako keď týchto hriechov zanechá, začne sa modliť a usiluje sa správať láskavo. Zarážajúce na tom je, že najprudšia reakcia je od tých ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú veriaci. Ak napr. rodičia sú veľmi horliví v dodržiavaní náboženských tradícií a ich deti v tejto línii nepokračujú, žijú svetsky a majú predmanželský sex, je to pre nábožných ľudí prijateľnejšie, ako keď sa ich dieťa skutočne obráti k Bohu, napraví svoje správanie k rodičom a prestane sa túlať po baroch. Obyčajne je z toho človek prekvapený, lebo to nečakal, no neskôr je mu jasné, že práve táto reakcia je pečaťou skutočného učeníctva. Na pracovisku sa zase človek stretne s bezdôvodným odmietnutím, šikanovaním a upodozrievaním. No Ježiš nás povzbudzuje, aby sme z týchto reakcií neboli smutní. „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko, zlé, pre mňa.“ (Mt 5:10-11) Praví kresťania boli po celé veky prenasledovaní, a aj teraz každý deň ľudia zomierajú preto, že sa stali biblickými učeníkmi Ježiša Krista. Všetci apoštoli, okrem jedného, zomreli násilnou smrťou a boli to jedni z najlepších ľudí, ktorí kedy chodili po svete. My môžeme byť radi v akej pohode žijeme, a tá trocha pohŕdania a šikanovania, ktorú nám dávajú pocítiť náboženskí predstavitelia a arogancia štátnej moci, úradov a súdov nech sa premenia na zdroj sil a radosti. Samozrejme, prirodzený človek by chcel získať rešpekt a uznanie za dobré skutky, ktoré robí, ale keďže nedostali uznanie Ježi, proroci, ani apoštoli, nebolo by správne, aby sme my túžili po svetskom obdive a uznaní. Dôležité je, že sa naše skutky páčia bohu a raz, rýchlejšie ako si človek pripúšťa, všetky veci dostanú svoju odmenu. Je veľmi nebezpečné chcieť sa vyhnúť pohaneniu kríža a získať obľubu v masovom merítku. Ježiš hovorí, že svet miluje svojich, a nie tých, ktorí sú Pánovi. Je nebezpečné, ak sa náboženský predstaviteľ stretne vo svete s obdivom, ktorý hraničí až so zbožštením a uctievaním. „Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom.“ (Lk 6:26) Každý kresťan sa musí naučiť, aby tlak exkomunikácie, ktorý zažíva, nebral osobne, ale sa z neho radoval V opačnom prípade mu hrozí, že bude stále zápasiť s pocitom krivdy, odmietnutia a horkosti. Takto by diabol dosiahol svojho, no lepšie je radovať sa a čakať, ako Boh bude konať a použije náš statočný postoj.

Čo svetu najviac vadí

Je niekoľko dôležitých momentov, ktoré spoľahlivo vyvolajú podráždenosť zo strany sveta:

  1. Samotná skutočnosť, že si sa obrátil a žiješ inak ako ostatní, vyvolá nevôľu: „Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišov, budú prenasledovať.“ (2Tim 3:12) Peter zase upozorňuje, že keď prestaneš s partiou, s ktorou si voľakedy trávil čas, robiť hriechy, tiež to nezostane bez odozvy: „Lebo dosť nám bolo predošlého času života páchať ľúbosť pohanov, keď sme chodili v nestudatostiach, v zlých žiadostiach, v zbytočnom pití vína, v hodovaniach, v pijatikách a vo všelijakom ohyzdnom modlárstve. A keď už s nimi nebeháte, aby ste tak prostopašili ako oni, divia sa tomu a rúhajú sa..“ (1Pt 4:34) Často sa stáva, že taká partia chce človeka dostať nazad so slovami: „Ty nesmieš ani vypiť“, „Robíš sa lepším ako sme my“, „Sekta ti premyla mozog“, „Odcudzili sme sa“, „Už nás nemáš rád“... a využijú všetky prostriedky na to, aby človeka navrátili k starým hriechom.

  2. Ďalším, čo svetu robí veľký problém, je nadprirodzené pôsobenie Božieho kráľovstva. Svet nenávidí Božiu moc, prácu Svätého Ducha, snaží sa vyvolať upodozrenie a tvrdosť voči hovoreniu v jazykoch a iným duchovným darom. Upozorňujem, že táto tendencia sa bude stupňovať. V porevolučných rokoch bola pomerne veľká tolerancia, na scénu prišli veštice, ľudoví liečitelia, okultné vedy, horoskopy, zelená mágia, ktorá tvrdí, že duchovné sily je možné uvoľniť z prírody a mnoho ďalších smerov a vedľa toho bola tolerancia aj k charizmatickému hnutiu. Hovorenie v jazykoch bolo diskutované iba v náboženských kruhoch. Teraz sme v situácii, keď pokračuje tolerancia ku všetkému, okrem charizmatického hnutie. Musí byť predsa zarážajúce, že ministerstvo kultúry bez problémov zaregistrovalo Bahái, ktoré má niekoľko desiatok členov a ich vierouka je veľmi rozporuplná, no Kresťanskému spoločenstvu práve preto, že tu Boh nadprirodzene koná, registráciu zamietlo. No prítomnosť Svätého Ducha medzi nami je to najcennejšie čo máme, a je to jediná možná cesta napredovania až do príchodu Pánovho.

  3. Ďalšou vecou, ktorá stopercentne pobúri našu spoločnosť je, že keď budeme ďalej nekompromisne kázať Ježiša Biblia. Vtedy sa ukáže veľa deformácií, ktoré sú v tradíciách. Niektorí ľudia sa priklonia na stranu Biblie, no niektorí pohrdnú Božím slovom a budú chcieť zostať pri výkladoch tradícií. S veľkou nevôľou sa určite stretne, pokiaľ ľudia začnú masovo čítať Bibliu. Špeciálne, ak budeme trvať na tom, že Starý a Nový zákon nie je možné oddeliť tvrdou pravdou zostáva, že bežná populácia zo Starého zákona nevie prakticky nič. Čomu potom veria, keď Kristus je vyvrcholením zmlúv, ktoré sú v Starom zákone.

  4. Taktiež, ak budeme ďalej filosemitmi, môžeme čakať nepriaznivé reakcie. Pochopiť úlohu Židov ako národa, Jeruzalema a Erecu je však pre kresťana úplne nevyhnutné. Bez tohto pochopenia nie je možné pochopiť nič: vznik a úlohu národov, vývoj ľudskej spoločnosti, súčasný konflikt na Blízkom východe ani prorocké knihy, ktoré sa vzťahujú do budúcnosti.

  5. Asi najväčším tŕňom v oku je, keď sa počet učeníkov množí. To, že cirkvi rastú a ľudia sa odvracajú od hriechu a otcovských tradícií, je dôvodom k nenávisti a k žiarlivosti. Cirkev Ježiša Krista však nemôže nerásť. Je k rastu odsúdená. Charizmatické hnutie rastie neuveriteľným tempom po celom svete. Je úplne jasné, že to začína už aj v Českej a Slovenskej republike. Ak sa cirkev pridŕža svojej hlavy, ak udrží charizmatickú silu vo svojom strede a nedá sa zastrašiť svetom, vtedy je rast úplne nezadržateľný, lebo ho dáva Boh.

Ježiš hovorí, že svet miluje svojich,
a nie tých, ktorí sú Pánovi

Milovaní bratia, žiadna z vecí, ktoré spôsobujú svetu problémy, nemôžu nasledovníci Pána Ježiša Krista zaprieť ani opustiť. Ak by sme ich opustili, okamžite by sme mohli žiť oveľa pohodlnejšie. Mohli by sme po mestách zriadiť malé modlitebne a uzavrieť sa v nich. Vtedy by sme dostali všetky potrebné povolenia, dokonca aj financie a granty od štátu, ale stratili by sme to, čo je pre nás úplne najpodstatnejšie a to je Božia priazeň. Pre čo sa rozhodnete?

Cirkev musí byť iná

Keď apoštol Ján vo svojich epištolách odhaľuje podstatu sveta, zároveň opakovane vyzýva veriacich k tomu, aby sa navzájom milovali. Musíme si uvedomiť, že prvá cirkev zažívala veľké prenasledovanie od štátnej moci, ktorú predstavoval Rím, aj od nábožných ľudí. Ján upozorňuje, že nenávisť je postoj sveta, no v cirkvi pre ňu miesto nie je. Ježišovým príkazom pre učeníkov je, aby sa mali radi, boli k sebe tolerantní a prípadné konflikty riešili odpustením. Veriaci k sebe nesmú mať tvrdý postoj, nesmú s aohovárať, ale naopak, musia sa povzbudzovať vo viere. V Skutkoch apoštolov je opisovaná úžasná jednota a radosť, v ktorej žila prvá cirkev. Nič ich nemohlo zastaviť,boli radostní uprostred každej situácie, boli jednomyseľní, jeden druhému boli povzbudením. Ak brat k bratovi zaujme postoj neodpustenia, tvrdosti a nenávisti, ak ho zrádza tým, že intímne veci zverejňuje, nerobí nič iné ako to, čo robí svet. Kto však skutočne miluje Boha, ten tieto veci nerobí. Vie sa povzniesť nad pokleskami svojho blížneho, vie ho pozdvihnúť. „Keby niekto povedal: Milujem Boha, a svojho brata by nenávidel, je luhár; lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel?! A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha miloval i svojho brata.“ (1Jn 4:20-21) Peter hovorí, že na milovanie bratstva máme vynaložiť všetku snahu, čiže musí ísť o cieľavedomý postoj budovania cirkvi. Vtedy sa naplní to, že naša viera premáha svet.

Všetko spolupôsobí na dobré

Ak veriaci v každej situácii zachová správny postoj, nepodľahne žiadostiam ani tlaku svetského systému, ale vierou sa pridŕža Božieho kráľovstva, vtedy môže právom očakávať, že Boh bude konať v jeho živote. Apoštoli veľmi rýchlo pochopili, že ak budú statoční a vydržia trochu prenasledovanie, Boh to vždy použije na to, aby viacej ľudí bolo zachránených od večného zahynutia. Ak to pochopíme aj my a budeme sa správať rovnako, Boh bude používať na dobré aj situácie, ktoré sa nám nezdajú príjemné. Napr. u apoštola Petra môžeme vidieť nasledovný princíp. Peter káže na verejnosti a veľa ľudí prijme spasenie. Boh pred zrakmi všetkých uzdraví chromého, ktorý sedával pri bráne, v dôsledku čoho sa ešte viacej ľudí obracia k Bohu. Toto vyvolalo úplne nepochopiteľnú reakciu. Prichádzajú rozzúrení náboženskí predstavitelia, ktorí by sa mali zo vzniknutej situácie radovať, stráže dávajú pocítiť apoštolom svoju silu. Táto situácia pobúri aj saducejov, ktorí sami neverili na vzkriesenie. Títo všetci s spolu snažia apoštolov zastaviť a zastrašiť, no oni sa nedali a stále sa vracali na verejnosť, kážuc Božie slovo. Výsledkom toho bolo, že cirkev neustále rástla, Boh konal veľké znamenia a zázraky, a meno Pána Ježiša Krista bolo oslávené.

Milí bratia a sestry, buďme rovnakí hrdinovia v našej dobe. Otázka dňa znie: Budeme hrdinovia viery, ktorí premáhajú svet, alebo takí, ktorí sa pre slávu tohto sveta dajú skorumpovať a vypadnú z Božej vôle? Myslím si, že voľba je jasná. Nech je nám jasné, že ak vydržíme trochu nepriazne sveta, bude pri nás zreteľná priazeň Božia a cirkvi sa budú nezadržateľne rozrastať. Bude viac spasených a viac divov a zázrakov. Boh sa raduje z takých ľudí, Boží anjeli sa radujú, cirkev sa raduje, diabol zúri, svet je nervózny a všetko je v poriadku.



Súvisiace články

Cirkev má budúcnosť|Logos 8 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Jak roste církev|Logos 5 / 2010 | Jaroslav Kříž |Téma
Nový svet|Logos 9 / 2007 | Németh Sándor |Prevzaté z Új Exodus
Svet versus Božie kráľovstvo|Logos 4 / 2008 | Jaroslav Kříž |Téma
Příběh velkého rozkolu|Logos 10 / 2010 | Daniel Šobr |Z histórie