Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)

Evanjelium podľa Lukáša 4.-8. kapitola

Nasledujúci text je ukážkou z pripravovaného nového prekladu Biblie Slovenskej tlačovej misie. V súčasnosti prebiehajú záverečné práce na textoch evanjelií a my vám opäť po nejakom čase prinášame ukážku pracovnej verzie textu tohto prekladu. Prajeme vám príjemné čítanie.

 

Evanjelium podľa Lukáša

4. KAPITOLA

1 Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého a Duch ho viedol na púšť, 2 kde ho diabol štyridsať dní pokúšal. V tých dňoch nič nejedol a keď uplynuli, vyhladol. 3 Diabol mu povedal: Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom! 4 Ježiš mu odpovedal: Je napísané: Človek nebude žiť iba z chleba, ale z každého Božieho slova. 5 Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch a v okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta. 6 Diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo bola odovzdaná mne a dám ju, komu chcem. 7 Ak sa teda ty pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje. 8 Ježiš mu odpovedal: Odíď za mňa, Satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a iba jemu budeš slúžiť! 9 Potom ho priviedol do Jeruzalema, postavil ho na okraj strechy chrámu a povedal mu: Ak si Boží Syn, hoď sa odtiaľto dole! 10 Lebo je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, aby ťa strážili 11 a: Vezmú ťa na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň. 12 Ježiš mu odpovedal: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 13  A keď diabol dokončil všetko pokúšanie1, načas od neho odišiel.

14 Potom sa Ježiš v moci Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom okolí. 15 A on vyučoval v ich synagógach a všetci ho oslavovali.

16 Potom prišiel do Nazareta, kde vyrastal, a v deň šabatu vošiel do synagógy, ako mal vo zvyku. Vstal, aby čítal 17 a podali mu zvitok proroka Izaiáša; keď ho rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: 18 Duch Pána je na mne, lebo ma pomazal hlásať chudobným evanjelium; poslal ma uzdravovať ľudí so zlomeným srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie2 a slepým návrat zraku, utláčaných prepustiť na slobodu 19 a vyhlásiť rok Pánovej priazne. 20 Nato zvinul zvitok, podal ho sluhovi a posadil sa. A oči všetkých v synagóge sa upierali naňho. 21 Začal k nim hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach. 22 A všetci mu prisviedčali a čudovali sa slovám milosti, ktoré vychádzali z jeho úst a hovorili: Nie je toto Jozefov syn? 23 On im povedal: Isto mi poviete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, urob aj tu, vo svojej domovine! 24 Povedal: Veru, hovorím vám: žiadny prorok nie je vítaný vo svojej domovine. 25 Ale pravdu vám hovorím: za dní Eliáša bolo veľa vdov v Izraeli, keď bolo na tri roky a šesť mesiacov zavreté nebo, takže nastal veľký hlad po celej krajine, 26 no ani k jednej nebol Eliáš poslaný, iba k vdove do sidónskej Sarepty. 27 A veľa malomocných bolo v Izraeli za dní proroka Elizea, no nikto z nich nebol očistený, iba Náaman zo Sýrie. 28 Keď to počuli, boli všetci v synagóge naplnení hnevom. 29 A vstali, vyhnali ho von z mesta a vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili. 30 On však prešiel pomedzi nich a odišiel.

31 Potom zišiel do galilejského mesta Kafarnaum, kde ich vyučoval počas šabatu 32 a žasli nad jeho učením, lebo jeho reč mala autoritu3. 33 V synagóge bol človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a hlasno zvolal: 34 Ach! Čo je ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si – ten Boží Svätý! 35 Ježiš ho pokarhal slovami: Buď ticho a vyjdi z neho! A démon ho vrhol doprostred a vyšiel z neho a neublížil mu. 36 Nato sa všetkých zmocnil úžas a hovorili jeden druhému: Čo to bolo za slovo, že v autorite a moci rozkazuje nečistým duchom a vychádzajú? 37 A chýr o ňom sa šíril po každom mieste v okolí.

38 Potom vstal a odišiel zo synagógy a vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu svokru trápila silná horúčka a oni ho prosili za ňu. 39 On sa postavil nad ňu, pokarhal horúčku a opustila ju. Nato okamžite vstala a posluhovala im.

40 Pri západe slnka všetci, ktorí mali trpiacich na rôzne choroby, privádzali ich k nemu a on na každého z nich položil ruky a uzdravil ich. 41 Z mnohých s krikom vychádzali démoni a hovorili: Ty si Mesiáš, Boží Syn! No on ich karhal a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.

42 Keď nastal deň, vyšiel odtiaľ a išiel na pusté miesto. A davy ho hľadali; prišli k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. 43 On im však povedal: Aj iným mestám musím hlásať Božie kráľovstvo, lebo na to som bol poslaný.

44 A kázal v galilejských synagógach.

5. KAPITOLA

1 A stalo sa, keď sa dav naňho tlačil, aby počúval Božie slovo a on stál pri Genezaretskom jazere, 2 že uvidel pri brehu stáť dva člny, z ktorých vyšli rybári a prali siete. 3 Nastúpil do jedného z člnov, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby odrazil kúsok od brehu. A keď si sadol, vyučoval z člna davy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spustite svoje siete na lov! 5 Šimon mu odpovedal: Majster, celú noc sme ťažko pracovali a nechytili sme nič. Ale na tvoje slovo spustím sieť. 6 A keď to urobili, chytili veľké množstvo rýb, ich sieť sa však začala trhať. Dali teda znamenie spoločníkom v druhom člne, aby im prišli na pomoc. Oni prišli a naplnili oba člny tak, že sa začali ponárať. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek! 9 Petra4 aj všetkých, ktorí boli s ním, sa totiž zmocnil úžas z úlovku rýb, ktoré chytili, 10 a podobne aj Jakuba a Jána, Zebedejových synov, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato Ježiš povedal Petrovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí! 11 Keď pritiahli člny na breh, všetko opustili a nasledovali ho.

12 A stalo sa, keď bol v jednom z tých miest, že, hľa, bol tam muž úplne pokrytý malomocenstvom5. A keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť! 13 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo od neho hneď odišlo. 14 No on mu prikázal: Nikomu to nehovor, ale choď sa ukázať kňazovi a prines obeť za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš, im na svedectvo. 15 Chýr o ňom sa však šíril ešte viac. Schádzali sa veľké davy, aby ho počúvali a boli ním uzdravení zo svojich chorôb. 16 Ale on sa utiahol na pusté miesta a modlil sa.

17 Jedného dňa sa stalo, že vyučoval a sedeli tam farizeji a učitelia Zákona, ktorí prišli zo všetkých galilejských a judských dedín aj z Jeruzalema, a Pánova moc bola prítomná, aby ich uzdravila. 18 A hľa, muži niesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a hľadali spôsob ako ho priniesť dnu a položiť pred Ježiša6. 19 A keď nenašli spôsob, ako ho preniesť kvôli davu, vyšli na strechu a spustili ho aj s lôžkom cez hlinenú krytinu doprostred, pred Ježiša. 20 Keď uvidel ich vieru, povedal mu: Človeče, tvoje hriechy sú ti odpustené! 21 Nato začali znalci Zákona a farizeji uvažovať: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpúšťať hriechy okrem samotného Boha? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a odpovedal im: Prečo takto uvažujete vo svojich srdciach? 23 Čo je ľahšie? Povedať: Sú ti odpustené tvoje hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc7 odpúšťať na zemi hriechy... – povedal ochrnutému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 25 A okamžite pred nimi vstal, vzal to, na čom ležal, odišiel domov a oslavoval Boha. 26 Vtedy sa všetkých zmocnil úžas; oslavovali Boha, naplnila ich bázeň a hovorili: Dnes sme videli neobyčajné veci!

27 Potom odišiel a uvidel vyberača daní menom Lévi sedieť na mieste, kde sa vyberala daň, a povedal mu: Nasleduj ma! 28 A on všetko opustil, vstal a nasledoval ho. 29 Potom preňho Lévi vo svojom dome urobil veľkú hostinu. Bolo tam veľké množstvo vyberačov daní a iných, ktorí s nimi stolovali. 30 Farizeji a ich znalci Zákona šomrali proti jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s vyberačmi daní a hriešnikmi? 31 Ježiš im odpovedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych ku pokániu. 33 Oni mu povedali: Prečo sa Jánovi učeníci často postia a modlia a podobne aj učeníci farizejov, no tvoji jedia a pijú? 34 On im však povedal: Môžete snáď nútiť svadobčanov, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35 Ale prídu dni, keď bude ženích od nich vzatý – vtedy, v tých dňoch, sa budú postiť. 36 Potom im povedal aj podobenstvo: Na starý plášť nikto neprišíva záplatu odtrhnutú z nového plášťa, lebo inak potrhá aj ten nový a záplata z nového sa k starému nehodí. 37 A nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo inak to mladé víno roztrhne mechy – aj ono sa rozleje, aj mechy sa zničia. 38 Ale mladé víno sa má naliať do nových mechov, a tak sa zachová oboje. 39 A nikto, kto pije staré, nechce hneď nové, lebo si povie: Staré je lepšie.

6. KAPITOLA

1 A stalo, že keď počas druhého šabatu prechádzal obilím, jeho učeníci trhali klasy, vymŕvali ich rukami a jedli. 2 Niektorí farizeji im povedali: Prečo robíte to, čo sa nesmie robiť počas šabatu? 3 Ježiš im odpovedal: Nečítali ste, čo spravil Dávid, keď bol hladný on aj tí, ktorí boli s ním: ako vošiel do Božieho domu, zobral a jedol chleby predloženia, ktoré nesmie jesť nik okrem kňazov, a dal aj tým, ktorí boli s ním? 5 Potom im povedal: Syn človeka je pánom aj nad šabatom!

6 A stalo sa, že aj počas iného šabatu vošiel do synagógy a vyučoval. A bol tam človek, ktorý mal odumretú ruku. 7 Znalci Zákona a farizeji ho pozorne sledovali, či bude uzdravovať počas šabatu, aby našli niečo, z čoho by ho mohli obžalovať. Ale on poznal ich myšlienky a povedal človeku, ktorý mal odumretú ruku: Vstaň a postav sa doprostred! On vstal a postavil sa tam. 9 Vtedy im Ježiš povedal: Niečo sa vás opýtam: Smie sa počas šabatu robiť dobre alebo zle, život zachrániť alebo zahubiť? 10 Poobzeral sa po všetkých a povedal tomu človeku: Vystri ruku! On to urobil a jeho ruka bola zase zdravá ako tá druhá. 11 Oni však boli naplnení zúrivosťou a zhovárali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť s Ježišom.

12 A stalo sa v tých dňoch, že odišiel na vrch modliť sa a celú noc tam strávil v modlitbe k Bohu. 13 A keď nastal deň, zavolal svojich učeníkov a vybral si z nich dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: 14 Šimona, ktorého nazval Petrom, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15 Matúša a Tomáša, Jakuba – syna Alfeja, Šimona zvaného Zélota, 16 Júdu – syna Jakuba a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. 17 Zišiel s nimi a zastal na rovinatom mieste a s ním aj dav jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a tiež z pobrežnej oblasti Týru a Sidonu, ktorí prišli, aby ho počúvali a boli uzdravení zo svojich chorôb; 18 aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia, boli uzdravovaní. 19 A celý dav sa ho snažil dotknúť, lebo z neho vychádzala moc a uzdravovala všetkých.

20 Potom uprel zrak na svojich učeníkov a hovoril: Požehnaní8 chudobní, lebo vám patrí Božie kráľovstvo! 21 Požehnaní, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení! Požehnaní, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať! 22 Požehnaní budete9, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia, potupia a vaše meno zavrhnú ako zlé pre Syna človeka. 23 Radujte sa v ten deň a skáčte od radosti, lebo, hľa, veľká je vaša odmena v nebi, lebo takisto robili ich otcovia prorokom! 24 Ale beda vám bohatým, lebo už teraz máte svoje potešenie! 25 Beda vám sýtym, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať. 26 Beda vám, keby o vás všetci ľudia hovorili dobre, lebo takisto robili ich otcovia falošným prorokom.

27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia, 28 žehnajte tých, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vami opovrhujú10. 29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé; a tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani tuniku. 30 Každému, kto ťa prosí, daj a od toho, kto berie to, čo je tvoje, nepýtaj naspäť. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, podobne robte aj vy im. 32 Ak milujete tých, ktorí milujú vás, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú! 33 Ak robíte dobre tým, ktorí robia dobre vám, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici robia to isté! 34 A ak požičiavate tým, od ktorých očakávate, že vám vrátia, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby to isté dostali aj späť. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, robte dobre, požičiavajte a nič za to nečakajte. Potom bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý k nevďačným aj k zlým. 36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení. Odpúšťajte a bude vám odpustené. 38 Dávajte a bude vám dané – dobrú mieru, natlačenú, natrasenú a vrchovato naplnenú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude odmerané.

39 Potom im povedal podobenstvo: Môže slepý viesť slepého? Nepadnú snáď obaja do jamy? 40 Učeník nie je nad svojho učiteľa, ale každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom vlastnom oku si nevšímaš? 42 Alebo ako môžeš svojmu bratovi povedať: Brat môj, dovoľ, aby som ti vybral smietku z oka!, keď sám brvno vo svojom oku nevidíš? Pokrytec, najprv vyber brvno zo svojho oka a potom budeš vidieť jasne, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata. 43 Lebo dobrý strom nerodí zlé ovocie ani zlý strom dobré ovocie. 44 Každý strom poznať po ovocí. Veď z tŕnia nezbierajú figy a ani z tŕnitého kra neoberajú hrozno. 45 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu svojho srdca zlé veci. Lebo čoho je plné srdce, to hovoria ústa.

46 Prečo ma voláte: Pane, Pane!, a nerobíte, čo hovorím? 47 Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a koná ich: 48 Je podobný človeku, ktorý staval dom, kopal hlboko a položil základy na skale. A keď prišla povodeň, rieka udrela na ten dom, a nemohla ním otriasť, lebo jeho základy boli položené na skale. 49 Ale ten, kto počúva a nekoná, je podobný človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov; keď naň udrela rieka, hneď sa zrútil a pád toho domu bol veľký.

7. KAPITOLA

1 Keď dohovoril všetky svoje slová k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.

2 Otrok istého stotníka, ktorý mu bol vzácny, bol chorý a umieral. 3 A keď sa dopočul o Ježišovi, poslal za ním židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil jeho otroka. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Je hoden toho, aby si to preňho urobil, 5 lebo miluje náš národ, aj synagógu nám postavil. 6 Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko domu, stotník za ním poslal priateľov so slovami: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; 7 preto som ani seba nepovažoval za hodného prísť k tebe; ale povedz slovo a môj sluha bude uzdravený. 8 Veď aj ja som človek podliehajúci autorite a mám pod sebou vojakov; tomu poviem: Choď! a ide a inému: Príď! a príde a svojmu otrokovi: Urob toto! a urobí. 9 Keď to Ježiš počul, začudoval sa mu, obrátil sa k davu, ktorý ho nasledoval, a povedal: Hovorím vám: Takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli! 10 A keď sa poslovia vrátili domov, chorého otroka našli zdravého.

11 A stalo sa, že na druhý deň išiel do mesta menom Nain a išlo s ním mnoho jeho učeníkov a tiež početný dav. 12 A ako sa priblížil k mestskej bráne, hľa, vynášali mŕtveho; bol to jediný syn svojej matky, a tá bola vdova. Sprevádzal ju aj veľký dav z mesta. 13 Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: Neplač. 14 Pristúpil, dotkol sa már a tí, čo ich niesli, zastali. Potom povedal: Mladý muž, hovorím ti, vstaň! 15 Nato sa mŕtvy posadil a začal hovoriť. Ježiš ho dal späť jeho matke. 16 Všetkých sa zmocnila bázeň11 a oslavovali Boha slovami: Veľký prorok povstal medzi nami! a Boh navštívil svoj ľud! 17 A táto správa o ňom sa rozniesla po celom Judsku a všetkom okolí.

18 O tom všetkom priniesli Jánovi správy jeho učeníci. 19 Ján si dvoch z nich zavolal a poslal ich za Ježišom s otázkou: Si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? 20 Keď tí muži prišli k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal za tebou a pýta sa: Si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? 21 V tej istej hodine mnohých uzdravil z chorôb, trápení a zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 A Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú očisťovaní, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 23 Požehnaný12 je ten, kto sa na mne nepohorší.

24 Keď odišli Jánovi poslovia, začal hovoriť davom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Trstinu, ktorá sa kolíše vo vetre? 25 Alebo čo ste tam vyšli vidieť? Človeka oblečeného v jemnom odeve? Hľa, tí, čo nosia skvostný odev a žijú v prepychu, sú v kráľovských palácoch! 26 Alebo čo ste tam vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! 27 Toto je ten, o kom je napísané: Hľa, posielam pred tvojou tvárou svojho posla, ktorý pripraví cestu pred tebou. 28 Lebo hovorím vám: Medzi narodenými zo ženy nepovstal väčší prorok než Ján Krstiteľ; ale aj ten najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako on! 29 A všetci ľudia, ktorí ho počúvali, dokonca aj vyberači daní, uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. 30 Ale farizeji a znalci Zákona odmietli úmysel, ktorý mal Boh s nimi, lebo sa mu nedali pokrstiť. 31 A Pán povedal: K čomu teda prirovnám ľudí z tejto generácie a čomu sú podobní? 32 Sú podobní deťom, ktoré sedia na námestí, volajú jeden na druhého a hovoria: Hrali sme vám na píšťale, a netancovali ste; spievali sme vám žalospev, a neplakali ste. 33 Lebo prišiel Ján, nejedol chlieb ani nepil víno a hovoríte: Má démona. 34 Prišiel Syn človeka, jedol a pil a hovoríte: Hľa, pažravec a pijan vína, priateľ vyberačov daní a hriešnikov. 35 A múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.

36 Istý farizej ho prosil, aby s ním jedol. A tak vošiel do domu toho farizeja a sadol si k stolu. 37 A hľa, keď sa v tom meste istá hriešnica dozvedela, že stoluje v dome toho farizeja, priniesla alabastrovú nádobu vonného oleja, 38 s plačom sa mu postavila odzadu k nohám, začala mu slzami zmáčať nohy a utierať svojimi vlasmi13, bozkávala mu nohy a mazala vonným olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel14 by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica. 40 Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať15. On povedal: Hovor, učiteľ! 41 Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keďže mu nemali ako vrátiť, obidvom odpustil. Povedz, ktorý z nich ho bude teda viacej milovať? 43 Šimon odpovedal: Domnievam sa, že ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si usúdil. 44 Nato sa obrátil k žene a povedal Šimonovi: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy; no ona mi slzami zmáčala nohy a poutierala svojimi vlasmi. 45 Nepobozkal si ma, no ona mi neprestala bozkávať nohy, odkedy som vošiel. 46 Nepomazal si mi hlavu olejom, no ona mi pomazala nohy vonným olejom. 47 Preto ti hovorím: Odpustené sú jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu je málo odpustené, málo miluje. 48 A jej povedal: Tvoje hriechy sú odpustené. 49 Tí, ktorí spolu stolovali, začali medzi sebou hovoriť: Kto je tento, čo aj hriechy odpúšťa? 50 Žene však povedal: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji.

8. KAPITOLA

1 Potom sa stalo, že chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal dobrú správu o Božom kráľovstve. Boli s ním aj Dvanásti 2 a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb: Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3 Jana, manželka Chúzu, Herodesovho správcu, Zuzana a mnohé iné, ktoré ho podporovali16 zo svojho majetku.

4 Keď sa schádzal veľký dav a ľudia z miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve: 5 Rozsievač išiel siať semeno. Ako sial, niektoré zrno padlo vedľa cesty, pošliapali ho a nebeské vtáky ho pozobali. 6 Iné padlo na skalnatú pôdu a keď vzišlo, uschlo, lebo nemalo vlahu. 7 Iné zase padlo medzi tŕnie a keď tŕnie vyrástlo, udusilo ho. A iné padlo do dobrej pôdy a keď vzišlo, donieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši, aby počul, nech počuje!

9 Jeho učeníci sa ho pýtali: Čo znamená to podobenstvo? 10 On povedal: Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadeli, no nevideli a počúvali, no nerozumeli. 11 To podobenstvo znamená toto: semeno je Božie slovo. 12 Zrná, ktoré sú vedľa cesty, sú tí, ktorí počúvajú; potom prichádza diabol a vytrhne slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení. 13 Zrná, ktoré padli na skalnatú pôdu, sú tí, ktorí počúvajú, prijímajú slovo s radosťou, ale nemajú koreň; veria dočasne a v čase pokušenia17 odpadnú. 14 Zrno, ktoré padlo do tŕnia, sú tí, ktorí počúvajú, ale ako žijú18, udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoše života a neprinesú zrelú úrodu. 15 Zrno, ktoré padlo do dobrej pôdy, sú tí, ktorí počujú slovo, uchovávajú ho19 v dobrom a šľachetnom srdci a vytrvalo donášajú úrodu.

16 Nikto nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nedá pod posteľ, ale dá ju na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo. 17 Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odhalené, ani nič utajené, čo by nemalo byť poznané a vyjsť najavo. 18 Dávajte si teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu bude dané a kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo si myslí, že má.

19 Prišli za ním jeho matka a jeho bratia a nemohli sa k nemu dostať kvôli davu. 20 Niekto mu oznámil: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť. 21 On však odpovedal: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a konajú ho.

22 A stalo sa, že jedného dňa vošiel do člna spolu so svojimi učeníkmi a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odplavili sa. 23 A ako sa plavili, zaspal. Vtom sa spustila na jazero víchrica, a tak ich začalo zaplavovať a boli v nebezpečenstve. 24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: Majster, majster, hynieme! On sa prebudil, pohrozil vetru aj vlnám; nato sa upokojili a nastalo bezvetrie. 25 Povedal im: Kde je vaša viera? So strachom a úžasom hovorili jeden druhému: Kto to len je, že ešte aj vetrom aj vode rozkazuje a poslúchajú ho?

26 Preplavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je oproti Galilei. 27 A keď vystúpil na breh, vyšiel mu naproti istý muž z toho mesta, ktorý mal už dlho démonov; nenosil odev ani nebýval v dome, ale v hroboch. 28 Keď uvidel Ježiša, skríkol, padol pred ním a hlasno zvolal: Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha?! Prosím ťa, nemuč ma! 29 Prikázal totiž nečistému duchu, aby vyšiel z toho človeka, pretože už dlhý čas ho mal v moci a hoci ho spútavali reťazami a okovami a strážili ho, putá roztrhal a démon ho hnal na pusté miesta. 30 Ježiš sa ho opýtal: Ako sa voláš? On povedal: Légia. Vošlo doňho totiž mnoho démonov. 31 A prosili ho, aby im neprikázal odísť do priepasti. 32 Bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pásli na vrchu. Prosili ho teda, aby im dovolil vojsť do nich a on im to dovolil. 33 Po tom, ako démoni vyšli z toho človeka, vošli do svíň; nato sa stádo rozbehlo dole zrázom do jazera a utopilo sa. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a cestou to oznámili v meste aj po farmách. 35 A vyšli sa pozrieť, čo sa stalo; prišli k Ježišovi a keď našli človeka, z ktorého vyšli démoni, ako sedí pri Ježišových nohách oblečený a s jasnou mysľou, vyľakali sa. 36 A tí, čo to videli, vyrozprávali im, ako bol ten démonizovaný vyslobodený20. 37 Nato ho všetci obyvatelia gadarénskeho kraja prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. A on vošiel do člna a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vyšli démoni, ho prosil, aby mohol byť s ním. Ježiš ho však poslal preč so slovami: 39 Vráť sa domov a vyrozprávaj všetko, čo pre teba urobil Boh. A tak odišiel a hlásal po celom meste všetko, čo preňho urobil Ježiš.

40 A stalo sa, že keď sa Ježiš vrátil, privítal ho dav; všetci ho totiž očakávali. 41 A hľa, prišiel muž menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby prišiel k nemu domov, 42 lebo mal jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A ako išiel, tlačili sa naňho davy.

43 Istá žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, minula celý svoj majetok21 na lekárov a nikto ju nedokázal vyliečiť, 44 pristúpila zozadu a dotkla sa okraja jeho plášťa a okamžite sa jej zastavilo krvácanie. 45 Nato Ježiš povedal: Kto sa ma dotkol? A keď to všetci popierali, povedal Peter aj tí, ktorí boli s ním: Majster, davy sa na teba tisnú a tlačia a hovoríš: Kto sa ma dotkol? 46 Ježiš však povedal: Niekto sa ma dotkol, lebo som poznal, že zo mňa vyšla moc. 47 Keď tá žena videla, že to neutají, s trasením prišla a padla pred ním a povedala mu pred všetkými ľuďmi, prečo sa ho dotkla, aj to, ako bola okamžite uzdravená. 48 On jej povedal: Vzchop sa, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila22. Choď v pokoji.

49 Ešte rozprával, keď prišiel niekto od predstaveného synagógy a povedal mu: Tvoja dcéra je mŕtva. Neobťažuj viac učiteľa! 50 Keď to Ježiš počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená! 51 Vošiel do domu a nikomu nedovolil vojsť, okrem Petra, Jakuba, Jána a otca a matky dievčaťa. 52 Všetci plakali a nariekali nad ňou. On však povedal: Neplačte! Nezomrela, len spí. 53 A oni ho vysmiali, lebo vedeli, že zomrela. 54 Ale on poslal všetkých von, chytil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň! 55 Jej duch sa vrátil a okamžite vstala; potom rozkázal, aby jej dali jesť. 56 Jej rodičov sa zmocnil úžas, on im však prikázal, aby nikomu nepovedali, čo sa stalo.

 

1 al. skúšanie

2 al. slobodu, odpustenie

3 al. moc

4 gr. jeho

5 dosl. plný malomocenstva

6 dosl. neho

7 t. j. autoritu, právomoc, gr. exúsia

8 al. šťastní, tak aj vo vv. 21 a 22

9 dosl. ste

10 al. ktorí vám ubližujú

11 al. strach

12 al. šťastný

13 dosl. vlasmi svojej hlavy

14 al. poznal

15 dosl. mám niečo, čo ti chcem povedať

16 dosl. mu slúžili

17 al. skúšky

18 dosl. idú životom

19 dosl. slovo

20 al. zachránený

21 dosl. život, živobytie

22 al. zachránila



Súvisiace články

Evanjelium podľa Lukáša 1.-3. kapitola|Logos 6 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 8. - 11. kapitola|Logos 1 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 13. kapitola|Logos 6 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 17. - 22. kapitola|Logos 1 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 23. - 28. kapitola|Logos 3 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie