Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)

Odkiaľ vzišlo kresťanstvo?

Vklad židovstva je v našej viere neodmysliteľný

Kresťanstvo by nikdy neexistovalo, keby nebolo židovského národa. Toto tvrdenie je „sťaby päsť na oko“ voči antisemitským jedom, ktoré po stáročia vychádzali z úst mnohých cirkevných lídrov. Ale je to pravda: nám drahé kresťanské hodnoty majú svoje korene v teológii praktizovanej Izraelcami tisícky rokov predtým, než kresťanstvo nastúpilo na scénu. Vklad židovstva je v našej viere neodmysliteľný.

Pre antisemitov je prvoradým cieľom oddeliť Pána Ježiša od jeho židovských koreňov. Keď niekto takto zmýšľa, potom sa nenávisť stane zvyklosťou a antisemitizmus obsiahne jeho kresťanstvo. Keby Mesiáš Ježiš mohol byť oddelený od svojho židovstva, potom by kresťania pokračovali v liturgickom zmieňovaní mŕtvych Židov z biblickej minulosti – Abraháma, Izáka a Jákoba, no zároveň by hanili súčasných Židov Goldbergovcov, bývajúcich cez ulicu.

Keď však vnímame židovský národ správne ako rodinu nášho Pána, stanú sa našimi novými súrodencami, našimi blížnymi, ktorých máme bezpodmienečne milovať.

Adolf Hitler potreboval v hlavách nemeckého národa vymazať židovský pôvod Pána Ježiša Krista. Z jeho šialenej mysle vzišlo nariadenie, ktoré legálne definovalo Žida ako osobu majúcu židovských rodičov. Hitler tak urobil z dvoch dôvodov: najskôr potreboval zbaviť Mesiáša Ježiša jeho židovstva zdôraznením, že sa narodil výlučne z Panny Márie. Inak by jeho nacistickí nasledovníci nikdy nepovraždili šesť miliónov pokrvných príbuzných nášho Pána. A po druhé, sám Hitler sa bál, keďže mal vzdialený židovský pôvod.

Existuje možnosť, že Hitlerov starý otec bol bohatý Žid menom Frankerberger alebo Frankenreiher. Hitlerov otec Alois bol totiž nemanželským dieťaťom Márie Schicklgruberovej, ktorá vtedy slúžila v bohatej židovskej rodine. Špekuluje sa, že jej syna Aloisa Schicklgrubera splodil mladý, 19-ročný Žid Frankenberger a po jeho narodení Frankenbergerovci platili Márii rodičovský príspevok. Na základe týchto závažných podozrení Adolf Hitler prikázal svojmu osobnému tajomníkovi Hansovi Frankovi, aby citlivú záležitosť dôkladne vyšetril. Nasledujúca Frankova správa (1930), pozbieraná zo „všetkých možných zdrojov“, Hitlera veľmi rozrušila. Jej záverom bolo, že nie je možné zakryť polovičné židovstvo Hitlerovho otca. „Führer“ by teda bol neárijský miešanec, nemecky „mischlinge“. Avšak novovytvorené rasové definície odstránili potenciálnu stigmu z Hitlerovej minulosti.

Nacistické rasové nariadenia taktiež separovali pôvod Ježiša od židovstva ostatných Židov Nemecka a celej nacistami ovládanej Európy. Zdôraznením, že Ježiš, narodený z Márie panny, mal len jediného rodiča, umožnilo Hitlerovi učiniť nenávidenie Židov „vôľou Božou“.

„Nekresťan“ Ježiš?

Mnoho kresťanov uvažuje o Ježišovi a Jeho učeníkoch ako o akýchsi protokresťanoch. Tak to nie je. Ježiš nebol kresťanom podľa súčasného konfesijného chápania. Narodil sa židovským rodičom. Bol uvedený do židovskej náboženskej obce podľa patričnej tradície. Študoval slová Mojžiša a prorokov Izraela. Bol židovským rabínom a zomrel na kríži s nápisom nad svojou hlavou „Toto je kráľ Židov“.

Pán Ježiš nikdy nepočul slovo kresťan. Biblia prvýkrát zaznamenáva použitie tohto slova v Antiochii, asi 40 rokov po ukrižovaní (Skutky 11,26), aby ním označila Ježišových nasledovníkov. Toto slovo používali i pohania, keď hovorili o láskyplnom správaní tých, ktorí nasledovali učenie svojho rabína. Ktovie, aké slová by v súčasnosti použili neveriaci na opísanie správania kresťanov jedného voči druhému.

Kresťanstvo by nikdy neexistovalo, keby nebolo židovského národa.

Skoro dvetisíc rokov cirkevnej tradície s antisemitskou prímesou zanechalo svoje stopy. Možno už len s ťažkosťami si dokážeme predstaviť židovstvo (z prvého storočia) nášho Pána: neostrihané vlasy, padajúce bokombrady predpísané Tórou, či cez plecia prehodený modlitebný plášť (hebr. talit, viď Deut. 22,12; Num. 15,38).

Všetci v rodine

Ježiš z Nazareta je z kmeňa Júdovho, z línie, z ktorej pochádza aj kráľ Dávid, a tiahne sa k Mojžišovi a k Abrahámovi (Mt 1,1-2). Jeho meno Márii oznámil anjel od Boha. Ježiš (hebr. Ješua) znamená „Jahve zachraňuje“. Kristus je grécky termín označujúci ho za „Pomazaného“ (hebr. Mašiach).

Mária (hebr. Miriam) a Jozef vychovávali svojho syna Ježiša podľa kultúrnych a duchovných tradícií vtedajšej židovskej spoločnosti. Vzali ho do Chrámu v Jeruzaleme, kde ho obrezali ôsmeho dňa (Lk 2,21), čo je veľmi typický židovský úkon (obriezka – hebr. Brit Mila). Na konci svojho dvanásteho roka, čo by boli jeho trináste narodeniny, bol Ježiš vzatý do Chrámu (Lk 2,42) na svoju Bar micva – prechodový rituál prijatia do náboženskej komunity, čo je dodnes náboženská obyčaj Židov. Ježiš vošiel do Chrámu ako chlapec a vyšiel ako muž.

V tomto kontexte nie je ťažké porozumieť konverzácii medzi malým Ježišom a Jeho matkou pri príležitosti, kedy ho po slávnostiach v Jeruzaleme hľadali. Keď Mária a Jozef opustili Chrám a po celodennom putovaní zistili, že ich syn Ježiš nie je s nimi, vrátili sa späť do Chrámu, kde našli svojho syna v dialógu s učencami. Mária za to Ježiša pokarhala (Lk 2,48-49).

Keďže Biblia mlčí o Ježišovom živote od tohto okamihu až po začiatok jeho služby, mnoho kresťanských učiteľov tvrdí, že nevieme nič o živote Ježiša od jeho dvanásteho roku až pokiaľ nedosiahol tridsať rokov. Absencia biblického záznamu dokonca vedie k niektorým bizarným ezoterickým učeniam typu: Ježiš cestoval do Egypta, či počas tohto obdobia študoval východné náboženstvá. Teraz, uvažujúc, že Ježiš bol Židom, vieme pomerne presne, čo robil v každej fáze svojho života.

V neskoršom období zostavený Talmud popisuje „životný cyklus“ dobového Žida takto: „V piatich rokoch je čas na štúdium Písma, v desiatich na štúdium Mišny, v trinástich je čas na plnenie Prikázaní (Bar micva), v pätnástich rokoch je čas pre štúdium Talmudu, v osemnástich je čas na ženbu; v dvadsiatke je čas pre hľadanie živobytia, v tridsiatke zase pre vojdenie do plnej životnej aktivity.“

Ježiš teda – v zmysle talmudického záznamu – začal študovať Písma v piatich rokoch, od desiatich pribral židovskú tradíciu, v trinástich absolvoval Bar micva v Chráme. Ďalej v pätnástich prišli komentáre Zákona, aby tak získal vzdelanie potrebné k ustanoveniu za rabína. Vediac, aký kríž je pred ním, Ježiš sa neoženil v obvyklých osemnástich rokoch. Od dvadsiatich pracoval ako tesár so svojím otcom Jozefom, a svoje verejné pôsobenie začal v tridsiatich rokoch, čím dosiahol vek plnej životnej sily a osobnostnej zrelosti.

Ovocie judaizmu

Tí, ktorí hovoria, že Ježiš nepraktizoval tradičný judaizmus, nepoznajú ani históriu, ani Bibliu. Fakticky judaizmus bol jedinou vierou na tvári zeme počas Ježišovho života, ktorá verila v pravého Boha. Bol to práve osamelý hlas judaizmu ohlasujúci polyteistickému pohanskému svetu: „Počúvaj, ó Izrael,...“ (Deut. 6,4)

Bol to judaizmus, čo veril a stále verí, že ľudia sú stvorení na Boží obraz. Tradičný judaizmus dal kresťanstvu koncepty pekla, neba, anjelov, diabla, prvých ľudí Adama a Evu, ako aj stvorenie sveta za sedem dní. Judaizmus naučil radostne spievať, kým pohanské náboženstvá kvílili v religióznom zármutku. Bol to judaizmus, ktorý nám dal lásku a rešpekt k životu. Kým falošné náboženstvá obetovali deti démonom, judaizmus ukázal milujúceho Boha, vážiaceho si život každého dieťaťa.

Bol to judaizmus, ktorý nám dal patriarchov, prorokov a nášho Spasiteľa. Takisto nám dal Večeru Pánovu z oslavy Pesachu, židovskej Veľkej noci, čo sa pripomína lámaním nekvaseného chleba. Kresťania prvých storočí slávili židovský Pesach približne po tristo rokov po zmŕtvychvstaní Ježiša – až kým to Konštantín urobil ilegálnym s cieľom oddeliť svojich (podľa tela pohanských) súkmeňovcov od Židov.

Židovská Biblia

Na krídlach judaizmu k nám prišli Písma. Každé slovo Tanachu, židovskej Biblie, ktorú „po kresťansky“ nazývame Starý zákon, bolo napísané židovským autorom. Biblia je svetlom pravdy a poznania, na ktorých je vystavaná naša spoločnosť. George Washington povedal, že pre spravodlivú vládu je nemožné vládnuť svetu bez Boha a bez Biblie. Iný americký prezident Abraham Lincoln povedal: „Verím, že Biblia je najväčší dar, aký Boh dal človeku. Všetko dobré, čo Spasiteľ dal svetu, bolo odovzdané skrze túto knihu.“

Biblia je knihou poézie, histórie, lásky, intimity, romantiky, vojny, dobrodružstva a najmä predstavenie živého Boha nebies človeku. Bez židovského vkladu by nebolo kresťanstva. Pamätajme: židovský národ nepotrebuje kresťanstvo pre vysvetlenie svojej existencie, avšak kresťanstvo si nedokáže vysvetliť svoju identitu bez židovstva.

Hodnoty pre ľudstvo

Hoci Židia tvoria menej ako percento ľudskej populácie, ich príspevok na poli vedy, technológie, medicíny a kultúry je obrovský. Tvoria až 22 percent všetkých nositeľov Nobelovej ceny.

Židovský národ nepotrebuje kresťanstvo pre vysvetlenie svojej existencie, avšak kresťanstvo si nedokáže vysvetliť svoju identitu bez židovstva.

Aj keď Židia boli počas histórie prenasledovaní, dali svetu najlepšie mysle v mnohých oblastiach, a v tomto trende i naďalej pokračujú. Napríklad operačný systém Windows bol takmer celý naprogramovaný v Izraeli, kde bol vyvinutý aj prvý antivírusový program. Izraelskí vedci našli nové spôsoby boja s rakovinou, ako aj mnohé inovatívne postupy v medicíne, čím zvyšujú jej účinnosť. Zmieňme „drobnosť“: prvý mobilný telefón bol zostrojený v Izraeli.

Kresťanstvo vzišlo od Židov a u Židov i znova zapúšťa korene

Mesiánski Židia sú skupina Židov, ktorí prijali Ježiša ako svojho Spasiteľa. Mnohí z nich nadobúdajú odvahu pri zvestovaní Evanjelia Ješuu-Mesiáša, či už svojim židovským príslušníkom, ale aj Arabom.

Brat Zeev Porat, inak pôvodne ortodoxný Žid z nábožnej rodiny v Izraeli so svojou službou „Spasenie pre Izrael“ zdieľa odvážne Dobrú Zvesť i s moslimami v mešite v Jafe pri Tel Avive; a tu je jedno z jeho nedávnych svedectiev, preložené z angličtiny:

Duch Svätý nasmeroval evanjelistu Zeva Porata do jafskej mešity.

Začalo to pred časom na pláži, kde bol Zev s tímom spoluveriacich. Bola tam aj skupina Arabov. Keď sme sa k nim priblížili, zbadali, že sme Židia. Zareagovali na nás slovami, že nemajú radi izraelských Židov.

„Verím v jednotu medzi bratmi a v Božiu lásku,“ povedal som im. „Boli prekvapení, že som chcel s nimi hovoriť o láske! Verím v Boha Abraháma, Izáka a Jákoba. On je Bohom Izraela a všetkých ľudí. Dotyčný Arab sa volal Arat Mohamed a je predstaveným mešity v Jafe. Otočil som sa k nemu a povedal, že sa idem modliť za miesto a čas ich stretnutia. Vymenili sme si telefónne čísla. Kým som sa modlil, Boh mi povedal, že stretnutie sa uskutoční v mešite. Zázrakom Arat povedal áno.

Bol som veľmi požehnaný, že mi umožnil vstúpiť do mešity, kde sme mali príležitosť hovoriť o Božej láske. Ostatní, moji spolubratia (Zeevov tím), zostali vonku a modlili sa. Moslimská bezpečnosť v mešite povedala, že nemôžeme vstúpiť, lebo nie sme moslimovia a rozprávame hebrejsky. Moslimovia neradi počúvajú o Biblii, obzvlášť od Izraelitu. Avšak povedal som bezpečnosti, že mám stretnutie s Aratom Mohamedom a že som prišiel s Božou láskou. Neboli radi, že ja – izraelský Žid – idem do mešity, avšak Duch Svätý bol so mnou. Tak som išiel, hoci nepriateľ sa ma snažil umoriť strachom. No evanjelium je na spasenie každému, kto verí, predne Židovi, potom Grékovi (Rim 1,16).

Vstúpil som dnu so svojou manželkou Liang. Požiadali nás, aby sme si vyzuli topánky. Liang si musela dať prikrývku hlavy. Keď som vstúpil do mešity, cítil som, že ma tam nechcú. Ľudia vnútri neboli veľmi priateľskí. Vstúpili sme dovnútra mešity a sadli sme si. Predložili mi Korán. Boh mi povedal: „Ak sa chceš s ním zdieľať, nezačni hanobiť Korán.“ Povedal som Aratovi: „Chcel by som s Tebou zdieľať Slovo Božie. „Veríme, že viera je z počúvania Slova Božieho.“ Arat sa ma vždy snažil priviesť ku Koránu, keď som otvoril Bibliu, povedal som: „Ješua nebol práve prorokom, On je Mesiáš Izraela. Nato mi ukázal na vrch mešity s nápisom „Abrahám“ v arabčine. Hovoril som mu o Abrahámovi a jeho Zmluve. „Som tu, aby som reprezentoval lásku Božiu a povedal tebe a tvojim spolumoslimom, aby ste počúvali Bibliu. Toto je pravé Slovo Božie. A len skrze lásku Božiu naše hriechy môžu byť odpustené.“

Arat riekol: „Ja som moslim, ktorý verí v Mohameda a v Alaha. Modlím sa päťkrát denne. Aký dôkaz mi môžeš poskytnúť, že Biblia v tvojich rukách je pravdivá?“ Opýtal som sa ho, či vie, kedy človek zistil, že Zem je guľatá. Arat nato, že asi pred osemsto rokmi. Nato som mu ukázal verš z proroka Izaiáša 40,22, kde je uvedené: „Boh... tróni nad okruhom Zeme“ a doložil, že to bolo napísane v Biblii pred niekoľko tisíc rokmi. Chváľte Hospodina za to, že Arat bol dotknutý. Slovo Božie a Duch Svätý na ňom pracovali. Prosím, modlite sa za jeho spasenie. Len som použil lásku a Slovo Božie! Biblia si je vlastnou obranou – Žalm 19,7.

V tej chvíli nám niekoľko iných moslimov povedalo, aby sme opustili mešitu, lebo neveríme v Korán. Duch Svätý vo mne zareagoval, aby som neodišiel a povedal všetkým, že Mesiáš Ješua zomrel za Tvoje hriechy, moje hriechy a hriechy všetkých ľudí. Židia a nežidia sú jedno v Ňom... Chváľte Pána Ješuu! Stíchli... Pokračoval som v zdieľaní sa s Aratom a zanechal v mešite arabské Biblie. Sláva Bohu!“

Zdroje:

John HAGEE, Charisma Magazine
www.salvationforisrael.org
a iné zodpovedajúce zdroje na internete



Súvisiace články

Výnimočnosť kresťanstva|Logos 10 / 2012 | Jaroslav Kříž |Téma
Pravé kresťanstvo je učeníctvo|Logos 7 / 2019 | Szilvia Finta|Vyučovanie
Najväčšia výzva kresťanstva|Logos 3 / 2017 | Endre Flaisz |Vyučovanie
Grécka filozofia, hebrejské myslenie a kresťanstvo|Logos 3 / 2010 | Daniel Šobr |Z histórie
Ako kresťanstvo zmenilo svet|Logos 9 / 2017 | András Kánai|Vyučovanie