Israel Houghton

vedúci pastor chvál

,,Verím, že existujem v tejto generácii preto, aby som pomohol cirkvi celosvetovo vidieť, že sa nemusíme do seba uzavrieť a povedať: „Takto to robíme celý život a nebudeme to robiť inak“ hovorí Houghton. ,,Uctievanie nie je o nás. Nie je to o tom, čo z toho môžeme mať. Je to o dávaní. Naša obeť.“

„Nie sme tu preto, aby sme solili soľ a zapaľovali svetlo. Sme tu na to, aby sme išli na miesta, kde je tma a kde chýba soľ, kde ľudia potrebujú silu, ku ktorej my ako kresťania máme prístup a osobné vlastníctvo.“

Israel Houghton pochádza z Kalifornie a v októbri tohto roku oslávil svoje 42 narodeniny. Je známy svojou hudobnou všestrannosťou a miešaním rôznych hudobných štýlov. V  hudobnom priemysle je na plný úväzok od roku 1989. Takisto je vedúcim pastorom chvál v zbore Joela Osteena v Lakewood Church v Houstone v Texase. Založil skupinu New Breed Ministries, s ktorou postupne začali propagovať jednotu kulturálnych, rasových a štylistických línii v hudobnej sfére. Ako mnohonásobný držiteľ cien Stellar Awards, Dove Awards a Grammy Awards rozumie dôležitosti uctievania Boha. Nasledujúci rozhovor prináša jeho pohľad na kreativitu, talent, ale aj odpovede na jeho rodinné pozadie či začiatky skvelej, celosvetovo známej hudobnej kariéry.

Tvoj život mal ťažký začiatok. Ľahko si sa mohol stať len ďalšou potratovou štatistikou.

Áno, mohol. Moja mama je biela. Môj biologický otec je čierny. Keď mala mama 17 rokov, otehotnela. Žila vo Waterloo (Iowa), kde v tom čase v roku 1971 bola veľmi segregovaná spoločnosť. Prišla domov a povedala svojim rodičom: ,,Som tehotná a otec dieťaťa je čierny.“ Bolo to pre nich veľmi zložité, tak jej navrhli, aby išla na potrat a nepokazila si život. Bola úžasnou koncertnou klaviristkou, celý život mala pred sebou a v mnohých ohľadoch mala možnosť to jednoducho nechať len tak „vymažme túto chybu a poďme ďalej“. Ale ona povedala: ,,Nie, nie, ja si toto dieťa nechám.“ Nakoniec to skončilo tak, že sa po dlhý čas vyhýbala ľuďom a málo sa stretávala aj s rodičmi. Keď bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, rozišla sa s mojím biologickým otcom. Tak aby ste si to vedeli predstaviť, bola 17 000 míľ ďaleko od domova, tehotná s čiernym mužom v štáte California, kde sa rozhodovalo o tom, či jej dieťa zoberú, pretože pre štát nebola vhodnou mamou a navyše začala brať drogy. Bolo to celkom ako z nejakého filmu, ale Boh zvrchovane vedel, čo sa deje a spôsobil, že jedného dňa k nej z ničoho nič prešla cez ulicu neznáma žena a povedala jej: ,,Nepoznám ťa a ani ťa nechcem trápiť, ale šla som okolo a veľmi som cítila, že ti mám povedať, že Ježiš ťa miluje. Nie si zabudnutá. Urobila si správnu vec. Všetko bude v poriadku.“ Tieto slová života boli pre ňu také mocné a také revolučné, že padla na kolená a na rohu ulice Carlsbad Avenue v San Diegu odovzdala svoj život Pánovi. Som tu dnes kvôli tomu, že tá žena bola verná Bohu a preto, lebo zvestovala evanjelium mojej mame. Od tej doby sa moja mama nedotkla žiadnej drogy a vo svojom živote zažívala zázrak za zázrakom. Dala mi meno Israel po tom, ako si prečítala o Izraeli v Biblii, ktorú jej dala dotyčná žena. Mnohokrát som sa snažil nejakým spôsobom nájsť tú ženu, vždy to bolo túžbou môjho srdca. Chcel som, aby sa s ňou moja mama stretla. Pred tromi rokmi senior pastor zboru v Lakewoode, Joel Osteen, použil moje svedectvo na kázni. V auguste toho roku dostal list od jednej panej, ktorá sledovala program. V liste opísala situáciu, ktorá sa jej raz stala v Kalifornii, a mala pocit, že ona je tou ženou. Popísala aj iné detaily. Videl som ten list a zavolal som mamu. Povedal som jej, aby si sadla. Prečítal som jej ho, povedal jej meno a ona začala kričať: „To je ona! To je ona! To je ona!“ O pár dní sme sa vydali na návštevu. Spýtal som sa jej, či mala nejakú predstavu o tom, že tým, že prejde cez ulicu zmení život tisícom, možno miliónom ľudí. Potom som sa jej spýtal, prečo to urobila. Povedala, že Boh ju zachránil a jediný spôsob, ako odpovedať na tú záchranu, bolo pomôcť zachrániť niekoho iného. Preto vždy hovorím, že ak chcete zmeniť svet, stačí prejsť cez ulicu, nemusíte prejsť cez oceán.

Vždy hovorím, že ak chcete zmeniť svet, stačí prejsť cez ulicu, nemusíte prejsť cez oceán.

Povedz mi niečo o tvojich rodičoch.

Moji rodičia sú pastormi, takže sme vždy boli v zbore. Sú bieli, moja mama sa vydala za môjho bieleho adoptívneho otca, Henryho Houghtona, keď som mal asi rok. Vyrastal som v Arizone a v Novom Mexiku. Moji traja súrodenci sú bieli a ja som bol vlastne taká čierna ovca rodiny. Bol som čierne dieťa v bielej rodine, v hispánskom zbore. Bola to zábava, bolo to hlučné a vždy spojené s hudbou.

Ako tvoje pozadie a tieto rodinné okolnosti ovplyvnili tvoj vzťah s Bohom?

Keď som mal sedem rokov, po prvýkrát som stretol svojho starého otca, bol to ten istý muž, ktorý povedal mojej mame: ,,Nesmieš si zničiť život.“ Stretol som svojich bratrancov a sesternice, mojich mladších príbuzných, ktorí okolo neho skákali a vešali sa mu okolo krku. Všetci sa tešili. Tak som si pomyslel: „Idem to aj ja skúsiť.“ Tak som sa rozbehol a chcel som mu skočiť do náručia, ale čo si pamätám, bolo, že som sa ocitol na chrbte. Pustil ma na zem. Stále sa nevedel zmieriť s tou vecou. Pýtal som sa: „Čo je na mne zlé? Prečo?“ Neskôr ste na chválach, napríklad od Kenta Henry, ktorý bol takým chváliacim lídrom, mohli počuť, ako spieva: „Hej, len sa priviň do Otcovho náručia a dovoľ, nech ťa miluje.“ A ja som tam iba sedel a vravel si: „Tak s tým mám ešte problém.“ Namýšľal som si, že už som sa cez to dostal, ale práve vtedy ma zasiahla intímnosť uctievania Boha. Uvedomil som si: „Neprešiel si si týmto všetkým, aby si sa zranil, ale aby si sa vytvaroval a zakúsil bolesť, ktorú cíti mnoho ľudí.“ Môj život veľmi vyformovalo to, že som sa ponoril do Otcovej lásky a povzbudzoval druhých, aby ju tiež zakúšali, nezjednodušoval som bolesť tých ľudí, ktorí prišli do cirkvi alebo na koncert, ale citlivo som im pomáhal prísť do bodu prielomu a do toho, čo Boh pre nich naozaj má. Keď si čítate Žalm 139, tak maže vaše myšlienky „Som tu nejakým omylom“, ktorým som tak dlho veril. Cítil som sa ako omyl. Cítil som sa ako chyba. Ale keď porozumiete slovám: „Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne stvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre... Tvoje oči videli môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy ako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich,“ začnete nad tým premýšľať, že v poriadku, na tento svet som neprišiel len tak, bol som stvorený pre niečo veľké, čím viac sa tým zaoberám, čím viac o tom premýšľam, čím viac sa o tom zdieľam s ľuďmi, ktorí to chcú počuť, tým lepšie sa cítim kvôli tomu, prečo som na tejto zemi. Milujem, keď som doma. Moja hlavná služba je v mojom dome a zbor, ktorý vediem, je práve tam. Skladá sa z mojej manželky a našich detí. Verím, že ak sa nebudem starať o svoju rodinu ako veľký vodca, manžel a otec, tak by som mohol mať všetky pocty a ocenenia a mohol by som sa skryť za to alebo za množstvo sošiek, ale ak ma moje deti nerešpektujú, ak by som nebol dobrým manželom, tak by to bol pre mňa všetko iba vtip.

Chcem si byť istý, že čokoľvek mi bolo dané, zmaximalizujem pri dávaní späť.

Kedy si začal s chválami?

Moja prvá ozajstná skúsenosť s chválami bola, keď som mal 19 rokov. V zbore vo Phoenixe som hral na bubnoch a spýtali sa ma, či by som nechcel viesť chvály. Počuli ma niekde spievať a povedali mi: ,,Prečo to nezvážiš a nezačneš viesť chvály?“ Odpovedal som: „Budem sa za to modliť.“ No oni na to: „Riadne sa modli, pretože by si mohol začať už dnes večer!“ Nevedel som, čo robiť. Bol som ako Ron Kenoly junior, vedel som tri jeho piesne a spieval som ich na každom zhromaždení niekoľko týždňov. Neskôr za mnou prišla jedna pani a povedala mi: „Možno budeš chcieť nájsť svoj vlastný štýl a samého seba.“ Moja prvá ozajstná skúsenosť, kedy som pochopil, že pre toto som sa narodil a že pre toto som bol stvorený, bola, keď som svoje piano presunul do kuchyne, lebo som tam mal dlaždice, čo vytváralo dobrú akustiku, a tam som uctieval Boha. Štyri, päť či šesť hodín prešlo a ja som tam len sedel, plakal, kričal a rozprával sa sám s Bohom. Rád by som vám povedal, že som Boha uctieval skôr, než sa to stalo čímsi populárnym. Žil som týmto životným štýlom skôr, než sa z toho stala sekcia na poličkách v kníhkupectvách. Keď som sa začal pomaly dostávať do nahrávacieho priemyslu, často som počul: „Nájdi si štýl“ a zvykol som odpovedať: ,,A čo keby som ich spojil viacero?“ Pretože keď sa dostaneme do neba, nebude rozdelené – „Toto je sekcia pre čiernych. Toto je ´biela´ sekcia. Aký typ hudby máš rád? Podľa toho ťa zaradíme, do akej miestnosti pôjdeš.“ Verím tomu, že Kráľovstvo má zvuk. Verím tomu, že Božia sláva má zvuk. A chcem byť toho súčasťou. Verím, že je to zvuk multikultúrny, mix zvukov, štýlov, slov, melódií a rôznych iných vecí.

Máš za sebou nejaké formálne vzdelanie v oblasti hudby?

Mám za sebou základné hudobné vzdelanie v odbore trúbka, a potom som každý rok chodil na dlhý letný tábor, ktorý trval mesiac a kde sa kládol dôraz na trénovanie, čítanie a teóriu. Potom som išiel na vysokú školu. No nemám z nej titul. Šiel som tam iba na pár semestrov a neskôr som začal pracovať v zbore na plný úväzok. V 19-rokoch som už bol v profesionálnej službe chvál.

Je niektorý z tvojich súrodencov hudobne nadaný ako ty?

Môj brat je úžasný basgitarista a chodí na turné so španielskou umelkyňou Lilly Goodman.

Ako sa cíti tvoja rodina ohľadom tvojho úspechu?

Sme taká normálna rodina, tak o tom nediskutujeme. Moji rodičia sú veľmi, veľmi jednoduchí ľudia. Dokonca nemajú ani televízor, aby sa nemuseli pozerať na správy. A myslím to v tom najlepšom slova zmysle. Pokiaľ privádzam ľudí ku Kristovi, sú šťastní. Myslím, že vedia, že som ťažko pracoval a oni si to uvedomujú a vážia, takže celá tá otázka ohľadom úspechu sa v našej rodine nejako nepreberá.

Ako dlho si ženatý?

V októbri to bolo 19 rokov.

Ako si sa ty a tvoja žena stretli?

Stretli sme sa v Pittsburghu. Slúžil som tam, pozrel som sa dole z pódia a uvidel som ju. Stretol som sa s jej otcom, ale neuvedomil som si, že už predtým som jej rodičov stretol. Boh mi ale predtým povedal, že chce, aby som sa s niekým stretol, a musel som prejsť cez dav ľudí, aby som sa k nej dostal, a tam bola ona. Doslova v prvej sekunde, keď som ju stretol, som vedel, že je tá pravá.

Takže to bola láska na prvý pohľad?

Áno, naozaj bola. Nie je to prípad každého, ale náš to bol, a proste sme to „vedeli“. Zobrali sme sa o štyri mesiace. A odvtedy je to už 19 rokov.

Bola to aj pre ňu láska na prvý pohľad?

Áno. Videla ma na tom istom mieste mesiac predtým, ale na inej konferencii a keď ma zbadala, povedala Bohu: „Chcela by som stretnúť takýto typ muža.“ A o mesiac neskôr, keď som ju zbadal, som si prakticky povedal to isté.

Koľko máte detí a koľko majú rokov?

Mariah má 17 rokov, Sonny 11 a Lily má 10.

Chce niektoré z nich kráčať v otcových šľapajách?

Viete čo? Všetky z nich majú mnoho hudobných schopností. Sonny sa objavil na niektorých nahrávkach a Mariah so mnou spievala na mojom poslednom albume. Nikdy som svoje deti netlačil v žiadnom konkrétnom smere, okrem Ježiša. Ale slúženie Ježišovi hneď neznamená, že majú mať pri ústach mikrofón. A tak si myslím, že ak budú skutočne chcieť, pomôžem im otvoriť dvere. Pracoval som tvrdo, aby som si vybudoval vzťahy a tomu podobné veci, takže ak niečo povedia, keď to budú naozaj, naozaj robiť, tak ich z celého srdca podporím.

Vždy si bol až príliš kreatívnym?

Myslím, že áno. Vždy ma to tiahlo k hudbe a bol som nesmierne ovplyvnený nespočetným množstvom hudobných štýlov. Nikto mi nikdy nepovedal, že by sme veci nemali miešať alebo spájať. Tak som si povedal: „Hej, keby som to spravil, bolo by to super.“ A vždy som bol fascinovaný rôznymi svetelnými, obrazovými, zvukovými prvkami ako aj hudobnými elementmi.

Žiadal niekedy od teba Boh, aby si na istý čas zanechal hudbu, aby ťa naučil novým aspektom toho, čo to znamená uctievať Ho?

Áno. Neviem, či to bolo len v hudbe, ale určite to bol krok k niečomu významnejšiemu. Je veľmi vtipné, keď na začiatku vašej služby vravíte: ,,Bože, požehnaj ma. Chcem mať vplyv a chcem, aby si ma používal. A On povie: Dobre.“ A potom po nejakom čase musíte súťažiť presne s tými vecami, ktoré vám dal. Pamätám sa, že som bol v takej situácii, kedy som presne vedel, že keby som v určitej veci nestlačil brzdový pedál, pravdepodobne by som videl, ako sa stane niečo veľké. No na druhej strane som vedel, že by som si neužíval alebo nevážil výsledky, ktoré sa neskôr dostavili, pretože by prišli cez moje ľudské chcenie. Nakoniec som skončil ako ten, čo odznova pomáha jednému zboru len dve ulice ďalej od zboru, kde som ako 19-ročný viedol chvály. No moja modlitba tentoraz znela asi takto: „Pane, skončil som. Skončil som s tým, že pomáham ľuďom v tom, aby poznali moje meno, že sa snažím spraviť nejakú tú kariéru. Chcem Ťa iba uctievať. Chcem byť používaný iba Tebou.“ To bol pre mňa návrat, návrat k prvej láske. Pamätám sa na tie časy, kedy som znovu začal viesť chvály, kedy sa mi triasli kolená s dobrou dávkou nervozity, ktorá prichádza s tým, keď ste úplne odkázaný na Boha. Myslím si, že čím viac sa sami učíte, tým viac môžete padnúť do vyhlásení typu: Áno, už to všetko viem! No tým budete aj menej tráviť čas s Bohom. A pokiaľ budú ľudia vravieť: „Wow, bolo to skvelé. Si naozaj pomazaný,“ je veľmi ľahké začať veriť, že vy ste takým indikátorom toho, ako sa to správne robí. A postupne sa ďalej a ďalej vzďaľujete od toho, kadiaľ by ste mali ísť. Nerobí to z vás horšieho človeka alebo niečo také, len ste už vypadli z toho cieľa. Ja som si to musel intenzívne uvedomiť. Keď som bral nôž, aby som obrazne obetoval svojho Izáka, tak som povedal: „OK, budem šťastný, keď budem používaný v akejkoľvek miere.“ Potom Boh sám začal otvárať dvere. Mojou zodpovednosťou v tom čase bolo cez ne prejsť a byť dobrým sluhom.

Ak Boha zaujíma hlavne pozícia našich sŕdc, akú rolu teda hrá dokonalosť vo chválach?

Je dôležité zadefinovať srdce. Častokrát je toto slovo synonymicky spájané s „Hej, to bola dobrá snaha, nebolo to veľmi dobré, ale bolo v tom veľa srdca“. Na druhej strane som stvorený na Boží obraz. Ak je Jeho dych vo mne, ak spôsob, ktorým On myslí a tvorí, je tiež vo mne, potom je možné tvoriť s dobrým srdcom, s čistou motiváciu a čistotou vyjadrenia a je možné robiť niečo excelentne. Ak sa pozriete na Dávida a Šalamúna, títo „chlapíci“ boli úžasní, a robili to, čo robili, aby uctili Pána. Ak sa pozriete na ranú históriu hudby, všetci tí skvelí skladatelia boli poverení cirkvou a vytvorili hudbu s takou dokonalosťou a vášňou, že do dnešného dňa, o stovky rokov neskôr, sme stále ovplyvnení tou dokonalosťou a časovou nemennosťou toho, čo vytvorili. Cítim sa ako Dávid, keď poviem: „Nedám Pánovi niečo, čo ma nič nestojí.“ Tak sa na to pozerám z hľadiska hudby, produkcie a kreativity. Chcem si byť istý, že čokoľvek mi bolo dané, zmaximalizujem pri dávaní späť. No kvôli tomu, že máme robiť veci úplne dokonalé, sa moja motivácia zmenila už dávno. Chcel som, aby ľudia híkali a ochkali, keď ma počúvali, ale teraz je to iné. Chcem ctiť Boha. Chcem urobiť vyznanie, v ktorom poviem, že cirkev je mocnou silou na zemi, a chcem byť súčasťou sprievodného zvuku tejto sily. Je to vzrušujúca vec.

A čo ohľadom talentu a schopností? Ako ovplyvňujú uctievanie, keď sa na to pozeráme z čisto hudobného pohľadu?

Existuje spôsob, ako produkovať hudbu založenú na tom, čo práve cítite. Najväčšou čiastkou dokonalosti nie je nejaká konkrétna zručnosť. No ak máte veľké zručnosti, uistite sa, že ich aj použijete. Použite všetky nástroje v palete. Ale je potrebné mať správny výraz, správnu čistotu motivácie. Vravíme srdce, ale nechcem, aby sme si srdce vyložili ako „niečo nedobré“. Len si myslím, že keď sa k zručnosti pridá aj srdce v tom správnom smere, bude to úžasné.

Si perfekcionista, keď vedieš ostatných, špeciálne hudobníkov? V čom si myslíš, že je dobrý perfekcionizmus vo vedení chvál?

Som taký „hybrid“, keď chcem dobrý výkon, tak si viem nájsť pre to výhovorku a naozaj rád žijem v tom momente naplno. Buď to bude úžasný moment alebo úplná katastrofa. Vždy to robím svojmu tímu. Poviem im: „OK, toto je nácvik, uistite sa, že viete ako ide zoznam piesní.“ Je tam všetko napísané, no ja urobím v sobotu večer zmenu. Naschvál im neukážem zmeny, ktoré na vystúpení hodlám urobiť, a to preto, aby boli v strehu. Moja skupina by vám vedela rozprávať, či je to Lakewood Band alebo New Breed Band, že sa častokrát na nich otočím a ukážem si na oko. Znamená to „sledujte ma“. Som si istý, že mám vtedy v oku iskru alebo záblesk, ktorý signalizuje, že ideme skúšať niečo nové. Na vystúpeniach alebo na zhromaždení sa prejaví to, čo som si celý týždeň skúšal s gitarou alebo pianom. No tiež aj to, keď prídeme do momentu, kedy zoberiem mikrofón a poviem Bohu: „Spravili sme to najlepšie ako sme vedeli, ale čo chceš Ty povedať? Chcem kráčať v takom vzťahu. Chcem zrealizovať všetko dobré, o čom sme diskutovali, ale takisto nemám nič proti ľudským chybám. Nemám nič proti niečomu takémuto: ,,Ó, človeče, úplne mi vypadol druhý verš piesne ´How Great Thou Art´.“ Ale nikdy to nasilu netlačte z pódia. Je to o tom, že sme povolaní Kráľom kráľov a na chválach sme v Jeho prítomnosti. Je to o Ňom. On je hostiteľom. Viackrát som musel zmeniť svoj slovník. Hovoríme veci ako: ,,Bože, si tu vítaný.“ No uvedomil som si, že je to smiešne, pretože nám pokojne môže odpovedať: ,,Ja som ťa sem priviedol. Ja som hostiteľ a ty si hosť. Nezamieňajte si to.“

Darlene vydláždila cestu pre toľkých ľudí, vrátane mňa.

Čo si myslíš, že Duch Svätý dnes hovorí k cirkvi o uctievaní?

Pýta sa, či Ho milujeme. Cítim, ako keby sa začala objavovať táto otázka. Vo Fidlikantovi na streche sa manžel pýta manželky: ,,Miluješ ma?“ A ona odpovie: ,,O čom to rozprávaš? Po všetky tie roky som ti varila, prala, vychovávala tvoje deti, ja...“ No on sa spýta: ,,Áno, ale miluješ ma?“ ,,Pane, v Tvojom mene sme činili mnoho zázrakov a vyháňali démonov, bolo to úžasné!“ Áno, ale milovali ste Ma? Cítim, že sa znova vraciame späť k takej jednoduchosti a do prvej lásky s Ježišom. Páči sa mi, že ste sa spýtali, čo hovorí Svätý Duch. Ak mám byť úprimný, za posledné štyri týždne som slovné spojenie „Svätý Duch“ počul viac, ako za posledné štyri roky. S týmto pojmom sa spája najmä ľudské vnímanie Ducha Svätého, ľudská mylná predstava o Ňom, ľudské zneužívanie tohto slovného spojenia, a to hlavne v minulosti. A teraz akoby sa Božie srdce znovu cez to predieralo a vraví: „Hej! Navráťte sa späť, k tomu, o čom to v skutočnosti je.“ A zbor odpovedá: „Milujeme Ťa, Ježiš. Milujeme Ťa, Duchu Svätý.“ Duch Svätý je osoba a myslím, že to, čo všetci teraz sledujeme, je návrat k Nemu.

Na zem prinášaš zvuky neba. Ako by si zhodnotil schopnosť cirkvi počuť tieto zvuky?

Dovoľte mi namietať. Verím, že väčšina z nás robí všetko najlepšie ako vie, s tým najlepším, čo má. Ale myslím si, že zvlášť v západnej kultúre máme tendenciu vravieť: „Ó, našiel som niečo, čo vo mne práve rezonuje, tak mi dovoľ, aby som sa s tým zavrel a  budem robiť už iba to.“ Nakoniec sa z toho stane niečo homogenizované, sterilné a naprogramované a nebude tam miesto pre čerstvú vodu. Preto sa do všetkého, čo dostanem, snažím naliať čerstvú vodu. Všetky čerešničky, ktoré kladieme na vrch torty – všetky videá, všetky moderné osvetlenia, ozvučenia a tomu podobné veci sú viac menej nanič, pokiaľ si neuvedomíme, že tou tortou je Božia prítomnosť a musíme si uvedomiť jej silu. Sila nezáleží v tých vonkajších veciach. Stále potrebujeme Božiu prítomnosť. Môžete mať veľa stretnutí, mnoho zhromaždení, kde urobíte všetko tak kreatívne, ako sa to len dá, no nakoniec sa aj tak spýtate: „Čo sa to stalo? Spievali sme piesne, boli aj dobré, ale je z toho nejaký výsledok? Mali sme čas na to, aby sme nasali Božiu prítomnosť? A tu sa znova vrátime k otázke: „Miluješ ma?“ Ľudia počujú tú otázku a vravia: „OK, ale čo to obsahuje?“

Existuje určitý element rozmanitostí, rôznych prejavov po celom svete, štýlov, zvukov a iných vecí. Z celého srdca verím, že čím viac kombinujeme naše snahy, čím viac spoločne zdieľame naše informácie a skúsenosti, tým efektívnejší budeme a budeme mať väčší pôžitok v Božej prítomnosti, a tým to bude aj viac radostnejšie. Všetky tieto veci prispievajú k čerešničke na torte, ale samotná torta to nie je. Tou je čistá prítomnosť Božia.

Akú hudbu momentálne počúvaš?

Počúvam Revealing Jesus, nový projekt od Darlene Zschech. Darlene vydláždila cestu pre toľkých ľudí, vrátane mňa. Tak ako žasneme nad piesňou Môj Ježiš, si spásou (Shout to the Lord) a inými piesňami z Hillsongu, tak cítim, že to najlepšie bolo uchované pre tento moment. Nikdy nebol lepší čas ako teraz vypočuť si piesne z Darleninho srdca.

V čo dúfaš, že sa vykonáva v živote ľudí skrze uctievanie?

Nádej, ktorá v konečnom dôsledku vedie k zmene. Verím, že uctievanie má silu meniť. To prostredie má silu k zmene v životoch ľudí. Ľudia potrebujú nádej. Chcem ľuďom hovoriť dobré správy. Chcem, aby ľudia zažívali nádej, aby niekto zodvihol ruky a povedal: „Som Božím priateľom,“ aj keď to tak necíti. Slovo Božie hovorí, že si Božím priateľom. Tak v tom choď. Čím viac to spievajú, čím viac tomu veria, tým viac uzdravenia sa im dostáva. Rád sa pozerám na tú zmenu. Rád sa pozerám na muža, ktorý príde do zboru len preto, že ho donútila jeho žena a on tam iba tak postáva, ma založené ruky a my spievame: „Pane, k Tebe dvíhame svoje ruky.“ A na ňom vidno, ako si myslí: „Ja to neurobím.“ A na konci zhromaždenia vidíte, ako tento muž nejakým spôsobom začne plakať. Zodvihne svoje ruky. Neviem, ako sa to deje. Myslím si však, že s tým majú niečo spoločné uctievanie a Slovo Božie.

Čo ti prinesie budúcnosť? Aké veci by si chcel dosiahnuť?

Chcem vybudovať hnutie, ktoré hovorí o tom, čo budujem a čo zanechávam, a nie hnutie, ktoré hovorí o mojom cieli, kam idem, o tom, že idem do neba a bude to skvelé. Mojím cieľom nie je len dostať sa do neba, ale skutočne vybudovať niečo, čo je trvácne. Preto chcem, aby sa piesne, ktoré píšem, dotýkali ľudí a boli trvácne. Viac sa zaujímam o vybudovanie dedičstva a hnutia mojich detí – duchovných synov a dcér, ktorých mi Boh dáva a mám možnosť ich viesť, učiť a inšpirovať. Chcem, aby to bolo niečo, čo prinesie slávu a úctu Pánovi. Chcem, aby sa usmieval a povedal: „Tam je môj chlapec. To je môj priateľ.“ Ak sa stanem priateľom Božím tým, že budem robiť to, do čoho ma povolal, zatiaľ čo žijem na tomto svete, tak to budem robiť najlepšie ako viem.

 

Zdroj:
http://www.dagospeltruth.com/israel-houghton/
http://newbreedmusic.com/
WATTS Kristi, BLIM Julie,
Israel Houghton - An Intimate Portrait of Worship
The 700 Club: Israel Houghton Puts Jesus at the Center