Evanjelium podľa Matúša 14. - 16. kapitola

Milí priatelia prekladu Biblie Slovenskej tlačovej misie. V tomto čísle Logosu vám prinášame ďalšie kapitoly Matúšovho evanjelia, konkrétne kapitoly 14 až 16. Cieľom práce prekladateľskej komisie STM je vytvorenie nového a moderného prekladu Písma, ktorý bude pokračovať v prekladateľskej tradícii prebudeneckých reformačných prekladov Písma, založených na gréckej predlohe Textu receptu, ktorú na Slovensku reprezentujú Kralická Biblia a preklad profesora Roháčka.

Kapitoly uverejnené v tomto čísle postupne vrcholia v 16. kapitole, kde čítame o Petrovom slávnom vyznaní o Kristovi pri Cézarei Filipovej, keď sa Pán pýta na to, za koho ho ľudia pokladajú a dostáva neurčitú odpoveď, obracia sa na svojich učeníkov. Vtedy z Petrových úst zaznie: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha!“ Pre zjavenie, ktorého sa Petrovi dostalo, ho Pán nazýva skalou a dodáva, že na ľuďoch s takýmto zjavením o Mesiášovi môže byť stavaná cirkev.

Nie je bez zaujímavosti, že o niekoľko riadkov ďalej ten istý Peter odhovára Ježiša od jeho mesiášskeho poslania a obeti, ktorú má priniesť za hriešnych ľudí. Vtedy ho Pán pokarhá a dokonca nazve aj satanom. Dôvodom je, že Peter pri tomto svojom druhom výroku nemyslel „na Božie veci, ale na ľudské“. Na tomto príbehu vidíme, ako veľmi je dôležité pozerať sa na veci Božím spôsobom – nie telesne, ale na základe zjavenia pochádzajúceho z osobného vzťahu s Bohom a života v naplnení Duchom Svätým.

Príjemné čítanie vám praje prekladateľská komisia.

Evanjelium podľa Matúša

14. KAPITOLA

1 V tom čase počul tetrarcha Herodes správu o Ježišovi 2 a povedal svojim služobníkom: To je Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia divotvorné sily. 3 Herodes totiž Jána zatkol, zviazal a dal ho do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, 4 lebo Ján mu hovoril: Nesmieš ju mať! 5 A chcel ho zabiť, ale bál sa ľudí¹, lebo ho mali za proroka. 6 Keď však slávili Herodesove narodeniny, tancovala dcéra Herodiady uprostred hostí a zapáčila sa Herodesovi, 7 a preto jej s prísahou sľúbil dať, čo si len zažiada. 8 A ona, navedená svojou matkou, povedala: Daj mi tu na podnose hlavu Jána Krstiteľa! 9 Kráľ sa zarmútil, no pre prísahy a kvôli spoluhodovníkom prikázal, aby jej ju dali. 10 A poslal kata a dal Jána vo väzení sťať. 11 Jeho hlavu priniesli na podnose, dali dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12 Jeho učeníci prišli, vzali jeho telo a pochovali ho. Potom odišli a oznámili to Ježišovi.

13 Keď to Ježiš počul, odišiel odtiaľ na lodi do ústrania na pusté miesto. Davy sa to dopočuli a išli za ním pešo z miest. 14 Keď Ježiš vystúpil z lode, uvidel veľký dav; zľutoval sa nad nimi a uzdravil ich chorých. 15 Keď nastal večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť davy, aby si šli do dedín nakúpiť jedlo. 16 Ježiš im však povedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť! 17 Povedali mu: Máme tu iba päť chlebov a dve ryby. 18 On však povedal: Prineste mi ich sem! 19 A prikázal davom, aby si posadali do trávy. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu, požehnal, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci davom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali dvanásť plných košov úlomkov, ktoré zvýšili. 21 A tých, ktorí jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí.

22 A Ježiš hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a predišli ho na druhú stranu, kým nerozpustí davy. 23 Rozpustil davy a vyšiel na vrch, aby sa tam v ústraní modlil. Keď nastal večer, bol tam sám. 24 A loď už bola uprostred mora, zmietaná vlnami, bol totiž protivietor. 25 Počas štvrtej nočnej stráže k nim prišiel Ježiš a kráčal po mori. 26 Keď učeníci videli, ako kráča po mori, zľakli sa a vraveli, že je to prízrak a vykríkli od strachu. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som to, nebojte sa! 28 Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, prikáž mi, aby som k tebe prišiel po vode. 29 A on povedal: Poď! Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a prišiel k Ježišovi. 30 Keď však hľadel na silný vietor, bál sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! 31 A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval? 32 Keď vyšli na loď, vietor utíchol. 33 A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Naozaj si Boží Syn!

34 Keď sa preplavili, prišli na územie Genezareta. 35 Keď ho miestni muži spoznali, rozposlali poslov po celom tom okolí, podonášali mu všetkých chorých 36 a prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň lemu jeho rúcha; a ktorí sa dotkli, ozdraveli.

15. KAPITOLA

1 Vtedy prišli k Ježišovi znalci Zákona a farizeji z Jeruzalema a povedali: 2 Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Lebo si neumývajú ruky, keď majú jesť chlieb. 3 On im odpovedal: Prečo aj vy prestupujete Boží príkaz pre svoju tradíciu? 4 Veď Boh prikázal: Cti svojho otca i matku! A: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech zomrie! 5 Vy však hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: To, čím by som ti mohol pomôcť, je dar Bohu, 6 už si nemusí uctiť svojho otca alebo matku. A tak ste pre svoju tradíciu zbavili Boží príkaz platnosti. 7 Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud sa ku mne približuje svojimi ústami a ctí si ma perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 9 No nadarmo ma uctievajú, keď vyučujú náuky, ktoré sú iba ľudskými príkazmi. 10 Nato si privolal dav a povedal im: Počúvajte a rozumejte! 11 To, čo vchádza do úst, nepoškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. 12 Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo? 13 On odpovedal: Každá rastlina, ktorú nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. 14 Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. Keď však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. 15 Peter mu na to povedal: Vylož nám to podobenstvo! 16 A Ježiš povedal: Ešte aj vy ste takí nechápaví? 17 Ešte stále nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do záchoda? 18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania; 20 to sú veci, ktoré poškvrňujú človeka. Jesť neumytými rukami však človeka nepoškvrňuje.

21 Ježiš odtiaľ vyšiel a odišiel do kraja Týru a Sidonu. 22 A hľa, istá kanaánska žena z toho kraja vyšla a kričala za ním: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne trápená démonom. 23 On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili a prosili ho: Pošli ju preč, lebo kričí za nami. 24 On odpovedal: Som poslaný iba k ovciam, ktoré zahynuli z domu Izraela. 25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi! 26 On odpovedal: Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. 27 A ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Vtedy jej Ježiš odpovedal: Ó, žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš. A od tej hodiny bola jej dcéra uzdravená.

29 Ježiš odtiaľ odišiel a prišiel ku Galilejskému moru. Vyšiel na vrch a sadol si tam. 30 Prišli k nemu početné davy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho iných. Kládli ich Ježišovi k nohám a on ich uzdravoval, 31 takže sa davy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.

32 Ježiš si zavolal svojich učeníkov a povedal: Je mi ľúto toho davu, lebo už tri dni zostávajú so mnou a nemajú čo jesť. Nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste. 33 A učeníci mu povedali: Odkiaľ zoženieme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký dav? 34 Ježiš im povedal: Koľko máte chlebov? Oni povedali: Sedem a zopár rybičiek. 35 Nato prikázal zástupom, aby si posadali na zem, 36 a vzal tých sedem chlebov a ryby, poďakoval, lámal a dával svojim učeníkom a učeníci dávali davom. 37 Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem veľkých košov plných úlomkov, ktoré sa zvýšili. 38 Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. 39 Potom rozpustil davy, nastúpil na loď a prišiel do kraja Magdala.

16. KAPITOLA

1 Prišli farizeji a saduceji a pokúšali ho; žiadali, aby im ukázal znamenie z neba. 2 On im však odpovedal: Keď nastane večer, hovoríte: Bude pekné počasie, lebo sa červená nebo. 3 A ráno: Dnes bude zlé počasie, lebo sa červená zamračené nebo. Pokrytci, vzhľad neba viete posúdiť a znamenia časov nemôžete? 4 Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie, no znamenie mu nebude dané, iba ak znamenie proroka Jonáša. A nechal ich tam a odišiel.

5 Keď sa jeho učeníci preplavili na druhý breh, zistili, že zabudli vziať chlieb. 6 A Ježiš im povedal: Dávajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov a saducejov! 7 Oni sa medzi sebou dohadovali: Nevzali sme chlieb. 8 Ježiš to poznal a povedal im: Čo sa dohadujete medzi sebou, vy maloverní? Že nemáte chlieb? 9 Ešte nerozumiete? Ani sa nepamätáte na tých päť chlebov pre päťtisíc a na to, koľko košov ste nazbierali? 10 Ani na tých sedem chlebov pre štyritisíc a na to, koľko veľkých košov ste nazbierali? 11 Ako to, že nerozumiete, že som vám nehovoril o chlebe, ale aby ste sa chránili kvasu farizejov a saducejov? 12 Vtedy pochopili, že nepovedal, aby sa chránili kvasu chleba, ale učenia farizejov a saducejov.

13 Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: Za koho majú ľudia mňa – Syna človeka? 14 A oni povedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, ďalší za Jeremiáša alebo jedného z prorokov. 15 Povedal im: A za koho ma máte vy? 16 Šimon Peter odpovedal: Ty si Mesiáš², Syn živého Boha! 17 Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. 18 A ja ti hovorím, že ty si Peter³, a na tej skale postavím svoju cirkev a brány podsvetia⁴ ju nepremôžu. 19 A dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané aj na nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj na nebi. 20 Vtedy svojim učeníkom prikázal, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.

21 Odvtedy začal Ježiš objasňovať svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema, veľa vytrpieť od starších, veľkňazov a znalcov Zákona, byť zabitý a na tretí deň vzkriesený. 22 Peter si ho vzal stranou a začal mu dohovárať: Nech je ti Boh milostivý, Pane! To sa ti nikdy nestane! 23 On sa však obrátil a povedal Petrovi: Choď za mňa, satan! Si mi pohoršením, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské. 24 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma! 25 Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu⁵, stratí⁶ ju a kto by stratil svoju dušu pre mňa, nájde ju. 26 Lebo čo osoží človeku, keby získal hoci aj celý svet a o svoju dušu by prišiel? Alebo čo dá človek ako protihodnotu za svoju dušu? 27 Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. 28 Veru, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, isto neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.