Jack Coe (1918-1956)

Jack Coe bol svojho času charakterizovaný ako radikálny evanjelista. Počas jeho verejného pôsobenia on, spolu s inými, okrem kázania a uzdravovania veľa bojoval za odstránenie rasových predsudkov v cirkvi. Bolo to v čase, keď spoločnosť bola za oddelenie „čiernych a bielych“. Coe na svojich mítingoch robil dynamickú osvetu. Jedna z veľkých vecí o Jackovi Coeovi je, že si nikdy nedovolil vrátiť sa do minulosti. Bol totiž vychovaný v sirotinci. Jeho minulosť však napriek tomu časom negatívne ovplyvnila jeho život a vzťahy, čo ho časom zastavilo a spôsobilo jeho predčasný odchod. Tvrdé časy vybudovali v Jackovi uvedomenie si toho, že sa potrebuje prejaviť. Vedel, že nemôže čakať, kým niekto za neho niečo urobí. Mal charakter bojovníka. Následkom toho, že sa Coe pustil strmhlav, aby zaujal svoje miesto v prebudení, bolo, že sa stal jedným z vodcov v hnutí obnovy „Voice of Healing“ (Hlas uzdravenia). Mal v sebe určitý druh „nezávislosti, suverenity a samostatnosti“, ktorá nedovolila, aby bola otupená jeho ostrosť. V cirkvi začal pracovať ako služobník pri dverách. Cirkev si vybral podľa telefónneho zoznamu - kde dopadol jeho prst, tú cirkev si vybral. Dal si postaviť evanjelizačný stan, ktorý bol väčší, ako vtedy najväčšie cirkusové šapitó „Ringling Brothers’“ .

Detstvo a dospievanie

Jack Coe bol sirotou, ktorú Boh mocne použil. Narodil sa v roku 1918, ale vo svojich deviatich rokoch musel ísť z dôvodu zlých rodinných pomerov do sirotinca. V mladom veku bol veľmi zahorknutý voči Bohu, ale vo svojich sedemnástich rokoch nakoniec predsa odovzdal svoj život Pánovi na zhromaždení „Nazareth Church“ (nazaretskej cirkvi). Keďže nebol vychovaný v kresťanskej rodine, pri svojom spasení nezakričal: „Haleluja, sláva Pánovi!“, ale zakričal: „Hot-dog, hot-dog!“ (párok v rožku). To bolo jediné, čo ho v tej chvíli od radosti napadlo. Nebol totiž nábožný, ale bol zamestnaný v „Hot-dogovom“ stánku.

Jeho neoblomnosť v začiatkoch

Krátko po obrátení nastúpil na biblickú školu P.C. Nelsona, ktorý bol v tej dobe veľkým biblickým učiteľom. Onedlho však vstúpil do armády, pretože v tej dobe začala vojna. Počas toho, ako bol v armáde, ho lekári umiestnili na psychiatrické oddelenie. Ich dôvod bol ten, že si mysleli, že je blázon. Mysleli si to preto, lebo jediné o čom vedel rozprávať, bolo rozprávanie o Pánu Ježišovi Kristovi. On si však zo svojej diagnózy ťažkú hlavu nerobil. Kázal evanjelium sestričkám, ktoré tam boli. Mnohé zo sestričiek sa obrátili k Pánovi. Nakoniec bol teda z armády prepustený ako „beznádejný prípad“.

Rozvinutie služby

Po prepustení z armády začal pracovať ako údržbár pre jedného kazateľa denominácie „Church of God“. Keď si získal dôveru, začal pracovať s detskou besiedkou a neskôr sa stal vedúcim mládeže. Po určitej dobe sa stal pomocným pastorom. Nakoniec sa stal senior pastorom - hlavným pastorom. Boh ho teda za vernosť povýšil a dosadil na miesto hlavného pastora v cirkvi. Jack Coe však cítil povolanie cestovať s evanjelizačným stanom po celom svete. Preto sa rozhodol so svojím tímom opustiť zbor a stať sa cestujúcim evanjelistom. Svojho času mal jeden z najväčších evanjelizačných stanov na svete.

Povaha Jacka Coea

Jeho manželka prezradila, že býval tvrdohlavý, nedotklivý, a že bojoval s ostatnými kazateľmi ohľadom sporných otázok. Je treba však povedať aj to, že jeho veľká smelosť a trúfalosť viery privádzala ľudí k okamžitému uzdraveniu z vážnych chorôb. Jeho suverenita a neoblomnosť bola teda aj nevyhnutná na to, aby dokázal bežať s pravdou, ktorú mu Boh zjavil. Jack Coe sa usiloval byť evanjelistom „číslo jeden“. Oral Roberts vlastnil dlhé roky najväčší evanjelizačný stan - väčší ako veľké cirkusové šapitó. Vtedy to bola rarita. V tej dobe sa veľkosť evanjelistu posudzovala veľkosťou jeho evanjelizačného stanu. Preto, aby si Jack Coe vybudoval prvenstvo, dal zväčšiť svoj evanjelizačný stan o pár palcov viac ako Oralov, a potom už mohol pokojne prehlásiť, že má najväčší evanjelizačný stan na svete.

Spôsob služby

Jeho spôsob služby bol podobný spôsobu Smitha Wiggleswortha. Bol na ľudí prísny, ale v pozitívnom zmysle. Malo to výsledky. Existuje videofilm, na ktorom je zaznamenané, ako sa modlí asi za pätnásť rôznych ľudí, ktorí sú na invalidných vozíkoch a o barlách. Jack Coe len prechádzal ich radom, vytrhával ich z vozíkov a bral im barle. Predtým, než pustil jedného človeka, už držal druhého. Všetci, okrem dvoch, boli okamžite uzdravení. Potom pokarhal tých dvoch za to, že nemali vieru. Oral Roberts a Kenneth E. Hagin prehlásili, že nepoznajú podobného človeka, skrze ktorého by dar viery prúdil tak ľahko ako cez Jacka Coea. Dar viery spôsoboval okamžité uzdravenie ľudí. Za pripomienku stojí aj jeho veľká evanjelizačná kampaň v Miami. Táto kampaň zatriasla celou Miami. Počas tejto kampane bol zatknutý za uzdravovanie bez povolenia. Ostatní kazatelia v Miami boli voči nemu zaujatí. Neradi ho videli vo svojom meste. Konal sa teda dvojdenný súd na dokázanie previnenia. Na súd prišiel aj Gordon Lindsay a mnoho ďalších evanjelistov z prebudenia „Voice of Healing“. Mnohí z evanjelistov robili zázraky uzdravenia priamo pri tom ako vypovedali. Priviedli tam chorých a povedali: „Toto sa skutočne deje, Boh uzdravuje kdekoľvek a kohokoľvek.“ Robili zázraky uzdravenia priamo pred sudcom a porotou. Skutočne v tých dňoch mali evanjelisti veľkú smelosť v oblasti uzdravenia. Zázračné uzdravenia sa diali nielen v evanjelizačných stanoch, ale aj pred skeptickými očami sudcov a poroty. Jack Coe bol teda prepustený a napísal o tom knihu. V knihe sú uvedené aj obrázky, ako je umiestnený za mrežami.

No tomto mieste je dôležité spomenúť, že Jack Coe sa na začiatku pripojil k denominácii Asembly of God (Božie zbory). Predstavitelia tejto denominácie ho však neskôr poprosili, aby z ich denominácie odišiel. Dôvod bol ten, že sa im nepáčil jeho pohľad na službu uzdravenia a vyslobodenia.

Nečakaný záver služby

Jack Coe zomrel vo veku tridsaťosem rokov. Jeden Boží prorok prehlásil, že Jacka Coea priviedli k predčasnému záveru tri veci: „Nedostatok lásky ku bratom, nesúdil sám seba v oblasti financií a bol veľmi nenásytný. Mal vynikajúce pomazanie, ale jeho charakter zaostával. Dobrý charakter je základom pomazania. Keby sa bol súdil v týchto troch oblastiach neodišiel by zo scény.“

Zdržanlivosť je súčasťou života vo svätosti. O tom hovoria tieto dva verše: „Mladších taktiež napomínaj, aby boli rozumní, a pri tom sám seba vo všetkom dávaj za príklad dobrých skutkov, v učení neporušenosť, zbožnú vážnosť, slovo zdravé, ktoré by nemohol nikto odsúdiť, aby sa ten, kto je z protivnej strany, zahanbil nemajúc čo zlého vravieť o vás.“ (Tít 2:6-8) „Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme rozumne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete.“ (Tít 2:11-12)

Jack Coe bol človekom, ktorý sa veľmi prejedal. Zomrel s veľkou nadváhou. Vo svojich posledných dňoch vážil až stopäťdesiat kilogramov. Je veľa dobrých činností, ale keď sa im človek venuje príliš, môže sa to pre neho stať zlou činnosťou. Prejedanie je ideálny príklad. Jedenie nie je hriech, ale nekontrolované prejedanie áno. Lekár prehlásil, že jeho srdce bolo opotrebované ako srdce deväťdesiatročného starčeka. Počas služby získal tisíce duší pre Pána, mnoho ľudí našlo pod jeho vedením krst v Duchu Svätom a telesné uzdravenie.

Jack Coe mal aj mimoriadnu schopnosť kázaním prelomiť negatívnu atmosféru ako Wigglesworth. Vedel prelomiť aj tam, kde to ostatní nevedeli. Po smrti tu však zanechal svoju manželku s deťmi, nehovoriac, že skončila aj jeho celosvetová služba, ktorá doslova otriasala národmi svojím zázračným vplyvom. Po jeho smrti mnohí ľudia prestali veriť v Božské uzdravenie. Mali otázky ohľadom jeho smrti, ale nemali odpovede. Preto prestali veriť.

Jack Coe junior - syn Jacka Coea prehlásil: „Viem o chybách svojho otca a budem sa ich vystríhať. Chcem však tú smelú vieru, ktorú mal môj otec.“ A tú chceme aj my.

Nech aj Vás, drahí čitatelia, požehná Pán takou vierou! Pán Vás veľmi požehnaj!

Použitá literatúra:
S.M.Horton a kolektív: Systematická teológia, 1994, USA