Neubehlo ani pol roka od návratu jednej početnej skupiny kresťanov z Izraela, a nedávno sa odtiaľ vrátila ďalšia takáto výprava. Je to prvýkrát, kedy sa podarilo kresťanom zo zborov KS Milosť navštíviť Izrael dva razy v jednom roku. Izrael je Bohom zasľúbená zem pre Židov a zem, kde sa narodil, žil a bol vzkriesený z mŕtvych Mesiáš, Ježiš Kristus. Pre biblického kresťana chodiť vierou, chodiť v šľapajách Ježiša, znamená chodiť aj po tých miestach, po ktorých chodil Ježiš, keď prišiel na zem. Je to však len jeden z mnohých dôvodov, prečo človek veriaci v Boha a Božiemu slovu túži navštíviť Izrael, a prečo sa do Izraela túži vrátiť znova.
Pre nás Slovákov je veľkou výhodou, že môžeme do Izraela odletieť nielen z letiska M.R.Štefánika v Bratislave, ale aj z blízkych letísk v susedných štátoch, ako je letisko v Prahe, Budapešti alebo vo Viedni. Tentoraz sme odlietali do Izraela z Budapešti.
Po pristátí lietadla na letisku Ben Gurion v Tel Avive nás už čakal náš sprievodca a autobus, ktorým sme cestovali po Izraeli celý týždeň. Aj napriek tomu, že niektorí členovia nášho zájazdu navštívili Izrael už viackrát, bolo vidieť na tvárach všetkých veľké vzrušenie a očakávanie. Stačí letieť tri hodiny a Stredoeurópan sa ocitne na Blízkom východe. V októbri a až do polovice novembra dosahujú teploty 24°-30°C. Keď sme prišli do Izraela my, bola veľmi príjemná teplota 27°C. Za necelú hodinu sme dorazili do Jeruzalema, kde sme štyri noci boli ubytovaní v hoteli Jeruzalem Gate, odkiaľ sme podnikali každý deň naše poznávacie cesty. Prvé dva dni sme navštívili mnoho zaujímavých a z biblického hľadiska dôležitých miest v Jeruzaleme. Boli sme na Chrámovej hore, kde stál Šalamúnov chrám, v Dávidovom meste, kde žil kráľ Dávid, na Olivovej hore odkiaľ vystúpil Ježiš do neba, no a samozrejme pri Múre nárekov.
Keď ide niekto do Izraela prvýkrát, je veľmi vzrušený a plný očakávania, aby videl na vlastné oči tie miesta, o ktorých čítal v Biblii, a ktoré už tisíce rokov svedčia o udalostiach zaznamenaných v svätých Písmach. Jeden z dôvodov návštevy Izraela pre tých, ktorí boli v Izraeli viackrát, bolo hľadanie Boha, lepšie porozumenie duchovným a historickým súvislostiam v kontexte s jeho vierou, svetonázorom, dnešným stavom Izraela a celého sveta.
Tento cieľ sa nám podarilo naplniť. Počas štyroch dní v Jeruzaleme sme boli trikrát pri Múre nárekov, preto môžeme povedať, že sme chodili hore na Sion hľadať Boha. Chodili sme k Múru nárekov a boli sme na Chrámovej hore, ktorú Biblia nazýva Mórija, je to miesto na zemi, o ktorom povedal Boh vo svojom Slove, že na to miesto budú hľadieť Jeho oči po všetky dni trvania zeme, že z toho miesta Boh vypočuje každú modlitbu. Preto bola pre nás každá návšteva tohoto „pupku sveta“ a miesta, kde sa spája zem s nebom, veľmi zaujímavá.
Prvý a druhýkrát sme sa boli modliť pri Múre nárekov v rámci nášho spoločného programu. Keď sme boli pri Múre nárekov druhýkrát, naplánovali sme túto návštevu tak, aby sme tam mohli byť večer a videli toto miesto aj vo večernej atmosfére. Už pri bezpečnostnej kontrole1, ktorá je v dnešnom Izraeli neodmysliteľnou súčasťou každého vstupu na miesta, kde je veľká koncentrácia ľudí, sme počuli nie každodenné zvuky veľkej oslavy. Bol večer, a preto bola celá plocha areálu Západného múru, čo je druhý názov Múru nárekov, osvetlená prídavnými svetlami. Na celej ploche bolo veľké množstvo ľudí po celý deň. To sme si všimli už ráno, keď sme v rámci programu navštívili Chrámovú horu, na ktorú sme išli plošinou vedľa Múru nárekov. V prvej polovici dňa prebiehal na celej ploche pred Múrom nárekov sviatok Bar-micva, kedy sú dvanásťroční chlapci prijímaní za dospelých mužov. Táto udalosť je v živote ortodoxných židovských chlapcov, ktorí sa stávajú dovŕšením dvanásteho roku života mužmi, veľmi významnou.
Keď sme prišli k Múru nárekov v podvečer, asi o 17.30 hod., bola celá plocha pripravená na ďalšiu významnú slávnosť a to nielen pre mladých mužov, ale aj pre ženy. Večer sa konala slávnostná prísaha vojakov izraelskej armády. Na celej ploche bolo obrovské množstvo ľudí. Boli tam ortodoxní Židia, ktorí sa išli k Múru nárekov modliť, boli tam mladí vojaci a vojačky, boli tam ich rodičia a boli sme tam my, turisti.
Bol to naozaj nevšedný zážitok. Miesto, kde boli nastúpení vojaci, bolo ohradené zábranami, kde civilisti vstúpiť nemohli. Na tejto ploche boli veľké stojany, kde mal každý vojak odloženú svoju zbraň, a keďže tam bolo veľa vojakov, bolo tam aj veľa zbraní. Uprostred bolo pódium, kde hrala hudobná skupina a jeden z vojakov spieval. Celá akcia bola prenášaná na veľké plátno.
My sme išli k Múru nárekov a museli sme prejsť celou touto plochou. Zamiešali sme sa do davu ľudí zúčastnených na tejto oslave. Múr nárekov a plocha vyhradená pre modlitby, bola vzdialená od vojenskej prísahy len 50 metrov. Tam už bola iná skupina ľudí. Boli to ortodoxní Židia, ktorí boli oblečení vo svojských, pre nich tak typických, oblekoch. Takže sme sa zamiešali medzi nich a modlili sme sa, alebo sme len tak sedeli a pozorovali celkovú atmosféru a to, čo sa tam deje.
Toto bolo vo štvrtok večer, kedy práve vrcholil Rammadán, pôstny mesiac moslimov. Moslimovia boli zhromaždení v desiatkach tisícov na Chrámovej hore, odkiaľ bolo počuť zase ich typický zvuk. Bola to veľmi zvláštna atmosféra, akú som doteraz nikdy nezažil. Všimli sme si, že napriek tomu, že tam bolo obrovské množstvo ľudí, ktorí tam prišli každý s iným cieľom, všetci zmiešaní na jednej ploche, všade znela hlasná hudba a neďaleko boli zhromaždené desiatky tisíc moslimov, pri Múre nárekov bola veľmi zvláštna pokojná atmosféra.
Ďalší deň sme odchádzali z Jeruzalema na celý deň k Mŕtvemu moru. Najskôr sme navštívili pevnosť Masada3, ktorú vybudoval Herodes Veľký a národný park En Gedi2, kde sme sa kúpali v lagúnach vytvorených prameňom, ktorý tu tečie4. Obdivovali sme zvieratá žijúce v tejto oáze uprostred Judskej púšte.
Chodníkom vedľa tohoto potoka sme išli až k jednému z vchodov do jaskynného komplexu, kde sa v dávnych dobách Dávid skrýval pred Saulom. Keď sme sa vracali chodníkom naspäť, v diaľke sme videli hladinu Mŕtveho mora. Tam smerovali naše kroky. Kúpaním v Mŕtvom5 alebo, ako ho volajú Izraelčania, v Slanom mori, sme zavŕšili štvrtý deň nášho zájazdu.
Večer sme sa vrátili do hotela a po večeri sme sa rozhodli ísť znovu k Múru nárekov. Objednali sme si miestny taxík. Bol piatok a začal šabat. Ulice boli prázdne. Skončil Rammadán a my sme boli vďační, že prvý raz v živote sme zažili šabat v Jeruzaleme s modlitbami pri Múre nárekov. Strávili sme tam tri hodiny v modlitbách a čítaním Božieho slova. Bol to veľmi dobrý čas. Premýšľali sme aj o atmosfére a zážitku z tohoto miesta z predošlého dňa a o rozhovoroch s naším židovským sprievodcom Danim Kedarom.
Dani nám povedal: „Teraz nie je v Izraeli šalom - pokoj a mier, ale je pokoj a za to sú židovskí obyvatelia Izraela veľmi vďační. Sme vďační za každý deň pokoja, keď sa nebojuje, keď sa nemusíme brániť pred nepriateľom. Konflikt visí vo vzduchu neustále a to nie je pokoj a mier, to je pokoj.“ Keď som sa spýtal prečo má Izrael pokoj, a prečo žijú ľudia bežným životom ako ľudia v mieri, Dani povedal: „Lebo sme silní. Silní sú ľudia Izraela, silný je štát Izrael a naši nepriatelia sa nás boja.“
Izrael je ručičkami na hodinách dejín sveta, a keď sme sedeli pri Múre nárekov, uvedomovali sme si, že toto miesto a mesto zažilo v histórii obrovsky dramatické časy a nemenej dramatické udalosti sú pred ním v budúcnosti, o čom svedčia aj proroci v Biblii. Dalo sa cítiť vo vzduchu, že príchod týchto dramatických udalostí, popisovaných v Biblii, je len otázkou času.
Izrael a život v ňom, je v mnohých ohľadoch obrazom života kresťana, bojujúceho dobrý, duchovný boj viery. Izrael je v mnohom aj obrazom cirkvi, ktorá sa pripravuje na príchod a stretnutie s Mesiášom. Izrael a Jeruzalem je bezpochyby povzbudením v živote z viery, v nádeji a v láske.
Ďalšie tri dni nášho zájazdu sme strávili na severe Izraela. Tu sme navštívili Kafarnaum6, Nazaret, Galilejské more7, miesta, kde chodil a pôsobil Ježiš. Prezreli sme si Prímorskú Cézareu, odkiaľ Pavol rozniesol evanjelium do celého sveta. Navštívili sme Megido, kde tiež možno cítiť dramatičnosť budúcich udalostí prorokovaných v Biblii a ozveny bojov a udalostí z dávnych časov.
Z Golanských výšin sme sa pozreli do Sýrie. Navštívili sme tiež národný park v Tel Dan, kde sú vykopávky8 dosvedčujúce pravdivosť Starého zákona. V tomto parku sme tiež stretli mnoho mladých izraelských mužov a žien - príslušníkov izraelskej armády, ktorí boli na výlete. Bolo zvláštne vidieť vojačky - teenegerky, ktoré niesli na jednom pleci samopal a na druhom ruksak, kde na zipse od ruksaku mali pripevneného plyšového medvedíka. Navštívili sme aj Haifu, mesto na pobreží Stredozemného mora, s najväčším izraelským prístavom.
Poslednú noc sme strávili na pobreží Stredozemného mora v meste Netanya, neďaleko Tel Avivu. Keďže bolo 28°C, predvečer odletu, a aj ráno v deň odletu, sme strávili kúpaním v mori a prípravou na návrat domov. Aj keď sme sa domov tešili, všetci sme sa zhodli, že by sme ešte pár dní vedeli stráviť vo vyhriatom Stredozemnom mori. To umocnila aj informácia, že u nás doma na Slovensku je teplota 7°C. Keď sa má človek dobre, čas plynie veľmi rýchlo a rýchlo ubehol aj týždňový pobyt v Izraeli. Izrael je krásna a silná zem.
Šalom Izrael. Šalom Jerušalaim.
foto: David Valenta
Májový zájazd do Izraela | | | Logos 6 / 2012 | | | Alena Filipková | | | Reportáž |
Návšteva zo sibírskeho Nižnevartovska | | | Logos 5 / 2019 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Návšteva vo väznici v Nitre | | | Logos 5 / 2017 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Priatelia Izraela sa stretli vo Washingtone | | | Logos 12 / 2013 | | | Martin Meliško | | | Aktuálne |
Májová návšteva Petra Gammonsa | | | Logos 5 / 2017 | | | Martina Šafaříková | | | Reportáž |