Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)

Evanjelium podľa Matúša 12. kapitola

logos-05-2012-preklad.jpgAko beží čas a pokračujú práce na preklade Novej zmluvy, prinášame vám ďalšiu časť Matúšovho evanjelia, tentokrát 12. kapitolu, v ktorej čítame o tom, ako bola Mesiášova služba atakovaná zo strany farizejov, znalcov Písma a dokonca aj členov Ježišovej rodiny. Je pozoruhodné, že Pán všetky tieto konfrontácie využil na to, aby svojich učeníkov vyučoval dôležitým duchovným pravdám a princípom. Poďme sa najskôr začítať do textu 12. kapitoly Matúša v novom preklade a neskôr sa pozrieme na duchovný odkaz tohoto textu.

 

 

 

 

 

Evanjelium podľa Matúša

12. KAPITOLA

1 Vtedy išiel Ježiš počas šabatu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní, a tak začali trhať klasy a jesť. 2 Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo sa cez šabat nesmie!“ 3 On sa ich spýtal: „Nečítali ste, čo spravil Dávid, keď vyhladol on aj tí, čo boli s ním? 4 Ako vošiel do Božieho domu a jedol chleby predloženia, ktoré nesmel jesť on ani tí, čo boli s ním, iba samotní kňazi? 5 Nečítali ste v Zákone, že kňazi v chráme počas šabatu znesväcujú šabat, a predsa sú nevinní? 6 A ja vám hovorím, že tu je niekto väčší ako chrám! 7 Keby ste však vedeli, čo znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť,‘ neodsúdili by ste nevinných. 8 Lebo Syn človeka je pánom aj nad šabatom!“

9 Odišiel odtiaľ a prišiel do ich synagógy. 10 Tam bol človek, ktorý mal odumretú ruku. Aby mohli Ježiša obžalovať, opýtali sa ho: „Smie sa uzdravovať cez šabat?“ 11 On im odpovedal: „Kto z vás je taký, že keby mal jednu ovcu a tá by mu cez šabat spadla do jamy, nechytil by ju a nevytiahol? 12 A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto sa cez šabat smie konať dobro.“ 13 Vtedy povedal tomu človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a bola znovu zdravá ako tá druhá. 14 Farizeji však vyšli a radili sa proti nemu, ako ho zabiť. 15 No Ježiš to poznal a odišiel odtiaľ. Išli za ním veľké davy; on ich všetkých uzdravil 16 a napomínal ich, nech ho neprezradia. 17 Tak sa malo naplniť, čo bolo povedané cez proroka Izaiáša: 18 „Tu je môj služobník, ktorého som si vybral, môj milovaný, z ktorého sa teší moja duša. Položím naňho svojho Ducha a on oznámi národom spravodlivosť1. 19 Nebude sa vadiť ani kričať, nikto nebude na uliciach počuť jeho hlas. 20 Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nezahasí, kým neprivedie spravodlivosť k víťazstvu. 21 V jeho mene bude nádej národov.“

22 Vtedy k nemu priniesli démonizovaného, ktorý bol slepý a nemý2. Uzdravil ho, takže ten slepý a nemý aj hovoril, aj videl. 23 Všetky tie davy žasli a hovorili: „Nie je to syn Dávida?“ 24 Začuli to farizeji. „Tento nevyháňa démonov inak než Belzebulom, kniežaťom démonov!“ povedali. 25 Ježiš poznal ich zmýšľanie a povedal im: „Každé kráľovstvo rozdelené samo proti sebe pustne a žiadne mesto alebo dom rozdelený sám proti sebe neobstojí. 26 Ak satan vyháňa satana, je sám proti sebe rozdelený – ako teda obstojí jeho kráľovstvo? 27 A ak ja vyháňam démonov Belzebulom, kým ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami! 28 Ale ak ja vyháňam démonov Božím Duchom, už k vám prišlo Božie kráľovstvo. 29 Alebo ako môže niekto vojsť do domu siláka a ulúpiť jeho veci3, ak najskôr toho siláka nezviaže? Potom vylúpi jeho dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. 31 Preto vám hovorím: Každý hriech alebo rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rúhanie sa Duchu nebude ľuďom odpustené! 32 A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, tomu bude odpustené. Kto by však hovoril proti Svätému Duchu, tomu nebude odpustené ani v tomto veku, ani v budúcom. 33 Buď vypestujte dobrý strom a jeho ovocie bude dobré, alebo vypestujte zlý strom a jeho ovocie bude zlé, lebo strom sa pozná po ovocí. 34 Plemeno vreteníc! Ako môžete hovoriť dobré veci, keď ste zlí? Lebo ústa hovoria to, čoho je plné srdce. 35 Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci. 36 Ale hovorím vám, že z každého neužitočného slova, ktoré by ľudia povedali, sa budú zodpovedať v deň súdu. 37 Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“

38 Vtedy niektorí zo znalcov Písma a farizejov povedali: „Učiteľ, chceme od teba vidieť znamenie.“ 39 On im odpovedal: „Zlá a cudzoložná generácia si žiada znamenie, ale nebude jej dané, iba ak znamenie proroka Jonáša. 40 Lebo tak ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v srdci zeme. 41 Muži z Ninive vystúpia na súde s touto generáciou a odsúdia ju, lebo robili pokánie na základe Jonášovho kázania. A vidíte, tu je niekto väčší ako Jonáš! 42 Kráľovná z juhu4 sa postaví na súde s touto generáciou a odsúdi ju, lebo prišla až z konca zeme, aby počula Šalamúnovu múdrosť. A vidíte, tu je niekto väčší ako Šalamún! 43 Keď nečistý duch vyjde z človeka, prechádza miestami bez vody, hľadá oddych, no nenachádza. 44 Vtedy povie: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Vráti sa a nájde ho prázdny, vyzametaný a ozdobený. 45 Potom ide a zoberie so sebou sedem iných duchov, horších ako on,,a vojdú a budú tam bývať. Posledné veci toho človeka budú horšie ako prvé. Tak bude aj s touto zlou generáciou.“

46 Kým ešte hovoril k davom, jeho matka a bratia stáli vonku a chceli s ním hovoriť. 47 Ktosi mu povedal: „Pozri, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť.“ 48 On však odpovedal tomu, čo mu to oznámil: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ 49 Vystrel ruku k svojim učeníkom a povedal: „Pozrite: moja matka a moji bratia! 50 Lebo každý, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom, sestrou aj matkou.“

1 al. súd; tak aj vo v. 20
2 al. hluchý
3 al. nádoby / náradie
4 t. j. kráľovná zo Sáby; 1 Kr 10

 

Božie kráľovstvo čelí odporu náboženských predstaviteľov

Všetko, čo Pán v 12. kapitole Matúša vykonal, sa stretlo s kritikou a odporom zo strany farizejov, znalcov Písma a nakoniec aj Ježišových príbuzných. Keď čítame tieto riadky, doslova pred očami sa nám uskutočňuje jeden z duchovných princípov: a to, že prejavy Božieho kráľovstva v tomto svete vždy narazia na odpor. Samozrejme, že ide o odpor satanovho kráľovstva temnoty, no ten sa uskutočňuje veľmi rozmanito, rafinovane a prichádza tam, kde by sme ho z prirodzeného hľadiska neočakávali. Kto by si len pomyslel, že najväčšími nepriateľmi a kritikmi Božieho Syna, ktorý prišiel na svet, budú náboženskí predstavitelia? V priebehu dejín kresťanstva sa tento princíp stále znovu a znovu opakuje. Mnohí ušľachtilí hrdinovia viery boli odsúdení poprednými náboženskými predstaviteľmi a často aj popravení ako kacíri. Stalo sa to presne v duchu Ježišových slov, že jeho učeníkov budú prenasledovať rovnako ako jeho samotného. (Mt 5,11)

Pán nad šabatom

Farizeji vzniesli proti Ježišovi vážnu námietku, že porušuje Mojžišov zákon, keď slúži ľuďom cez šabat. Vo svojej kritike boli nekompromisní. Veď Ježiš a jeho učeníci počas šabatu cestovali, zbierali obilie a činili zázraky, a to všetko úplne verejne!

Keď sa farizeji sťažovali na Ježišových učeníkov, že robia to, čo sa cez šabat nesmie, Pán nijako nepopieral, že došlo k porušeniu zákona o šabate, ale dodal, že existuje väčší a dôležitejší zákon, ako je tento. Uviedol konkrétne príklady z Písma, pri ktorých došlo k porušeniu Mojžišovho zákona, ktoré bolo akceptovateľné pred Bohom. Zmienil kráľa Dávida, ktorý sa na úteku pred Saulom uchýlil do Nóba k veľkňazovi Achímelechovi. (1 Sam 21) Vtedy sa stalo, že on aj jeho hladná družina jedli posvätný chlieb predloženia, ktorý bol vystavený v Mojžišovom svätostánku a keď sa vymenil za čerstvý, mohli ho zjesť iba kňazi. Dávid, pomazaný za kráľa nad Izraelom, však bol spolu so svojimi spoločníkmi na úteku pred kráľom Saulom, ktorý mu usiloval o život. V tejto situácii boli posvätné chleby jediným jedlom, ku ktorému sa mohli dostať, a tak jediným riešením ich situácie. Podobne aj učenící, ktorí boli na cestách so svojím majstrom Ježišom a boli hladní, využili príležitosť najesť sa na poli bez ohľadu na to, že bol šabat.

Druhým príkladom, ktorý Pán uvádza, je výnimka pre kňazov, ktorí môžu vykonávať svoju službu v jeruzalemskom chráme aj počas šabatu, a pritom neporušia zákon. Mesiáš je však ešte väčší ako chrám a je zvrchovaným Pánom nad šabatom.

Problém farizejov nespočíval v tom, že by nepoznali Božie slovo a nesnažili sa podľa neho žiť, práve naopak, v naplňovaní zákona boli až priveľmi horliví. To, čo bolo zlé na ich prístupe k Bohu aj k ľuďom, bola ich neznalosť ducha Písma a Božieho charakteru. Ježiš im vytkol, že vôbec neporozumeli odkazu prorokov, konkrétne proroka Hozeáša, ktorého výrok „Milosrdenstvo chcem, a nie obeť“ očividne vôbec nepochopili. Striktne sa držali svojho výkladu zákona a neboli schopní prejaviť žiaden súcit a zľutovanie.

Farizejský nedostatok milosrdenstva sa prejavil ešte tú istú sobotu na bohoslužbe v synagóge. Farizeji si všimli, že tam bol prítomný človek s „uschnutou“, pravdepodobne odumretou alebo ochrnutou rukou. Boli zvedaví, čo urobí Ježiš, keď ho zbadá. Aby mali podklady pre jeho obžalobu, položili mu teologickú otázku, či sa smie cez šabat uzdravovať alebo nie. Pán im opäť odpovedal príbehom, ktorý odhalil ich vlastné pokrytectvo. Aj oni sami by predsa zachránili svoju ovcu, keby im cez šabat spadla do jamy. Svojmu zvieraťu by teda preukázali milosrdenstvo, no človeku, ktorý je omnoho cennejší ako ovca, by ho svojím zákonníckym postojom odopreli.

Poďme sa pozrieť na to, čo presne hovorí prorok Hozeáš, ktorého Ježiš v tejto súvislosti citoval: „Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápalné obeti.“ (Hoz 6,6) Tým, čo v Božích očiach prevyšuje formálne náboženstvo reprezentované obeťami a prísnym dodržiavaním pravidiel zákona, je ozajstné poznanie Boha a porozumenie jeho charakteru dobroty a lásky. Toto farizejom naozaj chýbalo. Ježišovo správanie ich naplnilo takou zlosťou, že začali rozmýšľať o tom, ako ho zabiť.

Boží vyvolený služobník nasledovaný davmi

Ježiš poznal plány farizejov na jeho fyzickú likvidáciu, a preto sa rozhodol odísť z mesta, kde bola táto synagóga. Vybral sa za ním obrovský dav obyčajných ľudí, ktorí neboli zaťažení náboženskou pýchou a pokrytectvom farizejov a znalcov Písma. Títo ľudia, ktorí sa nepohoršovali nad Mesiášom a prichádzali za ním s jednoduchou vierou, boli všetci uzdravení. Ježiš ich prekvapivo napomínal, aby neprezradili, kým je. Naplnilo sa tak Izaiášovo proroctvo o pokore Božieho služobníka, ktorý sa nevadí, nekričí a „nalomenú trstinu nedolomí ani tlejúci knôt nezahasí“.

Rúhanie proti Svätému Duchu

K Ježišovi priniesli ťažko postihnutého človeka, ktorý bol démonizovaný a k tomu aj slepý a hluchonemý. Tento človek začal vidieť a rozprávať. Išlo zrejme o taký pôsobivý zázrak, že ľudia začali o Ježišovi verejne hovoriť ako o Dávidovom synovi a priznávali mu tak nárok na júdejský kráľovský trón. Protireakciou zo strany farizejov bolo obvinenie Ježiša z čarodejníctva. Začali tvrdiť, že démonov vyháňa prostredníctvom satanskej moci. Predchádzajúce obvinenie z porušovania Mojžišovho zákona nahradila oveľa závažnejšia obžaloba, ktorá isto súvisela s ich snahou viesť proti Pánovi „inkvizičný proces“, ktorý by skončil vynesením rozsudku smrti.

Pán reagoval tak, že najskôr poukázal na nelogickosť tohto obvinenia, a potom dôrazne varoval farizejov, aby si dávali pozor na to, čo hovoria. Ako by mohol satan vyháňať satana? Veď v jeho kráľovstve by bolo rozdelenie a žiadne kráľovstvo, v ktorom prebieha vnútorný konflikt, neprekvitá, ale pustne; podobne je tomu aj vo vnútorne rozdelenej domácnosti. Keďže aj mnohí z farizejov slúžili ako exorcisti, Pán na túto skutočnosť poukázal a položil otázku, v koho mene vyháňajú démonov oni. Farizejských obvinení sa nezľakol a urobil niekoľko smelých prehlásení: démonov vyháňa Božím Duchom, čo znamená, že sa už prejavilo Božie kráľovstvo. Grécke sloveso použité v 28. verši (fthanó) doslova znamená, „prísť vopred“ alebo „predísť“. Naznačuje to skutočnosť, že Božie kráľovstvo sa prejavilo v moci ako keby „predčasne“, teda ešte pred tým, ako bolo dokonané vykúpenie a Mesiáš bol oslávený.

Keď farizeji kritizovali dielo Božieho Ducha a označili ho za dielo Belzebuba (niektoré iné rukopisy majú Belzebuba), t. j. satana, dopustili sa hriechu rúhania Duchu Svätému, ktorý Ježiš označil za veľmi závažný. Tento hriech označil za jediný neodpustiteľný! Je zaujímavé, že veľakrát v dejinách prebudeneckých hnutí bolo náboženskými predstaviteľmi dielo Ducha Svätého označené za diabolské alebo démonické. Pánovo varovanie je teda rovnako aktuálne aj dnes. Je dôležité dávať si pozor na to, aby sme nikdy neodsúdili dielo Ducha, aj keď niekedy môže vyzerať veľmi bizarne, podobne, ako tomu bolo na Letnice v Jeruzaleme. (Sk 2)

Farizeji boli zlí, a preto hovorili zlé veci. Ich slová boli odzrkadlením nenávisti voči Kristovi, ktorú prechovávali vo svojich srdciach. Boli ako zlé stromy, na ktorých sa urodilo zlé ovocie. Keď obvinili Pána z čarodejníctva, veľmi nerozmýšľali nad tým, čo hovoria, iba sa snažili nájsť proti nemu nejaký argument. Preto ich Ježiš varoval, že z každého prázdneho (alebo neužitočného) slova sa budú zodpovedať v súdny deň.

Farizeji si žiadajú znamenie

Po tom, čo neuspeli so svojou kritikou voči Pánovi, zmenili znalci Písma a farizeji taktiku. Ježiša už neoznačovali za čarodeja, používajúceho satanské sily, ale oslovili ho ako učiteľa – rabína a žiadali si od neho vidieť znamenie. Pán im odmietol ukázať znamenie. Jediné znamenie, ktoré im sľúbil, bolo znamenie proroka Jonáša, ktorým mala byť jeho smrť na kríži a vzkriesenie po troch dňoch. Ich generáciu označil ako ľudí, ktorí nie sú ochotní robiť pokánie. V porovnaní s obyvateľmi Ninive a kráľovnou zo Sáby, ktorí vo svojej generácii dokázali reagovať na odkaz Božích služobníkov, farizeji, ktorí sa snažili o diskreditáciu Ježiša, úplne zlyhali. Skrze Pána síce mohli zakúsiť Božiu moc, aj oslobodenie od démonov, ale svojou nekajúcnosťou sa otvorili pre ešte väčšiu démonizáciu.

Nepochopenie od najbližších

Keď sa Pán vysporiadal s kritikou a intrigami farizejov, prišla ďalšia rana. Ježiša vyhľadali jeho príbuzní. Matka s jeho bratmi s ním chceli hovoriť. O dôvode tohto rozhovoru Matúšovo evanjelium mlčí, Marek ho však uvádza: „Keď to počuli Jeho príbuzní, vyšli Ho zlapať, lebo hovorili, že postúpil z rozumu.“ (Mk 3,21) Možno sa domnievali, že to preháňa, keď takto konfrontuje farizejov a hovorí kontroverzné veci. Mária, ktorá zažila anjelské navštívenie a počula proroctvá o svojom Synovi, asi nepochybovala o jeho mesiášstve, ale spôsob, akým ho Ježiš realizoval, sa jej zrejme veľmi nepozdával. Pán Ježiš mal isto svoju rodinu rád, ale zo spôsobu, akým reagoval na ich snahu ho odviesť a dohovoriť mu, vidíme, že ich postoj považoval za závažnú chybu. Jeho rodinou boli tí, ktorí sa na ňom nepohoršili a konali vôľu jeho Nebeského Otca. To, že v postojoch Ježišových príbuzných došlo k náprave, vidíme na skutočnosti, že po Kristovej smrti a vzkriesení nachádzame jeho matku v kruhu apoštolov v hornej dvorane, s ktorými zažila naplnenie Duchom Svätým na Letnice. Je veľmi pravdepodobné, že tam vtedy bol aj Pánov brat Jakub, ktorý sa neskôr stal vedúcou autoritou jeruzalemského zboru.

Pánova schopnosť vysporiadať sa s protivenstvami, nerobiť kompromisy je príkladom pre každého veriaceho, ktorý chce slúžiť Bohu v moci Ducha. Jeho reakcie na kritiku a osočovanie sú pre nás zdrojom poučenia a povzbudenia, že aj v takýchto situáciách sa dá obstáť a zvíťaziť.

 

Ak vám záleží na vzniku tohoto nového slovenského prekladu Písma,
prosíme, podporte ho svojimi modlitbami a finančnými darmi na špeciálnom účte Slovenskej tlačovej misie:
2921826148/1100



Súvisiace články

Evanjelium podľa Matúša 8. - 11. kapitola|Logos 1 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 13. kapitola|Logos 6 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 17. - 22. kapitola|Logos 1 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 23. - 28. kapitola|Logos 3 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Lukáša 1.-3. kapitola|Logos 6 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie