Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Last Folio

Výstava svetoznámeho fotografa Yuri Dojča v najstaršej zachovanej synagóge v Košiciach

logos-9-10-2013-vystava-2.jpgYuri Dojča som osobne spoznala pri práci na knihe Posledná Židovka z Uličskej doliny,  do ktorej nám láskavo poskytol autentické fotografie pani Gizely Lipovskej, ktoré robil v rámci projektu dokumentácie preživších holokaust. 

Tento slovensko-kanadský fotograf viac ako desať rokov zachytával do svojho fotoaparátu tváre ľudí, ktorí prežili najväčšiu hrôzu v dejinách civilizovanej spoločnosti – genocídu rasy. Jednou z najznámejších snímok z celého cyklu je portrét jeho otca, ktorý nasnímal tesne pred jeho smrťou. Potom nasledovali ďalšie portréty neznámych starých ľudí, osudy ktorých boli podobné osudu jeho otca. Ak by na otcovom pohrebe nestretol jednu staršiu pani, ktorá ho uviedla do osudov ľudí, ktorí mali zostať iba číslami, zrejme by tento projekt nevznikol. Počúval ich príbehy a zachytával ich podobizne. Dozvedal sa veci, ktoré mu jeho otec nestihol alebo možno ani nechcel povedať.

Na výstave v priestoroch najstaršej zachovanej synagógy v Košiciach na Zvonárskej ulici predstavil Dojč 29 veľkoformátových fotografií niekoľko desaťročí nedotknutých starých židovských kníh. Tieto fotografie akoby nadväzovali na jeho portréty svedkov minulosti, keďže ony a rôzne iné listiny v sebe skrývajú tajomstvá dávno zabudnutých osudov ľudí, ktorí ich používali.

Yuri, ako sa reklamný fotograf dostane k tomu, že začne fotografovať staré židovské knihy? 

„Priviedol ma k nim v Bardejove jeden pán, ktorý ma presviedčal, že sa musím ísť s ním pozrieť na jedno miesto. To miesto bola stará opustená miestnosť  v Bardejove, kde boli uložené, resp. zanechané po školákoch učebnice, zošity, staré knihy a iné dokumenty, ktoré svedčili o tom, že sa tu na niekoľko desaťročí zastavil život. Žiaci a učitelia, ktorí ich používali, boli v roku 1942 odvlečení do koncentračných táborov.....“

„Keď som si doma uvedomil, čo som vlastne videl, musel som sa tam vrátiť, pretože ma to chytilo za srdce. Neskôr som začal vyhľadávať podobné miesta a dostal som sa k ďalším a ďalším knihám, ktoré som začal fotiť a asi prvýkrát som si bytostne uvedomil, že som časťou celku židovského národa.“

Čiže Vás to určitým spôsobom priviedlo k viere Vašich predkov, alebo to bolo len utvrdenie toho, čomu ste už verili?

„V synagógach a cintorínoch, ktoré som pochodil, v knihách, ktoré som videl, v ľudských príbehoch, ktoré som počul, som našiel vieru i seba samého. Zistil som, že nič nie je náhodné. Zažil som toľko neuveriteľných zázrakov, že som naozaj začal veriť v nejakého režiséra tam hore, ktorý dokáže spájať ľudí, veci, udalosti tak dokonale, že všetko do seba zapadá.“

Jedným z tých zázrakov je určite aj to, že ste pri fotení našli židovskú modlitebnú knižku, ktorá patrila Vášmu starému otcovi Jakubovi. To je Vašou motiváciou? Alebo je Vaše snaženie prejavom určitej vďačnosti Tomu hore, že Vás dokázal navrátiť k Vašim koreňom...?

„Na začiatku som chcel zachytiť stav tých kníh. Nechcem tým poukazovať na skazu alebo ľahostajnosť ľudí, ktorí by sa mali o ne postarať. Fotím ich, aby som ukázal ich krásu a existenciu. A síce, že aj v štádiu totálneho rozpadu a blížiaceho sa konca sú nádherné a že ešte stále existujú. Je to ako o našom národe. Bol takmer vyhubený, ale stále existuje, nezničili ho. Knihy sú vlastne portréty tých, ktorí prežili a žijú.“

Ako sa na túto Vašu aktivitu pozerajú Vaši súkmeňovci – Židia? A ľudia, ktorých ste zvečnili na svojich portrétoch? Aký ohlas má výstava u mladej generácie, ktorá otázku holokaustu pozná iba z kníh a filmov?

„Ľudia sú ľudia. Máte takých a onakých. Nezáleží na náboženstve, záleží na charaktere človeka.“

Ako si vysvetľujete, že ešte aj dnes v 21. storočí, po všetkých tých udalostiach z minulosti sa objavujú hlasy, ktoré popierajú holokaust a šíria antisemitizmus?

„Tí, ktorí rozširujú tieto fámy, sú tí, ktorí sú ochotní tieto veci zopakovať.“

Aký je Váš odkaz pre túto generáciu v tom, čo robíte?  

„Zopakujem, čo povedal írsky politický filozof Edmund Burk: The only thing necessary for the triumph of evil is for good men to do nothing, čo v jednoduchom preklade znamená: Jediné, čo stačí, aby zlo zvíťazilo, je, aby slušní ľudia boli ticho.



Súvisiace články

25 rokov Kresťanského spoločenstva |Logos 9 / 2016 | Redakcia |Zo života cirkvi
Pastieri, ovce a vlci|Logos 6 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma
Letnice a to, čo nasleduje po nich…|Logos 10 / 2016 | Németh Sándor |Vyučovanie
Tvoj zbor môže rásť|Logos 12 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma