Ježiš porazil nenávisť v mojom srdci

Svedectvo manželov Muchovcov

MARTIN

Pozdravujem všetkých čitateľov Logosu. Chceli by sme sa s vami podeliť s tým, čo Boh vykonal v našich životoch.

Narodil som sa do rodiny železničiara a učiteľky v malej dedinke zvanej Michalová. Rodinné zázemie bolo tradičné a konzervatívne. Nikdy som nepociťoval, že by mi niekedy niečo chýbalo, pretože som vždy mal všetko, po čom som túžil. Som najstarší z troch bratov – moji dvaja mladší bratia sa volajú Marcel a Marek. Vždy som sa im snažil byť dobrým vzorom.

Čo sa týka môjho vierovyznania, odmalička som bol vedený k viere v Boha a často som navštevoval detskú besiedku v cirkvi, kam som chodil aj s mojou maminou. Duchovný svet som chápal už ako osemročné dieťa a uvedomoval som si, že ak sa chcem priblížiť k Bohu a viac porozumieť Božiemu slovu a duchovným veciam, musím sa pokrstiť ponorením do vody. Toto rozhodnutie som považoval za správne, a preto som sa nechal z vlastného presvedčenia pokrstiť. Pamätám si, že to bolo skvelé obdobie.

Postupne, ako čas plynul, ocitol som sa v období zvanom puberta. Môj duchovný život utrpel vážnu kolíziu, za ktorú mohol futbal. V čase, kedy som sa nadšene rozhodol pre futbalovú kariéru, často som dochádzal do Brezna. Mne ako dedinskému chlapcovi sa začali priority výrazne meniť. Na Boha zrazu nebol čas a všetka energia išla do futbalu a zlepšovania svojej osobnej kondície. Samozrejme, bola to aj doba počítačových hier, ktoré som mal tak veľmi rád. Čoraz menej som myslel na Boha a na to, že som sa dlhodobo nezúčastnil žiadnej bohoslužby. Tento stav trval až do roku 2006, kedy nastala zmena v našom miestnom zbore v Brezne. Vznikla kresťanská mládež pod vedením Paliho Bartošíka. Rozmýšľal som, skadiaľ sa berie v ňom tá vytrvalosť, že ma vedel nejakým spôsobom vždy povzbudiť telefonátmi, aby som sa prišiel pozrieť na tieto mládežnícke stretnutia, samozrejme, aj prostredníctvom bratov z cirkvi. Zrazu som cítil tlak. Na jednej strane som vedel, že Boh je dobrý a oplatí sa Ho nasledovať, ale na druhej strane mi v tom prekážala moja pohodlnosť a najdôležitejšie pre mňa bolo, čo si o mne pomyslia ľudia. Vedel som, že skôr alebo neskôr prídu na to, že som zmäkol a uveril v Boha. Zlom nastal vtedy, keď som súhlasil, že pôjdem v lete na mládežnícky tábor. Počas toho týždňa som zrazu pochopil, ktoré priority sú dôležité v živote človeka. Začalo mi byť jasné, aký úžasný je Ježiš. Dal mi istotu do môjho mladého a neistého života. Ďalší prielom sa stal v roku 2007 na Silvestra na slávnostnej bohoslužbe v Banskej Bystrici. Pastor dal možnosť, aby sa mladí ľudia osmelili a prišli sa do mikrofónu pomodliť za rok 2008. Uchopil som túto príležitosť a pred celým zhromaždením som veľmi úprimne prosil Boha, aby som sa nebál svoju budúcu ženu požiadať o ruku. Najmä moji priatelia sa na tom nesmierne bavili. Uznávam, že to bol veľký krok viery, ale presne o rok boli zásnuby a moja modlitba bola vypočutá. Pritom tou modlitbou som vôbec nerozmýšľal nad manžel­stvom, ale vedel som, že k tejto modlitbe ma viedol Svätý Duch. Som vďačný, lebo Boh sa oslávil aj pri zabezpečení bývania, keď sme svoj modlitebný boj o vlastné bývanie vzdali. Na poslednú chvíľu nám prišla výhodná ponuka bytu. Zakrátko nato bola svadba a my sme mohli bývať vo vlastnom. Po tom, čo Boh vypočul naše prosby, splnil mi ďalší z mojich detských snov, a to stať sa rušňovodičom. Mal som 22 rokov, keď som úspešne zvládol všetky psychotesty a skúšky. Bol som a, samozrejme, aj naďalej som Bohu vďačný, že sa o nás stará a môžem generačne pokračovať v práci, ktorá ma baví a napĺňa. Uvedomil som si, že sa nemôžeme nikdy vzdávať, ale vždy neprestajne, vytrvalo a s očakávaním na Hospodina v modlitbách volať.

Mám úžasnú manželku a môj život vďaka Ježišovi stojí na pevných základoch. Po troch rokoch manželstva som sa opäť vrátil k futbalu s tým rozdielom, že to neovplyvňuje môj duchovný stav. Nie je nič lepšie ako mať dobre nasmerovaný život v prosperite. Preto vás, milí bratia, povzbudzujem, aby ste sa nebáli manželstva ani spoločnej domácnosti, lebo Boh je skvelý, formuje naše životy deň čo deň.

YASMIN

Mnoho ľudí už možno pozná môj príbeh, ale rada by som sa s ním podelila trochu z inej stránky. Narodila som sa v Yemene v hlavnom meste Sanaá, kde som prežila celé detstvo s mojím bratom Faresom. Boli sme celkom šťastná rodinka, ktorá prosperovala. Moji rodičia ma, pochopiteľne, viedli k morálnemu správaniu a najmä k poslušnosti, za ktorú som teraz vďačná. Moja maminka mi vždy hovorievala, že som vyspela už vo svojich piatich rokoch života. Bolo to preto, lebo dieťa vždy intenzívnejšie vníma stav rodiny, dokonca až tak, že sa vie vcítiť do určitej konkrétnej situácie. Ako dieťa som vedela, že naša rodina prechádza rodinnou krízou. Otecko do mňa vždy a dominantne vkladal islamské hodnoty a spôsob duchovného životného štýlu. Samozrejme, ako každé dieťa som bola lenivá a nechcelo sa mi dodržiavať pravidelné modlitby, ktoré boli päťkrát denne. Môj najväčší emocionálny prielom nastal presne v tom momente, keď mi ocko povedal, akú veľkú nenávisť treba prechovávať k Židom, ale aj k ľuďom, ktorí uctievajú iného boha mimo Alláha (jediného boha) islamu.

Teraz už viem, že sa Hospodin dotýkal môjho srdca a pomohol mi uvedomiť si, že tento postoj je nesprávny! Pýtala som sa samej seba: ,,Prečo niečo takéto musím robiť? Veď tí ľudia mi nikdy nič zlé neurobili a ani ich nepoznám. Prečo ich musím nenávidieť?“ Modlila som sa, prosila som Alláha aspoň o jednu vytúženú odpoveď. Vo svojej detskej hlavičke som sa snažila nájsť pravdu, ale on mlčal! Mala som 8 rokov a neskôr som to aj prestala riešiť. Ubehli dva roky a nastala chvíľa, kedy sme sa s maminkou a bratom rozhodovali, či odcestujeme na prázdniny do Českej republiky za našou babičkou. Myslím si, že naše rozhodnutie bolo jednoznačné. Nakoniec sme  u babičky už aj zostali. Po roku mi maminka dovolila ísť do detského tábora, kde som prežila nezabudnuteľné chvíle so skvelými ľuďmi. Raz za mnou prišla kamarátka z Ukrajiny, ktorá vedela rovnako málo po česky ako ja a hovorila mi o Bohu. Vysvetlila mi, že Boh je Otecko, ktorý nás tak miluje, že dal svojho Syna Ježiša Krista za naše životy ukrižovať, aby sme teraz mohli žiť v milosti a nekonečnej radosti v láske a duchovnej čistote – hoci je vo svete veľa zla. Toto tvrdenie ma zasiahlo a uvedomila som si, že tu niekde môže byť odpoveď na moje nekonečné otázky. Zlo v mojom živote pôsobilo viac než dosť. Hlavným cieľom pre mňa bolo, aby ľudia trpeli a nič sa im nedarilo. Hoci môj ocko zo mňa nechcel spraviť ľudského netvora, ale semienko, ktoré zasial, vo mne vypôsobilo nekonečnú nenávisť voči všetkým ľuďom, dokonca aj voči môjmu bratovi, ktorý bol ku mne vždy láskavý a ako starší brat plnil svoju úlohu. Zrazu prišla nádej prostredníctvom Lenky. Evanjelium, ktoré mi povedala a vysvetlila, ma natoľko zasiahlo, až som sa vtedy z nepochopiteľných dôvodov rozplakala tak veľmi, že so mnou plakala aj Lenka. Tento moment rozhodoval o mojej budúcnosti. Bez váhania som učinila rozhodnutie vo svojom srdci, že chcem spoznať Hrdinu, Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý dal za mňa svoj život. Boh zmenil moje zmýšľanie, uvažovanie a celé moje srdce. Doteraz si spomínam, aké to bolo silné. Zrazu všetka tiaž a bremeno zo mňa opadli a cítila som po tomto rozhodnutí neopísateľnú radosť a vďačnosť. Mala som 11 rokov a zrazu pre mňa bol svet nádherný – tešila som sa z každého dňa. Cítila som sa ako nový, vymenený človek – preto sa to aj volá znovuzrodenie :).

Momentálne s manželom Martinom navštevujeme cirkev v Brezne, kde spolu slúžime nášmu Pánovi Ježišovi. Spoznali sme sa na tábore mladých. Bohu patrí všetka chvála a vďaka. Pracujem ako pedagogický asistent na prvom stupni ZŠ a zároveň aj ako vychovávateľka a učiteľka v MŠ. Verím, že budem mať dobrý vplyv na deti aj naďalej. Mojím obrovským želaním je, aby rodiny zostávali kompletné a chodili v šľapajách Ježiša Krista. Budeme sa snažiť z celej sily dodržiavať Božie slovo, ktoré hovorí: ,,Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ (Jozue 24,15) Máme veľkého, láskavého a skutočne dobrého Boha, tak prečo sa máme báť?!

Spomaľme naše náhlenie sa – buďme múdri, poslušní a stíšme sa pred Hospodinom v modlitbách. Nech vás pokoj, radosť a Božie požehnanie sprevádza každý deň.