Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Čo znamená zbor pre môj život

Svedectvo manželov Kotianovcov

logos-05-2016-kotianovci.jpg

Pavol

Obrátiť sa a prijať Ježiša Krista do svojho života je to najlepšie, čo môže človek urobiť. Nechcem hovoriť príbeh obrátenia, ale čo od tohto momentu znamená zbor pre môj život, nielen v duchovnej rovine, ale hlavne po praktickej stránke. Práve praktická stránka a správne nadstavenie a určenie si kompetencií je časť víťazného kresťanského života.

Aj dvaja, keď vstúpia do manželstva, začiatok je plný šťastia, radosti, nádeje, úspech však závisí od správneho nadstavenia a pochopenia, kto akú úlohu má zastávať na tom svojom mieste. Toto všetko ma naučili v zbore. Zistil som, že Boh rozmýšľa v hierarchickom systéme a koná skrze autoritu. Je to prvá vec, ktorá vstúpila na moje srdce od začiatku, že pastor je muž, ktorého Boh postavil na toto miesto a iba ten je pre Boha použiteľný, kto toto vie prijať. Prijal som ho ako autoritu, ktorej dovolím, aby nadstavil život mojej rodiny. Viem, že veľa ľudí, ktorí chcú v dnešnej dobe radu, idú si ju pýtať už s tým, že odpoveď si určili sami, len chcú, aby im to niekto potvrdil. Prijať radu je, že ju zoberieš takú, aká je a svojmu životu udáš smer podľa nej, aj keď to niekedy bolí. V tomto momente sa ľudia radi búria, stavajú sa proti autorite, nechcú počuť to, čo nesedí s ich plánmi, svrbia ich uši. Viem, že človek, ak pohrdne autoritou, tak jeho život bude formovať vo voľnosti niekoľko dobre vyzerajúcich prúdov z jeho okolia, ale budú úplne bezvýznamné pre jeho smerovanie. Iba pastor alebo dlhodobo zbudovaní kresťania skrze zbor a Božie slovo mi dali správne smerovanie. Preto sa čudujem ľudom, ktorí verejne opovrhujú autoritami a vedením zboru, lebo si môžu priviesť do svojho života obrovské bariéry. Pochybujem, že by sa môjmu šéfovi v práci páčilo, kebyže mu stále niečo vytýkam a kritizujem ho. Za všetko, kde sa dnes nachádzam, vďačím môjmu pastorovi, dozrel som z bábätka na zrelého človeka a snažím sa mu vždy dvíhať a držať ruky. Stále stavia svoj život podľa noriem Božieho slova, odkiaľ pochádzajú duchovné i praktické skúsenosti, ktoré odovzdáva celému zboru.

Druhý hlavný bod, ktorý som aplikoval, je pravidelná návšteva zboru aj cez všetky okolnosti, čo ma stále chceli od tohto rozhodnutia odvrátiť. Sme s manželkou mladá rodina, stavali sme malý domček, do toho prišli deti a na toto všetko bol vyvíjaný silný tlak – mám preto dve práce, aby rodina mohla fungovať. Otázka znie, odkiaľ som bral na všetko silu? Zo zboru. Pochopil som najdôležitejšiu vec, že bez toho, aby som chodil pravidelne do zboru, to neprežijem a neunesiem (Žid 10,24-25). Nielen v duchovnej oblasti som sa dal pod autoritu pastora, ale aj bežný život som postavil do hierarchie: zbor, rodina a potom práca.

Možno z článku by človek čakal, že napíšem presné návody, ako nadstaviť svoj život, ale odpoveď je úplne jednoduchá. Pravidelne chodenie do zboru a prijatie autority pastora alebo poverených ľudí pastorom do svojho života a nechať sa tým formovať; toto postupne donesie víťazstvo do všetkých oblastí života a človek bude použiteľný pre Pána do aktívnej služby.

Zbor je ako druhý domov

Katarína

Práve keď píšem tieto riadky, je nedeľa a pred chvíľou sme prišli domov zo štvorhodinového zhromaždenia a moje srdce je naplnené chválou a vďakou za tento čas v zbore. Niektorí by určite povedali: „Tak dlho, čo ste tam robili?“ Moja odpoveď znie: „To nie je dlho, keď niekto miluje Pána a zbor, je šťastný, že môže byť v Jeho prítomnosti a v prítomnosti bratov a sestier.“ Veď kde je lepšie, ako pri dobrom pokrme a nápoji, ktoré v zbore dostávame skrze vyučovanie nášho Duchom Svätým naplneného pastora. Zbor je pre mňa a moju rodinu ako druhý domov. Odvtedy, ako sme sa obrátili, nastali mnohé zmeny v našich životoch, ktoré by neboli možné bez pravidelného navštevovania bohoslužieb a podradenia sa pod pastorovu autoritu!

Úplne k Pánovi som sa obrátila v roku 2007 v 5. ročníku na VŠ v Ružomberku, kde som študovala katolícku teológiu. Keďže som to s Bohom myslela vážne, čítala som pravidelne Bibliu, modlila sa, navštevovala kostol a chcela som pekne zákonnícky všetko dodržať, ale aj tak som cítila, že tieto príkazy nikdy všetky nedokážem splniť a vnútorne som závidela ujovi, u ktorého som bývala a ktorý mi prvý hlásal čisté evanjelium, že môže žiť v pokoji bez rôznych nesplniteľných príkazov, ktoré pridali v kostole nad Bibliu. Až keď mi to všetko došlo, ako to je, vtedy som sa cítila konečne úplne slobodná.

Jednou z najdôležitejších zmien v mojom živote bol správny pohľad voči autorite pastora a hlavne autorite manžela. Môj manžel sa tiež zaradil do zboru, ale aktívne sa nepodieľal na službe pre Boha, veľa som sa za neho modlila vo viere a Boh dal omnoho viac, ako som prosila a myslela.

Keďže môj manžel je teraz služobníkom, ktorý pomáha nášmu pastorovi, snažím sa mu pomáhať a podporovať ho v tejto službe. Toto bolo vždy pre mňa prvoradé. Aby naša služba a manželstvo dobre fungovali, usilujem sa plniť svoje úlohy manželky, ktoré som čítala na začiatku nášho obrátenia v knihe Dereka Princea. Po prvé, je to byť mu dobrou pomocníčkou, vždy, keď niečo potrebuje ohľadne služby, ale aj v našom domácom živote (1. Moj 2,18). Niekedy sa len na neho pozriem a viem, čo potrebuje. Po druhé, podriaďujem sa svojmu manželovi – a to rada (Ef 5,22). Nič nie je lepšie, ako sa schovať pod jeho autoritu a ochranu. Toto bola časť v mojom živote, ktorá musela prejsť zmenou. Myslela som si, že ho musím tlačiť k tomu, aby bol duchovnejší, aby robil to alebo tamto, čo som videla, že je správne. Chyba! Nie je dobré, keď sa žena snaží dirigovať svojho manžela. Vyučovať a meniť nemá žena muža, ale muž ženu. Keď som toto všetko pochopila, začala som sa veľa za neho modliť – vyznávať nad jeho životom Božie slovo. A toto je tretia úloha – modliť sa za manžela v službe a za ostatné oblasti jeho života. V žiadnom prípade nekritizujem a nepoukazujem na nedostatky svojho manžela pred druhými. Pochopila som, že ak chce žena niečo zo svojho muža mať, musí ho prestať dirigovať, kritizovať, nechať ho „dýchať“ a hlavne sa vo viere za neho modliť. A za posledné, podporujem, podopieram a povzbudzujem ho – slovami aj skutkami – nielen žena potrebuje povzbudenie, ale aj muž.

Za to, kým sme s manželom, veľmi vďačíme nášmu pastorovi a jeho manželke! Ako kedysi oni na začiatku príchodu do zboru „dvíhali ruky“ nám skrze modlitby, pomoc a podporu, teraz je úloha na nás, aby sme dvíhali ruky my im!



Súvisiace články

Čo so zlorečením |Logos 3 / 2009 | Martin Bielik |Vyučovanie
Čo s krízou?|Logos 11 / 2008 | Jaroslav Kříž |Téma
Viera pre vzťahy|Logos 1 / 2011 | Gloria Copeland|Vyučovanie
Čo nás zapáli|Logos 6 / 2016 | Jaroslav Kříž |Téma
Nádej pre Albánsko|Logos 8 / 2014 | Zuzana Mináriková|Reportáž