A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Nový svet

novy-svet-opt-1.jpegApoštol Peter o tom hovorí: „...ktorého (Ježiša) však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.“ (Sk 3,21) Kľúčovým výrazom v tomto verši je napravenie. Grécke slovo znamená: obnovenie (apokatastasis). Toto bolo kľúčové slovo v prvej cirkvi. Dnes sa používa už menej, hoci je podstatou celého kresťanstva: Boh sa rozhodol, že človeka, vesmír, všetko, čo je vo viditeľnom svete, aj mimo neho, stvorí znova. Nový svet vystrieda starý. V knihe Zjavenia čítame to isté vyjadrenie: „A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové. A riekol mi: Píš, pretože tieto slová sú verné a pravdivé.“ (Zj 21,5)

Originálny text vyjadruje znovustvorenie minimálne tromi slovami: prvé je už spomínané obnovenie. To znamená, že veci sa dostanú do pôvodného stavu podľa prvotného zámeru. Druhý výraz je znovuzrodenie, na ktorý používa originálny text dva výrazy. Tým sa teraz nebudeme podrobnejšie zaoberať. Podstatou je to, že v centre Božieho plánu stojí znovustvorenie. Pojem znovustvorenia sa nezačal používať prvý raz v Novej zmluve, ale už skôr. V dobe, keď sa človek aj svet dostali do područia hriechu a smrti, bola nevyhnutnosť tohto pojmu zrejmá. Boh už na začiatku histórie cez adamovskú rasu, ktorá bola poškvrnená zlom, zjavil, že svet bude mať koniec v Ním určenom čase. Boh vtedy rozbehol predprípravu stvorenia nového sveta. V tomto svetle je potrebné pozerať sa na všetko, čo hovorí Biblia. Len tak tomu možno porozumieť. Môžeme k tomu zahrnúť spasenie, zázraky, znamenia. Toto patrí k plánu nového stvorenia. Vyjadruje to, že súčasný svet je pre Boha neprijateľný. Musí pominúť, pretože uráža Božiu všemohúcnosť, právny poriadok a stojí proti Božej vôli a proti plánu spasenia ľudstva. S tým súvisí každý morálny a duchovný prvok v Biblii. Boh nás chce cez svoje zjavené slovo presvedčiť, aby sme sa neupínali na pominuteľný svet. Teda, Boh dal človeku spôsob záchrany - možnosť stať sa občanom nového sveta - cez svojho Syna, Ježiša Krista vo vzkriesení a cez Pánovu milosť.

Svet je nepriateľom Boha

Odpor voči Bohu je hlavnou príčinou úpadku súčasného sveta. Je v rozpore s Bohom nielen v osobnom zmysle, ale aj s jeho vlastníctvom, s každou Jeho charakteristikou. Preto sa Boh prejavuje len skrze oddelenie dobra a zla a zničenie predošlého. Vie sa podeliť o svoju prirodzenosť, vybudovať svoju prítomnosť, lebo svet funguje proti Božiemu plánu. Súčasný svet nie je schopný odzrkadľovať Božie vlastnosti a Jeho prirodzenosť. Tento stav je pre Boha neudržateľný, lebo On je Všemohúci - pre Neho, ako Stvoriteľa, je tento svet nepodarkom.

hrob-opt.jpegRovnako Nová aj Stará zmluva poukazujú na tento svet ako na porušený, degenerovaný ako na dočasný, ten, ktorý sa odvrátil od Boha a stojí pod Satanovým vedením. Aj napriek viditeľným skutočnostiam, tento svet nie je pod ľudským riadením, ako to pôvodne zariadil Boh. Tento plán pochádzajúci od Stvoriteľa sa nepodaril. Následkom pádu (kvôli hriechu) sa tento svet podriadil neviditeľným, zlým, temným duchovným bytostiam, a až do dnešného dňa duchovné bytosti riadia, usmerňujú rozhodujúcu väčšinu ľudí. Biblia nehovorí o ľuďoch ako niektorí filozofi, že ľudia sú slobodní, ale ako o otrokoch, ktorí boli stvorení pre slobodu, ale ju stratili a dostali sa do závislosti, zajatia temných síl. Tieto sily ich neustále vedú do takých stavov a skutkov, ktoré spôsobujú ľuďom aj Bohu veľmi veľké škody. Sväté Písmo na viacerých miestach nazýva Satana „kniežaťom tohoto sveta“ (Ján 14,30), ba aj „bohom tohoto sveta“ (2Kor 4,4). Samozrejme, táto mocenská situácia je pre Boha neprijateľná.

Jedným z najťažších hriechov sveta je odmietnutie Božieho Syna, Ježiša Krista. Svet Ho nenávidel a zabil (Ján 1,5;9-11). Svet neprijal svetlo a týmto dokazuje, že nechápe vlastný význam, ani tie ciele, ktoré Boh vytýčil dejinám a jednotlivcom.

Z toho vyplýva, že Biblia vidí svet v hriešnom stave, o čom apoštol Ján hovorí: „Ide do zahynutia.“ Svet je v období hriechu a smrti, je plný nespravodlivosti, bolesti, utrpenia, choroby a smrti. Toto je v protiklade so znakmi Božej vlády - a skutočne je v protiklade aj so základnými záujmami ľudí. Boh pripravil pre ľudí lepší svet.

Základom Univerza je osoba

Sväté Písmo hovorí o novom svete, že ľudstvo ho nevie naplniť. Len slobodný človek je schopný založiť nový svet, ktorý je očistený od vyššie spomínaných znakov. Je dokázateľne nezávislý od vlády smrti a hriechu, a navyše je osobou, ktorá stojí nad nimi. V priebehu histórie žil len jeden človek s týmito vlastnosťami, a to Nazaretský Ježiš Kristus, ktorého prirodzenosť nebola podriadená hriechu a jeho následkom, ale je plný života, čo presne potvrdzuje jeho vzkriesenie z mŕtvych. Preto centrálnym odkazom Evanjelia je, že Boh v Nazaretskom Ježišovi Kristovi stvorí nový svet - nový svet príde v Ňom. Nový svet je osobocentrický. Nebude založený na fyzikálnych zákonoch.

Základy súčasného svetového systému nepredstavujú fyzikálne zákony, ale neviditeľný svet podľa židovsko-kresťanského svetonázoru. Prírodovedecký svetonázor vysvetľuje svet podľa princípov prírodných zákonov, kým my dávame do popredia osobu, tvrdíme, že všetko je z Boha. Všetko má pôvod v jednej osobe, ktorá nemá počiatok - je večná. „Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.“ (Ján 1,3) Všetko bolo stvorené podľa Neho, teda On stanovil aj ciele. Videnie skutočnosti v Biblii je osobocentrické: o všetkom tvrdí, že pochádza od Otca, a v centre celého Univerza stojí Pomazaný, Kristus, od Otca pochádzajúca nadprirodzená bytosť. Otec cez Slovo a Ducha určil formy, spôsoby, na základe ktorých sa uskutočňujú procesy v prírode. Vie kedykoľvek zmeniť tieto formy „techniky“. Keď Boh zmení chod prírodných zákonov, stanovený poriadok života a viditeľne koná veci, ktoré sú s ním v rozpore, vtedy hovoríme o zázraku. Boh Biblie je Bohom zázrakov - toto je Jeho neoddeliteľná, podstatná charakteristika. Keby Boh nebol Bohom zázrakov, tak by nebol Bohom - to by potom znamenalo, že svet by bol väčší ako On. Biblia zjavuje Boha zázrakov, preto musíme svet vidieť stále v podriadenej pozícii, ktorý má Pána, má Hospodára, a má Stvoriteľom určený cieľ.

Keby Boh nerobil zázraky, nebol by Bohom, lebo by to znamenalo, že svet je väčší než On

Rovnako určuje ciele aj dejinám. Boh nesmeruje ku cieľom, ktoré mu vnucujú politické strany, hospodárski alebo iní predstavitelia spoločnosti. Dejiny majú transcendentný zmysel. Táto zvláštnosť dejín sa prejavuje predovšetkým v kritických, osudných situáciách, čo sa prejavilo už aj v minulosti. Dejiny preto nemôžeme pochopiť bez teológie. O svete vieme podať vedecké poznatky, skúmať ho, ale neoddeliteľnosť dejín od Neho dokážeme vnímať len idealistickým spôsobom, z nadprirodzeného hľadiska, skrze vieru.

Dôležitou je skutočnosť, že Boh je Bohom zázrakov. Znamená to, že On stvoril svet, ale je od neho nezávislý. Do sveta zasahuje tak, ako chce a kedy chce. Jeho zásahy sa dejú podľa plánu, a nie chaotickým, spontánnym, improvizovaným spôsobom. Preto Boh už pred stvorením pripravil plán na opätovné stvorenie tohto sveta. Súčasťou je aj plán spasenia a fyzická obnova sveta, stvorenie nového neba a novej zeme.

Tu by som chcel poznamenať, že svet súčasnosti a minulosti, nie je jedinou možnosťou pre Stvoriteľa. Môže existovať viacero svetov, a je pravdepodobné, že aj pred súčasným stvorením existovalo viacero svetov. Ani náš viditeľný svet nebude konečným, napriek tomu, že to ľudia „pozerajúci sa zdola“ tak vidia: v čom žijeme, je jeden večný svet. Jedná sa len o klamlivý pocit. V skutočnosti tento svet je podriadený Všemohúcemu Bohu. On zjavil, že svet sa stal živou formou zla, obnoviť ho možno len jediným spôsobom: v Jeho svätom Synovi, v Nazaretskom Ježišovi Kristovi. Prvou a najdôležitejšou udalosťou založenia nového sveta bola smrť Nazaretského Ježiša Krista a Jeho vzkriesenie.

Pánova smrť poukazuje na koniec adamovskej prirodzenosti a tohoto sveta. Jeho vzkriesenie odkazuje na prameň nového života a nového sveta, čo položilo pre stvorenie nový Boží fundament.

Dramatické napätie týchto dní vyplýva z toho, že Božia práca vystúpi z duchovnej sféry, a pohltí viditeľný svet. Jedinečnou fantáziou návratu (parúziou) Ježiša Krista bude nasledovné: vo viditeľnom svete sa stane zrejmým to, čo je teraz pochopiteľné a uchopiteľné len vo svete viery. Božia práca sa teda na zemi neznivočí, neobmedzí, ba naopak ešte viac sa rozšíri a dosiahne plnosť. Kto to vidí inak, ten sa veľmi mýli. Netreba sa pozerať na Božiu prácu na základe pocitov jednotlivca, ani vtedy, keď určité osoby utrpia prehru, porážku, ocitnú sa v kríze, alebo upadnú do apostázie. Môžeme povedať, že Boží plán na zemi sa slávne uskutoční.

Naplnenie Božieho plánu na zemi vždy sprevádzali protirečenia. Najviditeľnejšie sa to prejavilo vždy vtedy, keď s tým ľudia vôbec nepočítali. Boh prekvapí ľudí vo veľmi zlom, diabolskom čase, a zjaví svoju nadprirodzenú moc a silu. Preto netreba upadnúť do pochybností, ani vtedy, keď sa zo sveta stratia v plnej miere (aspoň na pohľad to tak vyzerá) biblické duchovné morálne normy a hodnoty. Ani to nech nás neoklame! Svet a jeho dejiny sú v dobrých rukách. Nad Satanovou vládou je už vybudovaná vyššia - Božia vláda. Boh podľa svojho plánu, v stanovenom čase zasiahne do ríše temnoty, aby sa vysporiadal s jeho vládou, aby vytvoril úžasnú, úplne novú budúcnosť. Súčasní kresťania musia byť ľuďmi pozerajúcimi sa dopredu a pripravujúcimi sa na nové stvorenie. V blízkej budúcnosti sa dostaneme k mimoriadne dôležitej zastávke znovustvorenia, ktoré budú sprevádzať ohromujúcejšie udalosti, ako všetky doterajšie zásahy Boha v dejinách. Preto musíme dobre poznať pravdy v prorockých knihách a v knihe Zjavenia.

Nebudeme len veriť, ale aj uvidíme

forest-opt.jpegAko sme povedali, starý svet sa dostal pod vládu hriechu a smrti, treba sem zahrnúť aj fyzický svet. Skazenosti bola podriadená aj viditeľná skutočnosť, a preto sa nemôže rovnať s Božím kráľovstvom. Apoštol Pavol hovorí o tomto chorom, neporiadnom svete nasledovné: „Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích. Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil, v nádeji, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia v slobodu slávy detí Božích. Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí ako v pôrode až doteraz.“ (Rim 8,19-22)

Nie je náhoda, že ako sa blíži Bohom stanovený čas, vo svete sa objavuje disharmónia. Kresťania sa teda musia pozerať na svet kreatívnym a pružným spôsobom. Tí ľudia, ktorí si nevedia predstaviť iný svet okrem existujúceho, nedokážu veriť a narastajúca svetová kríza im vnucuje pochybnosti. Podstatou viery je, že si viem predstaviť - samozrejme nie subjektívne, ale na základe Božieho zjavenia - úplne iný, spravodlivejší, dokonalejší svet.

Mimochodom, tu začína ozajstné kresťanstvo. Kým ľudia chcú svoje spasenie, šťastie atď. uskutočniť len v tomto svete, potom ešte nie sú plnohodnotní kresťania. Preto apoštol Pavol hovorí, že by sme boli najúbohejší ľudia, keby sme sa nádejali na Boha len v tomto svete. My sa nespoliehame na Boha preto, aby bol náš osud lepší v tomto svete, ako tí, ktorí v Neho neveria, ale preto, aby nám dal podiel v novom svete. Dnes tu nie som preto, lebo chcem žiť lepšie ako priemerný človek, ale preto, lebo chcem existovať vo svete, kde smrť a hriech neriadia všedné dni, kde vládne spravodlivosť, večný život, šťastie, kde je každý spokojný a zdravý, kde uvidím nielen spravodlivých a svätých ľudí, ale aj iné nadprirodzené bytosti. Bohom stvorený svet v jeho úžasnom bohatstve, anjelov, cherubov a iné, ľudským slovom nevypovedateľné, bytosti. A v neposlednom rade by som chcel ráno vstávať - hoci tam nebude noc - a vidieť nebeského Otca, Jeho Syna, Ježiša Krista, ktorý za mňa zomrel, a vidieť Tešiteľa, Svätého Ducha. Nechcem v Nich len veriť, ale chcem ich aj stále vidieť. Biblia hovorí, že raz bude taký svet, v ktorom nebudem len veriť, ale Ho aj uvidím. Uvidím Toho, v koho som predtým veril. Teraz Ho každé ráno pozdravujem skrze vieru, poďakujem nebeskému Otcovi, že žijem - ale sústredím sa na nádej, lebo ak by som myslel len na súčasný svet, aj keby som mal veľkú vieru v Boha, moje srdce a duša sa naplnia horkosťou. Lebo toto nie je práve najlepší svet. Musí existovať niečo lepšie, kam chcem patriť. Sväté Písmo učí: áno, namiesto tohoto zlého viditeľného sveta existuje jeden neviditeľný, dobrý svet, ktorý pripravil Boh. Jeho zakladateľom je Ježiš Kristus, ktorého On priviedol do sveta. Vzkriesením Ježiša Nazaretského bol položený základný kameň, na ktorom sa vybuduje nový svet. Základom dnešného sveta je Adamova smrť, základom nového sveta je vzkriesenie Ježiša Krista a večný život.

Ak je ľudská smrť základom sveta a my sme k tomuto svetu natoľko pripútaní - predstavme si, aký úžasný bude svet, ktorého základom nie je smrť, ale vzkriesenie, čiže kvalitný, úplný prúd, prejav života! Každý kresťan by mal úprimne veriť, že nový svet vyhovuje dokonalej Božej vôli a dokonalému Božiemu plánu a obnoví tento zhnitý svet. Zavŕšenie nášho osudu sa nestane vo viditeľnom svete: dnešok je len prípravou pre skutočný osud. Neupadni preto do pochybností, keď v prvej časti neskončíš svoju bežeckú dráhu bezpodmienečne ako víťaz (prirodzene, nemyslím tým morálny a duchovný význam) v tomto živote, lebo to nie je tvoj konečný cieľ! Po terajšom živote bude nasledovať také jestvovanie, ktoré získaš len v Ježišovi Kristovi, a bude to tvoj skutočný a dokonalý život.

Preto apoštol Pavol hovorí, že sa naučil uspokojiť sa s málom. Veľa vytrpel, nedostatok, bitku, výsmech - lebo vedel, že príde nový svet, v ktorom získa úplný život, v ňom sa videl na kráľovskom mieste. O tomto svete mal veľmi nízku mienku: napísal, že preňho tento svet zomrel, a aj on pre svet. Vo svete sa chcel obracať len na Božiu milosť, aby sme spoznali zasľúbenia a nádej spojenú s novým svetom – ale o tomto svete si nerobil žiadnu ilúziu. Vedel veľmi dobre, že je ničotný, spôsobuje bolesť. Jeho hybnou silou sú skazené túžby ľudskej prirodzenosti, ktoré sú pred Bohom hriechom. Pravdu zamenili za lož, nie je v nej život, len smrť, preto každý skončí na cintoríne – a skôr než sa to stane, stojí to priveľa peňazí, energie a času, aby svoje telo udržali v dobrom stave. To nie je normálne ani dokonalé, ale proti poriadku. Boh nás takto nestvoril, naše poslanie nie je pre tento svet!

Nezvykaj si na život na základe svojich skúseností! Ver v to, čo hovorí Boh! Boh je k nám oveľa lepší, ako si myslíme, alebo ako sme my sami k sebe, je oveľa veľkorysejší. Má pre nás lepší svet – dokonalý a nádherný. Toto pred nás predstavil Ježiš Kristus svojím vzkriesením a vstúpením do svojej slávy. A tak nám otvoril nebeské dvere, poslal Tešiteľa, silu nového sveta, ponorením do Ducha. Samotný nový svet ešte neprišiel, ale z jeho sily sme už niečo dostali: „…ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha a ochutnali dobré slovo Božie a rôzne moci budúceho veku…“ (Žid.6,4-5) Čo sme urobili? Ochutnali sme. Aj dnes ochutnávame silu budúceho sveta, lenže budúci svet tu ešte nie je, ale čakáme naň.

Čoraz väčšie pôrodné bolesti

hospital-opt.jpegBiblia hovorí na viacerých miestach o budúcom svete. Napríklad, keď Ježiš hovorí o rúhaní sa Svätému Duchu, vraví, že menovaný hriech nebude odpustený hriešnikom v tomto ani v budúcom veku (Mat 12,32). V inom prípade, keď dokončil svoje podobenstvo v spojení s bohatým mládencom, poukázal, že učeníci, ktorí opustia všetko pre Ježiša a nasledujú Ho, získajú večný život.

V týchto častiach Písma Ježiš objasnil, že terajší vek sveta nie je samotný svet. Príde nový vek, aión, ktorý nám dá Boh. Ježiš prišiel preto, aby nám dal život, no svet ho ešte neprevzal. Keď ho prevezme, tak sa zmení. Príroda nebude stonať, a vzdychať tak ako dnes, keď ju počuť pod vplyvom jarma hniloby. Nielen ľudí trápi momentálne počasie, ale aj prírodu. Dôvodom trápenia je jarmo hniloby, ktoré čoraz viac tlačí na prírodu a človeka, čiže na celý viditeľný svet. Nie náhodou o utrpení prírody hovoria nielen veriaci, ale aj politici s iným svetonázorom, aj vedci. Nevedia, čo z toho vyplynie, ale Biblia hovorí, že sa to musí stať, lebo stret starého a nového sveta je, žiaľ, taký, ba ešte horší - bude produkovať dramatické javy. Ale ak toto obdobie prežijeme s Božou milosťou, tak získame miesto v úžasnom, novom svete.

Kľúč moderného kresťanstva

Proroci nás dopredu informovali v starozmluvných Písmach o tom, že Boh stvorí nový svet: „Hľa, predpovedané veci prvé prišli, a nové ja oznámim; dám, aby ste počuli o nich prv, ako vypučia.“ (Iz 42,9) Prorok vyjavil, že starý svet sa dostane do svojho telosu. Grécke slovo telos znamená koniec, ale aj cieľ, „vrchol-cieľ“ - (keď niečo dosiahne vrchol svojej bežeckej dráhy, a potom skončí). Prorok podobne ako Nová zmluva tvrdí, že tento svet má svoj vrchol, ktorý stanovil Boh, a keď sa svet dostane do tohto bodu, tak ukončí svoju púť. Vzkriesenie je rozhodujúcou, nezvrátiteľnou udalosťou, ktorou Boh urobil zjavným, že tento svet bude mať koniec. Preto máme čakať nový svet a nemáme sa zaoberať tým starým - alebo len z určitého pragmatického hľadiska. Nesmieme si zamilovať tento svet, ako to mnohí robia. Inak sa človek stane Božím nepriateľom a nedokáže prijať veľké pravdy.

Prorok hovorí v 43. kapitole od 18. verša: „Nespomínajte na drievne veci a na dávne nedbajte. Hľa, učiním nové, teraz vypučí. A či neviete o tom? Áno, učiním cestu na púšti a rieky na pustine.“ Izaiáš aj tu uisťuje Izraelcov a súčasne aj kresťanov, aby rozmýšľali o novom svete, pripravili sa naň a nezaoberali sa tým starým, lebo z Božieho hľadiska je rozhodnuté, že staré skončí. Kým kresťanstvo žilo v nádeji na budúcnosť, bolo dynamické a silné, porozumenie budúcnosti vždy dokázalo dynamizovať. Aj Židia v Izraeli dnes hľadia na budúcnosť a to ich posilňuje v ťažkých časoch. Veria, že Boh zachráni Izrael a bude nový Izrael. Územia, mestá a veci, ktoré im Boh zasľúbil, ktoré sú mimoriadne dôležité pre existenciu a naplnenie povolania Izraela, im Všemohúci dá, aj keby svet proti tomu urobil čokoľvek.

Ani počas vyhnanstva nebolo židovstvo natoľko dynamické. Mali jedinú predstavu budúcnosti: počas modlitby sa obrátili smerom k Jeruzalemu s túžbou vrátiť sa späť. Dnes sa to naplnilo - treba myslieť dopredu. V rámci židovstva vedia niesť fakľu nádeje tí, ktorí sa nesústreďujú na návrat, ale hľadia dopredu, na Mesiáša, skrze ktorého vznikne večný, kvitnúci, silný Izrael.

Len ľudia, ktorí pozornosť upriamujú do budúcnosti, a nerojčia nad minulosťou bez Boha, majú v súčasnosti schopnosť prijať nové veci. Nedá sa odtiaľ čerpať sila. Pre kresťanov je dôležité obrátiť pozornosť na smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, lebo On je obeťou nášho zmierenia, a je to historický fakt. Táto udalosť bude v plnom zmysle ukazovať pravdu, keď sa pozrieme dopredu na návrat Ježiša Krista. Takto pochopíme, že On sa vráti preto, lebo zomrel, vstal z mŕtvych a žije večne - a pri svojom návrate uskutoční každé zasľúbenie o novom stvorení.

temple-opt.jpegKresťania sú vtedy schopní žiť moderne, keď vidia pred sebou nový svet a neprehrabávajú sa v histórii. Lebo takto to robia nacionalisti a vo všeobecnosti synovia dekaentných, frustrovaných národov. Ponárajú sa do stratenej minulosti a hľadajú sekeru, ktorú pohltila rieka. Minulosť každého národa je plná takýchto do vody spadnutých sekier - ale len tie národy zvíťazia, ktoré sa pozerajú dopredu, pripravujú sa na budúcnosť a majú silu žiť. Majú silu čeliť výzvam budúcnosti a prekonať ťažkosti, ktoré sa im postavia do cesty. Rozmýšľaním o minulosti sa nedajú prekonávať problémy, starosti dnešnej doby. Svätý Duch, Duch novej doby je v tebe, a je ti k dispozícii v čoraz väčšej miere! Ako sa otvára tvoj duch a viera v Božie Slovo, tak sa vykresľuje v tvojom duchu Božie videnie o novom svete! To dáva človeku duchovnú silu pozdvihnúť sa nad súčasné tradície, prekážky sveta. Odmietni taký svetonázor, podľa ktorého už kresťanstvo naplnilo svoje historické poslanie, a ktorý hovorí, že je koniec kresťanskej éry a zostala už len nostalgická viera v Krista, skončil zlatý vek. Nie! Podľa proroctiev prichádza Kristova éra práve potom, lebo to nie je nič iné ako obdobie Mesiáša. Teraz nepozerajte na Paríž, ale na nový Jeruzalem, Božie kráľovstvo, ktorého príchod zvestuje Sväté Písmo!

Predstav si nový svet!

„Lebo hľa, stvorím nové nebesia a novú zem, a nebudú sa spomínať drievne veci ani neprídu na myseľ...“ - pokračuje prorok. (Iz 65,17) Keď budú stvorené nové nebesia a nová zem, na staré nebude nikto spomínať. Komunizmus vo svojom čase, keď sme v ňom ešte žili, nás zaťažil svojou obrovskou váhou. Dlhší čas sme si nevedeli predstaviť nijaký iný svet, lepšiu éru. Aj súčasná skúsenosť kladie na ľudského ducha utláčajúcu silu, ktorá chce donútiť ľudí, aby sa zaoberali len vecami tohoto sveta, aby len o tom premýšľali a rozprávali. Ak podriadiš svojho ducha starostiam tohoto sveta, bude ťažobou bezmocnosti obmedzovať tvoju kreativitu, a navyše zničí potenciál na obnovu, a môže v tebe zastaviť schopnosť prijať informácie, videnia o nových veciach. Kresťania musia prijímať silu z Božieho Ducha, aby obišli pasce duchovnej vyprahnutosti. Aj keď sa súčasný svet vnucuje, netreba sa ním toľko zaoberať. Tento svet je ako márnomyseľná prostitútka, ktorá sa dožaduje ustavičnej pozornosti. Keď to nedosiahne, urobí niečo extrémne, aby sa dostala do stredobodu pozornosti. Tento svet ťa násilne uchváti, urobí všetko, len aby si sa ním zaoberal. Nauč sa, ako vystúpiť z tejto pasce! Základným prvkom sveta je pýcha života. Životom tu nie je zoe (večný život, duchovný, Boží) ale v gréčtine bios (telesný, biologický život, existencia, majetok). Biologický život je vo svete precenený a život, ktorý sa objavil v Kristovi, je negovaný. Akoby Ježiš nikdy nebol vstal z mŕtvych, ako keby vzkriesenie bolo bezvýznamnou, zanedbateľnou udalosťou oproti biologickému životu, alebo len nejakou náboženskou udalosťou pre určité denominácie, ktorá nemá žiadny skutočný základ.

Svetové civilizácie takmer dvetisíc rokov vedome držia ľudí v neznalosti v spojení so zámenou biologického života za Kristov život. Mnoho ľudí to oklame, čoho dôsledkom bude, že hľadanie Božieho kráľovstva, ako jedinečnej hodnoty, zostane úplne zahmlené, a oveľa dôležitejším sa stane zaoberanie sa týmto svetom. Ak sa budeš zapodievať viac novým svetom podľa Biblie, budeš mať viac sily, lebo nový svet je Božia sila a život, je nositeľom Božieho bohatstva. Človek prijíma silu a vieru vždy z toho, na čo sa pozerá. Keď sa budeš pozerať na tento svet, nezostane ti veľa sily na nový.

Tento svet je ako márnomyseľná prostitútka, ktorá chce, aby bola neustále na ňu upriamená pozornosť a aby sa jej venovali

Možno ani to nie je náhoda, že v poslednom štádiu tohto skazeného sveta sa kľúčovým stalo slovo komunikácia. To znamená, že svet chce byť pre teba všetkým, aby ťa o všetko obral. V skutočnosti o starom svete už nie je naozaj čo povedať. Šalamún už dávno povedal: „Nič nové pod slnkom.“ V tomto svete nebude nič nové. Keby sme žili aj tristo rokov, prišli by sme na to, že nie je nič nové. Keď vynecháme nadprirodzeno, budeme hovoriť o takých veciach, ktoré už pred nami mnohokrát niekto povedal. Nový svet je však nekonečný. Nový svet nie je uchopiteľný. Keď ho ochutnávaš, tak ťa čoraz viac priťahuje, a dá ti oveľa viac, ako by si ty dal jemu. Preto musíš smelšie vyskočiť z viditeľného sveta do dnes ešte neviditeľných Božích zasľúbení.

O tomto hovorí prorok vo vyššie uvedenom verši: príde chvíľa, keď si povieš, že nemá zmysel hovoriť o tomto svete, lebo zmizol, vyšlo o ňom najavo, že je ničím. Nezostane po ňom ani stopa, ale ty môžeš zostať skrze Ježiša Krista. Z tohoto sveta nezostane nič, len jedno meno: starý, zlý svet. Keď sa potom zobudíme o dvesto rokov ráno, a uvidíme, ako Pánova sláva naplní celú zem, naše domovy, Balaton (prednáška odznela v Kesztehely 21.júla 2005), vo vzduchu budú lietať anjeli aj ľudia, budú cestovať na nebeských dopravných prostriedkoch medzi zemou a nebom. Budú sa stretávať v „kaviarňach“ nebeského Jeruzalema, každý bude úžasnou, večnou bytosťou. Koho potom napadne počas takéhoto úžasného dňa, aby rozprával o 21. júli 2005?! Nevpadni do osídla „gravitácie“ sveta, ktorá vždy zraní a vnúti sa ti. Aj tento deň sa pominie, ako aj ostatné, a keď necháš mimo pozornosti Božie Slovo a Božie veci, tak aj z teba zostane také isté nič, ako aj z doterajších tvojich dní, ktoré si prežil. Život človeka je podľa svätého Písma ako chlieb. Chlieb je dovtedy dobrý, kým je pred tebou, cítiš jeho vôňu a ješ ho. Ale keď si ho už zjedol, tak na včerajší chlieb si nespomenieš. Na toalete zanechá zostatok aj tvoje telo. Takýto je aj tento svet: Pán príde a to staré z nás úplne zoberie. A povie: Nikto sa nebude pamätať na staré. Musíme byť odvážnejší v oblasti viery a predstavy - samozrejme, nehovorím o samozákonnom fantazírovaní, ale o nebeskom videní na základe Božieho Slova, ktoré je podopreté Svätým Duchom. Tomuto potrebujeme odovzdať naše duševno-duchovné schopnosti, aby sme uchopili svet, ktorý existuje na zemi zatiaľ len na úrovni zasľúbení. Budeme šťastnejší, verte mi, a neminie sa náš chlieb, lebo Pán nám dá podiel na vzkriesení spravodlivých: „Lebo ako tie nové nebesia a tá nová zem, ktoré ja učiním, budú stáť predo mnou, hovorí Hospodin, tak bude stáť vaše semeno a vaše meno.“ – pokračuje prorok (Iz 66,22). Prorok aj tu sľubuje, že Boh stvorí nový Kozmos, nové Univerzum. Aj o Izraeli hovorí: „Semeno Izraela bude stáť pred Ním, a aj meno Izrael zostane.“

Svedectvo apoštola Petra

V Novej zmluve dáva zjavenie o novom stvorení sveta aj apoštol Peter: „Ale príde deň Pánov ako zlodej v noci, v ktorý pominú nebesia s rachotom, a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria.

earth-opt.jpegKeď sa to teda všetko tak rozplýva, akí musíte vy byť v svätom obcovaní a v pobožnosti, ktorí očakávate a náhlite príchod Božieho dňa, pre ktorý nebesia horiac rozplynú sa, a živly, rozpálené ohňom, potečú! A nové nebesia a novú zem podľa jeho zasľúbenia čakáme, v ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď to očakávate, snažte sa, aby ste mu boli nájdení nepoškvrnení a bezvadní v pokoji.“ (2Pt 3,10-14).

Nuž, čo je podstatou reči apoštola Petra? Nový svet. Čo stojí v centre celého Božieho plánu? Čo je tou adresou, tým kľúčovým slovom? Nové stvorenie. Boh stvorí novú Zem a nové Nebesia, a cez Ježiša Krista dal ľuďom príležitosť, aby prestúpili zo starého do nového obdobia a aby žili večne. Božie slovo preto vyzýva ľudí v tomto svete, aby sa naň neupínali, lebo ho Boh odsúdil, stojí pod jeho hnevom a bude zničený. Namiesto toho majú žiť už aj tu ako občania nového sveta, nasledujúc Božie slovo, a hlásajúc príchod nového - lebo je isté, že Boh stvorí nový vesmír. Prvou veľkou udalosťou nového sveta bolo vzkriesenie Ježiša, a potom príde aj to dôležité, udalosť vyliatia Božej slávy na zemi, čo sa úplne uskutoční v stvorení nového Neba a Zeme.

Usmerňovať budú ľudia

Pozrime sa teda ešte na jedno Slovo z Písma, ktoré nám dopomôže k biblickému videniu „hviezdnej vojny“. „Lebo nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme.“ (Žid 2,5) Tieto verše nám hovoria o tom, komu bude podriadený nový svet: kristovcom (kristovským ľuďom).

Ako sme už spomenuli, súčasný svet nie je podriadený ľuďom, ale anjelom. No nový svet nie je podriadený anjelom, ale Kristovi a kristovským ľuďom - kristovcom, čiže Cirkvi, obnovenému Izraelu a zostatku národov. Toto sú tri činitele, ktoré budú usmerňovať viditeľný svet.

Samotný diabol sa pred Ježišom Kristom vystatoval so súčasným svetom: „mne je daný“ - (Lk 4,6) a Ježiš o tom ani nepochyboval. Satan usmerňuje a riadi súčasný svet prostredníctvom padlých anjelov. Pre toto prebieha neustále dramatický, diabolský, nadprirodzený odpor voči Božiemu dielu, prebudeniu, voči dobru. Evanjelizácia národov nemôže byť úspešná, pokiaľ si kresťania nebudú vedomí toho, že v boji je nutné poraziť najprv „vzdušné sily“, že je nutné vyhrať v prvom rade v „ovzduší“ - na nadprirodzenej úrovni, a len takto budeme mať zaistený úspech postupu - vďaka Božím zásahom.

Keď už nastane nový svet, prirodzene to prinesie so sebou aj kozmické zmeny v celom Univerze. Nielen padlí anjeli utrpia porážku, ale prebehnú zmeny aj na fyzickej úrovni. Zjavenie Jána nám hovorí, že nebo prechodne pominie (Zj 20,11; 21,1). Súčasná štruktúra oblohy (nebeskej klenby) tiež prejde zmenami: nebo a nebeský Chrám sa stanú viditeľnými. Otázkou zostáva, či sa to v Mesiášskom období uskutoční vo svetovom meradle, alebo bude Božia sláva viditeľná iba v Jeruzaleme a inde nie. Ja považujem za pravdepodobné, že prvý „most“ medzi Jeruzalemom a nebesiami bude vytvorený v tisícročnom kráľovstve, a ku koncu Mesiášskeho obdobia sa zrodí nové nebo a nová zem, vtedy, keď bude zem úplne integrovaná k nebeským skutočnostiam, a vznikne tak dokonalý súlad podstaty medzi nebom a zemou. Odvšadiaľ vymizne „videnie v zrkadle (odblesku)“ a namiesto toho nastúpi videnie „tvárou v tvár “.

Počas Mesiášskeho obdobia to bude realitou iba v meste Veľkého Kráľa. Potvrdzuje nám to aj prorok Izaiáš: „Povstaň a svieť, Jeruzaleme! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou! Lebo hľa, tma pokryje zem a mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou. A národy pôjdu za tvojím svetlom a králi za bleskom, ktorý sa bude skvieť nad tebou.“ (Iz 60,1-3) Myslím si, že v nastávajúcom svetovom období bude centrom nebeskej slávy na zemi práve Jeruzalem. Pozemský Jeruzalem bude obklopený ohnivým múrom Iz 4,4-5, Zach 2,4-5, preto sa tí, ktorí vojdú do mesta, budú musieť nevyhnutne posvätiť.

Prečo sa konflikt odďaľuje?

Apokalypsa nepozostáva z hrôzostrašných udalostí, ako sa to snažia predstaviť niektorí kazatelia a laici. Podstatou apokalypsy je to, že nový svet sa stane realitou na zemi. No keďže tomuto vzniku stojí v ceste starý vzbúrený svet, ktorý sa stavia v každej oblasti proti príchodu toho nového, preto sa ten nový nemôže zrodiť bez katakliziem a katastrof. Nedávame dôraz na katastrofy, kataklizmy a súdy, ale na nový svet. Aj Kniha Zjavenia Jána ohlasuje zrod a príchod nového sveta. Výraz apokalypsa znamená odhalenie (objavenie, zjavenie sa) skrytých faktov a právd. Znamená to poznanie takých faktov a právd, ktoré predtým neboli poznateľné, patrili mimo okruh nami poznateľného (vnímateľného, uchopiteľného) sveta. Ten svet, ktorý sa objaví v čase apokalypsy, bol ukrytý pred zmyslami (vnímaním, poznaním) človeka počas šesťtisícročnej histórie. V čase apokalypsy sa tento nový svet, ktorý je zatiaľ ľudstvu zastretý, zjaví (objaví) a stane sa vnímateľným, uchopiteľným: odhalí nám ho samotný Pán histórie. Nebo sa stane pre ľudstvo skutočnosťou, pričom sa každý presvedčí o tom, že viditeľný svet vznikol z neviditeľna, že neviditeľný svet je hodnotnejší, ako ten viditeľný, že neviditeľný je večný, viditeľný dočasný, že neviditeľný je dobrý, a že starý svet bol zlý, a je hoden toho, aby bol odstránený z Božej cesty.

V časoch apokalypsy budú predstaviteľmi nového sveta na zemi znovuzrodení kresťania, Ježišovi učeníci a Izrael. Oni budú prvoradí, oni sú tými silami budúcnosti Pravá Cirkev a vyvolený ľud Izrael - či to vedia, alebo nie - pripravia svetovú scénu k nástupu Mesiáša. Oni sú tými dvomi futuristickými silami dnešného sveta.

Starý svet chce zlikvidovať jednak Izrael, jednak osobnosti a hnutia prebudenia, tých, ktorí sú depozitom budúcnosti. Starý svet totiž nechce ten nový. Keď svet vyslovil rozsudok smrti nad Ježišom Kristom, odsúdil tým aj nový svet: „Nechceme nový svet, nám vyhovuje ten starý“ - hovoria. Keď si namiesto Ježiša zvolili Barabáša, tým vlastne vyjadrovali: „Potrebujeme buričov, banditov, aby viedli tento svet, nechceme nebeského človeka ani Božie kráľovstvo!“

Odvtedy trvá konflikt medzi Barabášmi a kresťanmi, Satanom a Bohom, medzi novým a starým svetom. Musíš vedieť, že tvoje miesto je na strane nového sveta a boj dokážeš úspešne viesť iba ak budeš zaviazaný počas celého svojho života novému svetu. Vedz, že nový svet nevznikne na zemi bez nekonfliktného vývoja, lebo diabol použije v budúcnosti starý svet na to, aby boli Božie ciele zatlačené do úzadia. Boh naproti tomu chce, aby bolo zachránených a vyslobodených čím viac ľudí. Pre toto trvá konflikt medzi týmito dvomi svetmi. Boh by bol schopný zničiť starý svet počas niekoľkých sekúnd, ale tak by sa nemohol naplniť plán spásy. Jeho cieľom je, aby ľudia unikli záhube, a preto ich varuje.

Boh dopustí v budúcnosti veľké krízy, zníži nadprirodzenú ochranu voči zlu. No predsa tieto krízy budú sprostredkovávať Božiu milosť

Súčasný svet sa podobá na obliehané mesto, ktoré je pod vládou zlého hradného pána. V stredoveku to prebiehalo tak, že než sa začalo dobýjanie hradu, kapitán útočného vojska dal hradnej stráži ultimátum, pričom im prisľúbil, že ak hneď zložia zbrane, vyjdú z pevnosti a nebudú klásť odpor, môžu slobodne odísť a zostanú nažive.

V podstate sa počas evanjelizovania deje práve toto: evanjelisti oslovujú ľudí, aby nebojovali proti Bohu, aby sa s Ním zmierili a opustili mesto Satanovo. Vyzývajú ich, aby opustili mesto, lebo nepriateľstvo nemá žiaden význam, že tí, ktorí zostanú vnútri zahynú, lebo je už rozhodnuté: Ježiš Kristus zvíťazil nad Satanom a nad svetom. „Vyjdite, uverte v Ježiša Krista, zmierte sa s Bohom a žite v Pánovi!“ Toto je ústredným prvkom zvestovateľov evanjelia. Napriek tomu sú takí, ktorí nechcú vyjsť z pevnosti, ba sú aj takí, ktorí nechcú pustiť svojich priateľov, a hovoria im: „Ak sa obrátiš, zničím ťa!“

Preto vytvorí Pán v posledných rokoch tohoto veku taký celosvetový stav, kedy bude mať každý možnosť opustiť Babylon, a prijať šancu k zmiereniu sa s Bohom. Babylonský systém je taká pevnosť, ktorá drží ľudí v otroctve. Preto je nevyhnutné, aby nastala svetová kríza, ktorá sa bude týkať každej oblasti života. Boh spôsobí, aby ľudia mali možnosť obrátiť sa k Nemu spod vlády rôznych systémov. Preto dovolí v budúcnosti veľké krízy a zníži nadprirodzenú ochranu voči zlu. No krízy budú predsa sprostredkovávať Božiu milosť a dobrotu naproti ľudstvu. Boh predĺži dobu milosti, pokiaľ to len bude možné. Aj počiatočné súdy apokalyptického obdobia sú výstražného charakteru, dávajú človeku možnosť k obráteniu.

Vráťme sa k príkladu opevneného mesta: niekedy dochádzalo k tomu, že generál bol tak milosrdný, že po uplynutí ultimáta vystrelil niekoľko rán z dela, potom nariadil prestávku - pričom zopakoval svoju ponuku: „Tí, ktorí chcú vyjsť z pevnosti, nech tak urobia a nech zložia zbrane!“ V podstate toto urobí Boh v časoch apokalypsy, vyhlási vojnu starému svetu, použije proti nemu zbrane preto, aby sa ľudstvo spamätalo, aby vyšlo z pevnosti nepriateľa a zmierilo sa s Bohom. Takže, ani v nastávajúcom období nemáme pozerať na Pána ako na nahnevaného Boha, ktorý stratil všetku trpezlivosť a chce rozprášiť celý svet, ale ako na takého, ktorý veľmi profesionálnym spôsobom, cielene a presne vymeria tomuto svetu také údery a v takej miere, ktorá je práve potrebná k obráteniu ľudstva. Ľudstvo sa zmieri so živým Bohom, alebo bude pokračovať v opozícii a vzbure voči Bohu na strane Satanovej. Posledné apokalyptické tresty prídu na rad až po tom, keď už Pán zájde až po najvzdialenejšie hranice svojej trpezlivosti a urobí všetko pre to, aby sa ľudia obrátili k Nemu. Podľa predpovedí Biblie, ľudia milujúci svet, odmietnu Božiu ponuku k zmieru. Potom varujúce súdy vystriedajú ničivé údery, ktoré rozprášia ríšu zla z jedného dňa na druhý.

Duchovná revolúcia

„A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli, a mora už nebolo. A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupujúce od Boha z neba, prihotovené ako nevestu, ozdobenú jej mužovi.“ (Zj. Jána 21,1-2)

peter-kornelius-opt.jpegKniha Zjavenia Jána je uzavretá príchodom nového sveta, nového Univerza. V apokalypse nie je hlavným predstaviteľom Antikrist. Rozhodujúci je príchod nového sveta.

Aj revolucionári predchádzajúcich dôb vedeli, že určité politické a mocenské zmeny, žiaľ, nie sú možné bez určitej miery krviprelievania. Páni minulých období totiž nechceli len tak odovzdať moc silám revolúcie. Preto museli uplatniť násilie nad reakčnými silami. Toto je v podstate zdeformovaná pozemská verzia pôvodne biblickej myšlienky.

To, čo v skutočnosti vypukne za druhého príchodu Pána Ježiša Krista, bude ako svetová revolúcia. Pánova prítomnosť spôsobí radikálne zmeny, týkajúce sa každej sféry života na zemi. Podľa Biblie udrie Pán na sily minulosti zničujúcimi údermi. Následkom týchto úderov bude zničený starý svetový systém - bude to konečné zúčtovanie so silami odporu Božej vlády a Evanjelia. Mesiáš, ako víťazný vodca revolúcie, ukončí vládu zla na zemi. Zmeny období hovorili vždy o mocenskom konflikte starých a nastupujúcich vlád.

Nové, žiaľ, nemôže nikdy zvíťaziť bez toho, aby nebolo použité násilie voči starému. No aj staré pôjde proti novému cestou násilia, lebo bude chcieť znemožniť jeho nástup. Revolúcia podľa Boha sa na duchovnej úrovni začala vzkriesením Pána Ježiša Krista. Pánov návrat spôsobí aj politické zmeny. Staré historické vlády vystrieda Božie kráľovstvo, ako to videl prorok Daniel. Každý kresťan sa musí zapojiť do prichádzajúceho boja týchto dvoch, proti sebe stojacich, duchovných ríš. Podľa apoštola Pavla sú naše zbrane duchovného charakteru, ktorými môžeme vybojovať ušľachtilý boj viery, aby sme získali večný život. Uvedom si, že Pán a Jeho kráľovstvo už zvíťazili nad nepriateľom. Ty už si víťazom, sláva Pánovi!

O apokalypse nehovoríme preto, aby sme sa navzájom zastrašovali. Kniha Zjavení Jána je jednou z najúžasnejších a najkrajších kníh Biblie, veď nie náhodou píše o nej autor: „Blahoslavený, kto číta a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ (Zj. Jána 1,3) Prečo je blahoslavený? Lebo vidí príchod nového sveta. Kresťania musia študovať Knihu Zjavení Jána preto, aby keď začnú vybuchovať apokalyptické bomby, nespôsobilo to v nich zmätok, ale aby vedeli, že sa to musí udiať, lebo stret starého a nového sveta musí nutne prebehnúť, no potom sa zrodí a nastúpi - nový svet! Aj ty ži svoj život ako posol nového sveta! Nech ťa nerozruší ani to, že sa to niektorým nebude páčiť! Nehanbi sa za Ježiša ani za Jeho slová!

Kniežatá, ktoré hynú

Podľa proroka Jeremiáša vytvorí Boh na zemi nový poriadok (Jer 31,22). Zakladateľom nového sveta teda nebude politik, ba čo viac, ani Antikrist! Antikristova ríša je taký nešťastný nadprirodzený pokus, ktorého cieľom je záchrana starého sveta. Toto je odsúdené k porážke. Boh odsúdil všetky snahy udržať starý systém, ktorý ignoruje Ježiša Krista. „A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani kniežat tohoto sveta, ktoré hynú;“ (1Kor 2,6) Týmto hovorí, že sú vopred odsúdené k neúspechu, lebo vynakladajú úsilie pre zachovanie starého sveta, ktorý nie je možné zachrániť. Preto všetci tí, ktorí sa takto snažia - akokoľvek sú schopní - sú odsúdení na neúspech. Je takmer nemožné nájsť v histórii takého politika, ktorý by bol úspešne dokončil svoju politickú kariéru, keď chcel skôr moc ako blaho ľudu. Všetci tí, ktorí sa takto chcú presadiť, pričom zneužívajú svoju moc, budú sa musieť pozrieť do očí neúspechu.

Zjavenie Ježiša Krista

Videnie skutočností je podľa Biblie vždy osobocentrické. Takto je to aj s najpodstatnejším vyhlásením Knihy Zjavenia Jána, ktoré je v prvom verši prvej kapitoly, Sú to tri slová: „Zjavenie Ježiša Krista...“ Aj tu vystupuje apokalypsa - táto Kniha je apokalypsou Ježiša Krista. On je totiž v súčasnosti zahalený, skrytý. Nebo Ho muselo prijať po vzkriesení až dovtedy, kým Boh nestvorí nový svet. Keď sa teda začne znovustvorenie, Ježiš Kristus bude musieť vyjsť zo skrytosti - z tajomna - a toto je vlastne apokalypsa. Spadne z Neho závoj a každý Ho spozná. Toto je podstata Knihy Zjavenia Jána - zjavenie Ježiša Krista. Svet Ho totiž nepozná - ba ani my Ho nepoznáme tak, ako by sme mali - a mnohí majú o Ňom mylné predstavy. Pán Ježiš Kristus sa podľa Novej Zmluvy ukáže celému svetu, zvlášť Izraelu, podobne ako Jozef, ktorý odhodil zo seba egyptský plášť, a predstavil sa bratom: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali.“ Podobne aj Pán Ježiš vyzlečie plášť, ktorým bol zahalený a predstaví sa: „Nebojte sa, ja som váš Vykupiteľ, ktorého ste zradili a odmietli.“ Potom poteší svojich bratov: Toto bolo potrebné, aby mohlo byť zvestované Evanjelium všetkým národom.

Knihu Zjavenia Jána chápu správne tí, ktorí vidia Pána Ježiša Krista Nazaretského v jej centre. Táto Kniha nie je pesimistickou knihou, ale knihou nádeje, ktorá je bezpečnou a pevnou kotvou našich duší na večnosť.

Preklad: Milan Dupan, Zlatka Radnotyová
Zdroj: Nový Exodus



Súvisiace články

Nadprirodzený svet|Logos 9 / 2016 | Michal Tausk|Vyučovanie
Cirkev versus svet|Logos 7 / 2007 | Jaroslav Kříž |Vyučovanie
Chceme svet bez kresťanov!|Logos 2 / 2015 | Tímea Frechet|Z histórie
Ktorých svet nenávidí|Logos 6 / 2011 | László Répás|Z histórie
Ktorých svet nenávidí|Logos 5 / 2011 | Tibor Ruff |Z histórie