Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Evanjelium podľa Matúša 17. - 22. kapitola

logos-1-2013-preklad.jpg

 

Milí čitatelia, opäť k vám po čase prichádzame s ukážkou z nového prekladu Písma. Práce na Evanjeliu podľa Matúša sa pomaly blížia k záveru, a preto vám prinášame ďalších niekoľko kapitol a v mene prekladateľského tímu vám prajeme požehnané čítanie.

 

 

 

 

 

 

 Evanjelium podľa Matúša

17. KAPITOLA

1 Po šiestich dňoch vzal Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do ústrania. 2 A premenil sa pred nimi: tvár sa mu rozžiarila ako slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3 A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4 Peter na to povedal Ježišovi: Pane, je dobré, že sme tu. Ak chceš, postavíme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. 5 A kým ešte hovoril, zrazu ich zastrel žiarivý oblak a hľa, hlas z toho oblaku povedal: Toto je môj milovaný Syn, z ktorého sa teším. Jeho počúvajte. 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7 Ježiš pristúpil, dotkol sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! 8 A keď pozdvihli svoje oči, nevideli nikoho, iba samotného Ježiša.

9 Keď schádzali z vrchu, Ježiš im prikázal: Nehovorte nikomu o tom videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych! 10 Jeho učeníci sa ho opýtali: Prečo teda znalci Písma hovoria, že najprv musí prísť Eliáš? 11 Ježiš im odpovedal: Áno, Eliáš príde a všetko obnoví; 12 no hovorím vám, že Eliáš už prišiel a nespoznali ho, ale urobili mu všetko, čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka. 13 Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

14 Keď prišli k davu, pristúpil k nemu nejaký človek, padol pred ním na kolená 15 a povedal: Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo má epilepsiu a hrozne trpí, lebo často padá do ohňa a často do vody. 16 Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale oni ho nemohli uzdraviť. 17 Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy budem s vami? Dokedy vás budem znášať? Priveďte mi ho sem! 18 Ježiš ho pokarhal a démon z neho vyšiel. Chlapec bol od tej chvíle uzdravený. 19 Vtedy pristúpili učeníci k Ježišovi a v ústraní sa ho spýtali: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 20 Ježiš im povedal: Pre vašu neveru! Lebo veru hovorím vám: keby ste mali vieru ako horčičné zrno, povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam!, on prejde a nič vám nebude nemožné. 21 Tento druh však nevychádza inak ako modlitbou a pôstom.

22 Keď sa zdržiavali v Galilei, Ježiš im povedal: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, 23 zabijú ho, ale tretieho dňa bude vzkriesený. Oni sa veľmi zarmútili. 24 A keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachiem1 a povedali: Váš učiteľ neplatí dvojdrachmy! 25 On povedal: Platí! Keď vošiel do domu, Ježiš ho predišiel a povedal: Čo myslíš, Šimon, od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň? Od svojich synov či od cudzích? 26 Keď mu Peter odpovedal: Od cudzích, Ježiš mu povedal: Potom sú synovia oslobodení! 27 Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a vezmi prvú rybu, ktorá sa chytí. Keď jej otvoríš ústa, nájdeš statér2. Ten vezmi a daj im ho za mňa a za seba.

18. KAPITOLA

1 V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi a povedali: Kto je teda v kráľovstve Nebies najväčší? 2 Ježiš si zavolal dieťa a postavil ho doprostred medzi nich 3 a povedal: Veru, hovorím vám, keď sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva Nebies. 4 Ktokoľvek sa pokorí ako toto dieťa, ten je v kráľovstve Nebies najväčší. 5 A ktokoľvek by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma, 6 a ktokoľvek by pohoršil3 jedného z týchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na šiju zavesili veľký mlynský kameň a potopili ho do morských hlbín. 7 Beda svetu pre pohoršenia. Lebo pohoršenia musia prísť, ale beda tomu človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza. 8 Ak ťa pohoršuje tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba. Je pre teba lepšie vojsť do života chromý alebo zmrzačený ako mať obidve ruky a obidve nohy a byť hodený do večného ohňa. 9 A ak ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba. Je pre teba lepšie vojsť do života jednooký ako mať obidve oči a byť hodený do ohnivej Gehenny. 10 Dajte si pozor, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto malých! Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 11 Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo zahynulo. 12 Čo si myslíte: keby mal nejaký človek sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? 13 A keď sa stane, že ju nájde, veru, hovorím vám, že sa bude z nej radovať viac ako z tých deväťdesiatich deviatich, ktoré nezablúdili. 14 Takisto nie je vôľa vášho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto malých.

15 Keby proti tebe zhrešil tvoj brat, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami4. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. 16 Ale ak neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby ústami dvoch alebo troch svedkov bolo potvrdené každé slovo. 17 A keby ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi; a keby neposlúchol ani cirkev, nech je ti ako pohan a vyberač daní. 18 Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. 19 Opäť vám hovorím: Ak sa dvaja z vás zhodnú na zemi ohľadom akejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 20 Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.

21 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľkokrát mám odpustiť svojmu bratovi, keď proti mne zhreší? Či až sedemkrát? 22 Ježiš mu povedal: Nehovorím ti, že až sedemkrát, ale až sedemdesiatsedemkrát5. 23 Preto sa kráľovstvo Nebies podobá kráľovi, ktorý si chcel vyrovnať účty so svojimi sluhami6. 24 A keď začal rátať, priviedli mu jedného dlžníka, ktorý mu dlhoval desaťtisíc talentov. 25 Nemal však ako zaplatiť a jeho pán rozkázal predať jeho, aj jeho ženu a deti a všetko, čo mal, a splatiť dlh. 26 Vtedy sluha padol na zem, klaňal sa mu a hovoril: Pane, pozhovej mi a všetko ti splatím! 27 A pán sa nad tým sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28 Ten sluha odišiel, našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu dlhoval sto denárov, chytil ho a škrtil so slovami: Zaplať mi, čo si dlžný! 29 Vtedy mu jeho spolusluha padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti splatím! 30 On však nechcel, ale odišiel a dal ho do väzenia, dokiaľ mu nesplatí, čo bol dlžný. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a porozprávali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 Vtedy si ho jeho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, celý ten dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zľutoval nad tebou? 34 A jeho pán sa rozhneval, vydal ho mučiteľom, dokiaľ mu nesplatí všetko, čo mu bol dlžný. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi ich priestupky.

19. KAPITOLA

1 A stalo sa, že keď Ježiš dokončil tieto slová, odobral sa z Galiley a prišiel do judského kraja za Jordánom. 2 A išli za ním početné davy a on ich tam uzdravoval.

3 Prišli k nemu farizeji a pokúšali ho. Hovorili: Smie človek prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu? 4 A on odpovedal: Nečítali ste, že ten, ktorý ich stvoril, stvoril ich od počiatku ako muža a ženu 5 a povedal: Preto človek opustí otca i matku a pripojí sa k svojej manželke, a tí dvaja budú jedno telo? 6 Takže už viac nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje! 7 Povedali mu: Prečo potom Mojžiš prikázal dať jej rozvodový list a prepustiť ju? 8 Povedal im: Mojžiš vám dovolil prepustiť vaše manželky pre tvrdosť vášho srdca, ale od počiatku to tak nebolo. 9 Ale hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku pre inú príčinu ako pre smilstvo a oženil by sa s inou, cudzoloží, a ten, kto sa ožení s prepustenou, cudzoloží. 10 Jeho učeníci mu povedali: Ak je to medzi mužom a ženou takto, nie je dobré sa oženiť. 11 No on im povedal: Nie všetci chápu7 toto slovo, len tí, ktorým je to dané. 12 Lebo sú eunusi, ktorí sa tak narodili z lona matky, niektorých urobili eunuchmi ľudia a sú eunusi, ktorí sa sami stali eunuchmi pre kráľovstvo Nebies. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.

13 Vtedy k nemu priniesli deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Učeníci im však dohovárali. 14 Ale Ježiš povedal: Nechajte deti a nebráňte im prísť ku mne, lebo takým patrí kráľovstvo Nebies. 15 A keď na nich položil ruky, odišiel odtiaľ.

16 A hľa, prišiel k nemu jeden človek a povedal: Dobrý učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život? 17 On mu povedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh. Ak chceš vojsť do života, zachovávaj príkazy. 18 Povedal mu: Ktoré? A Ježiš povedal: Nezavraždíš! Nescudzoložíš! Neukradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19 Cti svojho otca i matku! A milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 20 Ten mladík mu povedal: Toto všetko som zachovával od svojej mladosti, čo mi ešte chýba? 21 Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! 22 No keď mladík počul tie slová8, odišiel smutný, lebo mal veľa majetku.

23 A Ježiš povedal svojim učeníkom: Veru, hovorím vám, že bohatý ťažko vojde do kráľovstva Nebies. 24 Znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. 25 Keď to počuli jeho učeníci, veľmi užasli a hovorili: Kto potom môže byť spasený? 26 Ježiš však na nich pozrel a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je možné všetko. 27 Vtedy mu Peter odpovedal: Hľa, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. Čo teda budeme mať? 28 A Ježiš im povedal: Veru, hovorím vám, že vy, ktorí ste ma nasledovali, pri znovuzrodení, vtedy, keď usadne Syn človeka na trón svojej slávy, usadnete aj vy na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. 29 A každý, kto opustil domy9, bratov alebo sestry, otca alebo matku, manželku alebo deti, alebo polia pre moje meno, dostane stonásobne viac a zdedí večný život. 30 Mnohí prví však budú poslední a poslední prví.

20. KAPITOLA

1 Lebo kráľovstvo Nebies je podobné hospodárovi, ktorý sa skoro ráno vybral najať si robotníkov do svojej vinice. 2 Dohodol sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. 3 A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných, ako stoja na námestí a sú bez práce. 4 Aj tým povedal: Poďte aj vy do vinice a dám vám, čo bude spravodlivé. A oni išli. 5 Opäť vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté. 6 A keď vyšiel okolo jedenástej hodiny, našiel iných, ako stoja a sú bez práce a povedal im: Čo tu stojíte celý deň bez práce? 7 Povedali mu: Pretože nás nikto nenajal. Povedal im: Choďte aj vy do vinice a dostanete, čo bude spravodlivé. 8 Keď nastal večer, povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu počnúc od posledných až po prvých. 9 Keď prišli tí najatí okolo jedenástej hodiny, dostali po denári. 10 A keď prišli tí, ktorí boli najatí ako prví, mysleli si, že dostanú viacej, ale aj oni dostali po denári. 11 A keď si ho vzali, reptali proti hospodárovi 12 a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu a postavil si ich na roveň nám, ktorí sme znášali bremeno dňa a horúčavu. 13 Ale on odpovedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti. Nedohodol si sa so mnou na denári? 14 Vezmi si, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať rovnako ako aj tebe. 15 Nemám snáď právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo je tvoje oko zlé10, že ja som dobrý? 16 Tak budú poslední prví a prví poslední, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.

17 Keď Ježiš išiel hore do Jeruzalema, cestou vzal tých dvanásť učeníkov do ústrania a povedal im: 18 Hľa, ideme hore do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a znalcom Zákona, odsúdia ho na smrť 19 a vydajú ho pohanom, aby sa mu posmievali, zbičovali ho a ukrižovali, a na tretí deň vstane z mŕtvych.

20 Vtedy k nemu prišla matka Zebedejových synov so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila ho o niečo. 21 On jej povedal: Čo chceš? Povedala mu: Povedz, aby títo dvaja moji synovia sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici v tvojom kráľovstve. 22 Ježiš však odpovedal: Neviete, o čo prosíte. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a byť pokrstení krstom, ktorým sa ja krstím? Povedali mu: Môžeme. 23 A on im povedal: Môj kalich síce piť budete a krstom, ktorým sa ja krstím, budete pokrstení, ale posadiť niekoho po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou, ale budú tam sedieť tí, pre ktorých je to pripravené od môjho Otca. 24 Keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov. 25 Ježiš si ich však zavolal a povedal im: Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a veľmoži im vládnu. 26 Takto to medzi vami nebude: ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami veľkým, nech je vaším služobníkom; 27 a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, nech je vaším otrokom; 28 ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život11 ako výkupné za mnohých.

29 Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním početný dav. 30 A hľa, dvaja slepí sedeli pri ceste. Keď počuli, že tade ide Ježiš, kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami! 31 Dav ich napomínal, aby mlčali, no oni ešte viac kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami! 32 Ježiš zastal, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám urobil? 33 Povedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči! 34 A Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď začali vidieť a nasledovali ho.

21. KAPITOLA

1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage, k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko, odviažte a priveďte mi ich. 3 A keby vám niekto niečo vravel, povedzte: Pán ich potrebuje a hneď ich pošle. 4 To všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal: 5 Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na oslici a na mláďati ťažného zvieraťa. 6 A učeníci odišli a urobili, ako im Ježiš prikázal. 7 Priviedli oslicu aj osliatko, položili na ne svoje plášte a vysadili ho na ne. 8 A veľký dav rozprestieral na cestu svoje plášte, iní zase osekávali zo stromov vetvy a kládli na cestu. 9 Davy, ktoré išli pred ním, aj ktoré šli za ním, kričali a hovorili: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! 10 Keď vošiel do Jeruzalema, nastal v celom meste rozruch a povrávalo sa: Kto je to? 11 A davy hovorili: To je Ježiš, ten prorok z galilejského Nazareta.

12 Ježiš vošiel do Božieho chrámu a vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly aj predavačom holubov lavice 13 a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste z neho urobili brloh lupičov. 14 V chráme k nemu prišli slepí aj chromí a uzdravil ich. 15 Keď však veľkňazi a znalci Zákona videli tie podivuhodné veci, ktoré robil, a deti, ktoré kričali a hovorili: Hosana Synovi Dávidovmu! nahnevali sa 16 a povedali mu: Počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Nikdy ste nečítali: Z úst nemluvniat a dojčiat pripravil si si chválu? 17 Nechal ich a odišiel z mesta do Betánie, a tam prenocoval.

18 Keď sa ráno vracal do mesta, vyhladol. 19 Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé listy a povedal mu: Nech sa až naveky na tebe neurodí ovocie! A figovník hneď vyschol. 20 Keď to učeníci videli, čudovali sa a hovorili: Ako ten figovník hneď vyschol!? 21 Ježiš im odpovedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte to nielen s figovníkom, ale aj keď poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa to, 22 a všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou, dostanete.

23 Keď prišiel do chrámu a učil, prišli k nemu veľkňazi a starší ľudu a povedali: Akým právom robíš tieto veci? A kto ti dal to právo? 24 A Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, akým právom tie veci robím. 25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba alebo od ľudí? Uvažovali medzi sebou a povedali: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? 26 A keď povieme: Od ľudí – bojíme sa davu, lebo všetci považujú Jána za proroka. 27 Odpovedali Ježišovi: Nevieme. Aj on im povedal: Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tieto veci. 28 No, čo si myslíte? Jeden človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do mojej vinice. 29 On odpovedal: Nechce sa mi! Ale neskôr to oľutoval a šiel. 30 Keď prišiel k druhému, povedal mu to isté. A ten odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. 31 Ktorý z tých dvoch vykonal otcovu vôľu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Veru, hovorím vám, že vyberači daní a prostitútky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32 Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti a neuverili ste mu, ale vyberači daní a prostitútky mu uverili. A vy, keď ste to videli, ani potom ste to neoľutovali a neuverili mu.

33 Vypočujte si iné podobenstvo: Istý človek bol hospodár; vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Prenajal ju vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas úrody, poslal svojich sluhov k vinohradníkom, aby zobrali jeho úrodu. 35 Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili, ďalšieho ukameňovali. 36 Znova poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, ale urobili im to isté. 37 Napokon k nim poslal svojho syna a povedal: Môjho syna budú mať v úcte. 38 Keď však vinohradníci uvideli syna, povedali si medzi sebou: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a zmocnime sa jeho dedičstva! 39 Chytili ho, vyhodili z vinice a zabili. 40 Keď teda príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom? 41 Povedali mu: Tých zlých kruto zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú odovzdávať úrodu v určenom čase. 42 Ježiš im povedal: Nečítali ste nikdy v písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, že Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. 44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne, toho rozdrví. 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, poznali, že hovorí o nich 46 a chceli sa ho zmocniť, ale mali strach z davov, lebo ho považovali za proroka.

22. KAPITOLA

1 Ježiš im znova odpovedal v podobenstvách: 2 Kráľovstvo Nebies je podobné kráľovi, ktorý vystrojil svojmu synovi svadbu. 3 A poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale nechceli prísť. 4 Opäť poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoju hostinu som prichystal, moje voly a vykŕmený dobytok sú pozabíjané a všetko je hotové. Poďte na svadbu! 5 Ale oni na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6 A ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pozabíjali. 7 A keď to kráľ počul, rozhneval sa a vyslal svoje vojská, tých vrahov zahubil a ich mesto podpálil. 8 Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce pripravená, ale pozvaní neboli hodní. 9 Choďte teda na rázcestia a všetkých, ktorých nájdete, pozvite na svadbu. 10 A tí sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi. 11 Keď však kráľ vošiel, aby sa pozrel na hodovníkov, uvidel tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu, 12 a povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobný odev? A on zanemel. 13 Vtedy povedal kráľ služobníkom: Zviažte mu nohy aj ruky, vezmite ho a vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. 14 Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.

15 Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho nachytali v reči. 16 A poslali k nemu svojich učeníkov s herodiánmi, ktorí povedali: Učiteľ, vieme, že si pravdivý a Božej ceste učíš podľa pravdy a nedbáš na nikoho, lebo nepozeráš na to, kto je kto12. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je správne dávať daň cisárovi alebo nie? 18 Ježiš však spoznal ich zlobu a povedal: Pokrytci, prečo ma pokúšate? 19 Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! A oni mu priniesli denár. 20 A povedal im: Čí je tento obraz a nápis? 21 Povedali: Cisárov. Vtedy im povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie. 22 Keď to počuli, čudovali sa, nechali ho a odišli.

23 V ten deň k nemu prišli saduceji, ktorí hovoria, že vzkriesenie nie je, a opýtali sa ho: 24 Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bezdetný, nech si jeho brat ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomstvo. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel, a pretože nemal potomstvo, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26 Tak podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho. 27 A napokon po všetkých zomrela aj žena. 28 Ktorého teda z tých siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci. 29 Ježiš im odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte písma ani Božiu moc. 30 Pri vzkriesení sa totiž ľudia neženia ani nevydávajú, ale sú ako Boží anjeli v nebi. 31 A o vzkriesení z mŕtvych ste nečítali, čo vám bolo povedané od Boha: 32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. 33 Keď to počuli davy, žasli nad jeho učením.

34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa spolu 35 a jeden z nich, znalec Zákona, opýtal sa, aby ho pokúšal: 36 Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone? 37 A Ježiš mu povedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je prvé a najväčšie prikázanie. 39 A druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 40 Od týchto dvoch prikázaní závisí celý zákon i proroci.

41 Keď sa farizeji zišli, Ježiš sa ich opýtal: 42 Čo si myslíte o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov. 43 A povedal im: Ako to teda, že ho Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy13! 45 Ak ho teda Dávid nazýva Pánom, ako to, že je jeho synom? 46 A nikto mu nemohol odpovedať ani slovo, ani sa ho od toho dňa nikto viac neodvážil vypytovať.

1 tzn. chrámovej dane

2 strieborná minca v hodnote dvojnásobku dvojdrachmy

3 al. naviedol na hriech; tak aj vo vv. 7-9

4 gr. medzi tebou a ním samým

5 al. sedemdesiatkrát sedem

6 gr. otrokmi; tak aj v nasl. veršoch

7 al. prijímajú; tak aj vo v. 12

8 gr. to slovo

9 al. domácnosti, rodiny

10 Môže ísť o hebrejský idióm hovoriaci o lakomstve.

11 al. dušu

12 gr. na tvár ľudí

13 gr. za podnož tvojich nôh



Súvisiace články

Evanjelium podľa Matúša 8. - 11. kapitola|Logos 1 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 13. kapitola|Logos 6 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 23. - 28. kapitola|Logos 3 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Matúša 12. kapitola|Logos 5 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Lukáša 1.-3. kapitola|Logos 6 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie