Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

HILLSONG NewYork City

Boli sme pri zrode

3. október 2010, Fillmore Theater, medzi 15. a 16. ulicou a 3. a 4. avenue, iba niekoľko zastávok metrom od známej ulice Time Square, či miesta mnohých známych broadwayských muzikálov, sa od 18.00 koná tretia zo série piatich Focus Nights, ktoré majú vyústiť do prvej oficiálnej bohoslužby novozaloženej cirkvi Hillsong NYC a redakcia Logosu bola pri tom.

Expanzia tejto cirkvi, do jedného z najznámejších a najatraktívnejších miest na svete, je postupným napĺňaním vízie jej lídrov. Okrem austrálskych miest Sydney a Brisbaine, má cirkev svoje zastúpenie v Londýne, Moskve, Kapskom meste, Paríži, Kyjeve a v Štockholme.

Je 17.45 a postupne sa približujem k divadlu (alebo skôr ku koncertnému pubu, ktorý je na túto akciu prenajatý). Pred vstupom do priestorov bohoslužby vidím dlhý rád, ktorý lemuje takmer celý blok a má viac ako sto metrov. Nikto sa netlačil, nepredbiehal a ani nejavil známky nervozity kvôli čakaniu v dlhom rade. Trochu som sa znepokojil, lebo som mal obavy, že sa nemusím zmestiť dnu a rozmýšľal som „zaradiť“ sa niekde uprostred. Pokojne stojaci v rade ma však upokojili, že dovnútra sa dostane každý. Bolo päť minút pred šiestou a dvere sa otvorili. Na každom kroku príjemne pôsobiaci ľudia – uvádzači, ktorí lemovali cestu od vchodových dverí až do sály na poschodí. Behom piatich minút sa každý dostal dovnútra, sála sa zaplnila a usádzači bez zaváhania dokázali usadiť v krátkom čase asi 400-500 ľudí (miestnosť aj balkóny na poschodí boli plné, nedostatok stoličiek sa riešil sedením na zemi na jednom kraji sály).

Dynamika, rytmika, kvalitný spev či celkový zvuk chvál bol podľa očakávania na vysokej úrovni.

Presne o šiestej vystúpili na scénu chváliči na čele s vedúcim chvál Hillsong London Jay Cookom a asi po minútovej videoprojekcii, ktorá spolu so svetlami navodila správne očakávanie od chvál, sa začalo uctievať. Dynamika, rytmika, kvalitný spev či celkový zvuk chvál bol na takej úrovni, akú by sme od tejto cirkvi, ktorej chvály v značnej miere spievame aj na našich bohoslužbách, očakávali. Ľudia spontánne dvíhali ruky, tlieskali a tancovali. Chváliči pôsobili mlado, oblečení metropolitným, voľným štýlom. Po pol hodine nasledovala zbierka, kde zakladajúci člen Hillsongu NYC povzbudil ľudí tým, že poukázal na Božiu prirodzenosť dávania, ktorá sa najviac manifestovala tým, že Boh dal svojho Jednorodeného Syna na to, aby každý, kto v neho uverí, mal večný život. Po zbierke sa ujal slova hlavný kazateľ večera – starší zboru Hillsong Austrália a zodpovedný za víziu rastu zboru v australských mestách, Joel A´bell. To, že tieto večery neboli oficiálnou bohoslužbou, ale len akýmisi prípravami či skúškami potvrdil aj fakt, že Joel kázal v tmavých rifliach a v koženej bunde. Pozvánka na facebooku a twitteri hovorila o tom, že Joel je veľmi skúseným a obľúbeným kazateľom a jeho, ani nie 45-minútová kázeň, to vskutku potvrdila. Jej názov by mohol byť „Growing pain“ alebo bolesť spojená s rastom. Pomohol si príbehom so svojou dcérou, ktorá sa mu neraz sťažovala na bolesť, ktorá nebola spôsobená fyzickou aktivitou. Vysvetlil jej, že pri dospievaní sa dostaví bolesť, ktorá síce nie je príjemná, ale jej výsledkom je zrelosť a teda dospelosť človeka. Povedal, že v dnešnej cirkvi človek zažíva bolesť v podobe nekomfortu a robenia takých vecí, na ktoré bol určený, a nie tých, ktoré by človek robil rád, ale výsledkom tohto procesu je rast a zrelosť. Veľa cirkví vraj chce túto bolesť minimalizovať, alebo ju chce úplne obmedziť, čo je síce na prvý pohľad správne, ale cirkev z toho neprofituje a ľudia sa zatvárajú do vlastnej zóny pohodlia, nechcú v cirkvi slúžiť a akákoľvek nedokonalosť je kritizovaná bez toho, aby sa hľadalo riešenie. Joel hovoril z 1. listu Korinťanom, 12. kapitoly a z Efezským 4. kapitoly o skutočnosti, že cirkev je jedno telo, ale má viacero častí. Hlavou cirkvi je síce Kristus, ale vedenie cirkvi je na Bohom povolaných ľuďoch, ktorí vedú kormidlo lode. Úlohou pastora je dať ľuďom priestor na službu, alebo objaviť v nich talent, ktorý môže byť v cirkvi využitý. Ľudia by nemali robiť v cirkvi to, čo cítia, že by mali robiť, ale to, čo je v cirkvi potrebné robiť a teda to, čo pastor vníma ako potrebné. Joel sa dotkol aj medziľudských vzťahov a povedal, že ten, kto ešte nezažil v cirkvi sklamanie v oblasti vzťahov, isto nejaké zažije. Takisto povedal, že ak niekto chce riešiť konflikt v cirkvi odchodom do inej, veľa si nepomôže, lebo príde na to, že tie isté príznaky ho sprevádzajú všade a teda problémy si nosí so sebou. Jednoznačným odkazom Joela bolo poukázanie na skutočnosť, že nepríjemnosti v cirkvi spôsobujú rast a človek pokiaľ chce efektívne slúžiť Bohu, musí sa podriadiť autorite a spolupracovať na tom, aby telo Kristovo rástlo. Joel doobeda navštívil so synom aj cirkev Time Square pastora Wilkersona a dotkol sa istej statickosti aspektu tejto bohoslužby, keď vysvetlil synovi, že iný štýl uctievania či vedenia bohoslužby ešte automaticky neznamená, že cirkev je mimo Božej vôle. Za kľúčové považoval uctievanie Ježiša a kázanie z Božieho slova. Joel sa neskôr prejavil ako statočný evanjelista a veľmi zdatným spôsobom vysvetlil potrebu a cestu spasenia bez akýchkoľvek emotívnych twistov. Na jeho výzvu zareagovalo asi 30 ľudí, za ktorých sa pomodlil a uvádzači ich pozvali do osobitnej miestnosti, kde sa s nimi porozprávali, získali kontakty, prípadne odovzdali knihy. Po modlitbe mal Joel ešte slovo poznania pre uzdravenie rôznych chorôb. Menoval príznaky a choroby a ľudia sa hlásili, aby sa za nich neskôr pomodlil. Celá bohoslužba skončila jednou veľmi pomazanou chválou, ktorá nenechala jednu ruku nezodvihnutú či ústa zatvorené. Ani nie po hodine a pol sa zhromaždenie skončilo. Nebolo síce dlhé, ale veľmi intenzívne a presne napĺňajúce svoj účel. Najväčšia skupina ľudí boli ľudia vo veku 25-35 rokov, no vidieť bolo i celé rodiny a starších ľudí. Ľudia po skončení bohoslužby nadväzovali kontakty a neopúšťali sálu ešte takmer pol hodiny. Zhruba pred ôsmou sa mi podarilo dostať k Joelovi a požiadal som ho o rozhovor pre našich čitateľov. Keďže v sále stále hrala hudba, Joelove odpovede sú iba reprodukciou jeho odpovedí.

Aká je momentálne situácia v Austrálii? Mám na mysli krajinu a aj cirkev.

Po voľbách sa vo vláde usadila strana labouristov (liberálna strana pozn. redakcie), ktorá okrem iných skutočností, chce legalizovať homosexualitu, potraty či iné záležitosti, ktoré vnímame ako jednoznačný rozpor s konzervatívnymi biblickými hodnotami. Musíme sa veľa modliť a prezentovať naše názory na verejnosti. V cirkvi sa nám darí, vďaka Bohu. Máme už štyri zborové budovy (tri v Sydney a jednu v Brisbane). Týždenne máme v týchto mestách viac ako 30 bohoslužieb a takmer na každej vidíme nových ľudí, ktorí odovzdávajú život Ježišovi. Cirkev napreduje a to nás teší.

Akými problémami prechádza aktuálne Hillsong Austrália?

Jedným z najväčších problémov je takzvaná druhá generácia kresťanov a to sú deti našich veľmi aktívnych členov. Prichádzajú už do prostredia, kde veci fungujú a ktoré berú akoby za samozrejmosť. Musia zažiť na osobnej úrovni Boží dotyk, inak to všetko môže skončiť iba na istej náboženskosti, ktorá nie je cieľom kresťanstva. Boh chce skutočný vzťah s človekom, a nie istú formu správania. Máme viaceré programy a aktivity, ktorých cieľom nie je len zapojiť do Božej práce túto generáciu, ale hlavne dať možnosť spoznať skutočného Boha.

Znamená to, že Hillsong Austrália sa sústreďuje iba na mladých ľudí?

Istotne nie. V našich cirkvách nájdete zastúpenie z každej vekovej skupiny. Najmenej sme doteraz robili pre ľudí nad 65 rokov, ale aj v tomto sa naprávame a začali sme rôzne aktivity, ktorých cieľovou skupinou sú práve títo ľudia. Nedá sa o nás povedať, že sme cirkev, ktorej jediným cieľom sú mladí ľudia, to naozaj nie.

Ako vnímate ako vedenie cirkvi skutočnosti, ktoré sa dejú teraz vo svete – prírodné katastrofy, finančná kríza a podobne. Vnímate to ako fakt, že Ježišov príchod je už blízko?

Treba skutočne povedať, že v poslednom čase sa dejú veci s väčšou intenzitou ako v minulosti a hovorí to o istom trende, ale buďme úprimní, každá generácia od Ježiša verí, že je tou generáciou. To je fajn, lebo Ježiš nás povoláva k bdelosti a pripravenosti, ale nevnímal by som to ako niečo, čo je teraz prioritou číslo jedna. Moderná technológia nám umožňuje vo väčšej miere sledovať, čo sa deje vo svete, ale to nevyhnutne neznamená, že sa tieto veci nediali aj predtým. Ale opakujem, je tu možné vnímať trend, ktorý netreba podceňovať.

Vaša dnešná kázeň ukázala, že cieľom zrejme nie je dav ľudí, ale budovanie cirkvi založenej na biblických princípoch. Ako plánuje Hillsong NYC získavať nových členov a akým spôsobom získavate ľudí pre Krista v Austrálii? Dá sa budovať na mene Hillsong?

Je to naozaj pravda. Nejde nám o masy ľudí ale o ľudí, ktorých cieľom je budovanie cirkvi. Nechceme, aby do našej cirkvi chodili ľudia iba tak, chceme, aby tu ľudia slúžili. Najlepším a najosvedčenejším spôsobom za ostatné roky je nasledujúce. My kresťania musíme byť takí, akí v skutočnosti sme. Žiadna pretvárka či divadlo. Potrebujeme byť pred ľuďmi normálni. Osobná evanjelizácia prostredníctvom rôznych aktivít s nespasenými ľuďmi je číslo jedna v Austrálii, a takto rátame s rastom aj v New Yorku. S ľuďmi treba tráviť čas, modliť sa za nich, vyučovať ich, byť im na blízku. Pouličné masové akcie sa nám teraz nejavia ako efektívny nástroj. Komunikácia s ľuďmi a integrovanie ich do cirkvi je nástroj, ktorý prináša ovocie a do ktorého treba investovať. Prišli sme na to, že meno Hillsong neprinesie do cirkvi nových ľudí. Je istým ťahákom už pre spasených, ale to nie je pre nás cieľová skupina.

<b>Joel A'Bell</b>, pracuje s manželkou Júliou pre Hillsong už viac ako 10 rokov. V súčasnosti pracuje spolu s pastormi Brianom & Bobbie na vízii pre Kampusy v Sydney (Hills, City, South West) a v meste Brisbane. Je oddaným manželom a otcom dcéry Harmony a syna Eliho.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov nielen v Austrálii ale aj New Yorku. (Prvú oficiálnu bohoslužbu, ktorá je plánovaná za účasti pastora Briana Houstona a chvál United na 17. októbra 2010, budeme sledovať a v ďalšom čísle sa budeme snažiť priniesť o jej priebehu stručnú správu.)



Súvisiace články

Po roku opäť v HILLSONG New York City|Logos 10 / 2011 | Radovan Kapusta |Reportáž
Po roku opäť v zbore HILLSONG New York City|Logos 10 / 2012 | Radovan Kapusta |Reportáž
Najrýchlejšie rastúca cirkev v USA|Logos 10 / 2013 | Radovan Kapusta |Reportáž
City Harvest Church v Singapure|Logos 6 / 2013 | Radovan Kapusta |Reportáž
New Creation Church – Singapur|Logos 8 / 2013 | Radovan Kapusta |Reportáž