Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)

Odveká nenávisť voči židom

Nezmyselná nenávisť voči židom ktorá má aj pomenovanie antisemitizmus

V jednej piesni známeho českého pesničkára sa spieva: „šest milionů duší vyletelo komínem...“ Je desivé, že je to opis skutočnej udalosti. Šesť miliónov ľudí naozaj len tak vyletelo komínom. Pred očami celého sveta a za súhlasu mnohých Európanov. Málokto zasiahol, aby sa pokúsil aspoň zmierniť následky týchto hrozných činov. Zlyhali všetci: politici, verejná mienka, cirkev. A to všetko kvôli nezmyselnej nenávisti k jednému národu, ktorému by sme vlastne všetci mali byť vďační, lebo práve z neho vyšiel Spasiteľ. Desivé je však aj to, že tieto myšlienky v ľuďoch driemu dodnes. Mnohí tvrdia, že si to Židia zaslúžili, že si za to môžu sami, alebo že sa to vôbec nestalo. Ale poďme pekne poporiadku....

Na začiatku toho všetkého stála nenávisť. Nejaká nezmyslená fóbia voči konkrétnemu národu, ktorá má aj pomenovanie: antisemitizmus. Týmto slovom sa označuje nepriateľstvo voči Židom, ich náboženstvu, alebo celému národu. Pôvodne bolo toto slovo spájané so všetkými semitskými národmi, kam patria napr. aj arabské národy, ako potomkovia Séma, Noeho syna. V súčasnosti však tento termín spájame takmer výlučne s nenávisťou voči Židom.

Pojem antisemitizmus sa vyformoval v Európe v 19. storočí. Najmä v západoeurópskych krajinách vznikali vedecké práce týkajúce sa rás a ďalšieho vývoja civilizácie. Evolučná teória sa začala aplikovať aj na ľudskú rasu a začali sa rozlišovať vyššie a nižšie rasy. Študovali sa napr. semitské alebo árijské rasy a ich vplyv na históriu. Výsledkom týchto vedeckých teórií bol neskôr nástup Adolfa Hitlera a holokaust.

Antisemitizmus však nebol len otázkou devätnásteho a dvadsiateho storočia. Ťahal sa celou históriou židovského národa, ako iracionálna nenávisť voči Židom. Našiel svoje miesto takmer v každej ideológii a bol reprezentovaný mnohými veľkými postavami histórie.

Prvá závažná zmienka o chorobnej nenávisti voči Židom je opísaná už v biblickej knihe Ester a hlavným predstaviteľom bol druhý najvplyvnejší muž Médsko-Perskej ríše Háman. Hámanovi sa nepáčilo to, že predstavitelia Židov nie sú ochotní podieľať sa na kulte jeho osoby a klaňať sa pred ním. Táto vec ho tak podráždila, že presadil zákon nariaďujúci vyhladenie celého židovského národa. Práve toto bol večný kameň úrazu pri strete Židov s rôznymi dobovými kultami a náboženstvami. Židia totiž tvrdohlavo uskutočňovali svoj náboženský život podľa vlastných pravidiel. Vždy sa v tomto malom národe našiel nejaký Bohom poslaný prorok, ktorý ohlasoval Božie zjavenie a prinášal korekcie. Židia sa zvyčajne neboli ochotní podriadiť väčšinovému názoru. Toto nerešpektovanie náboženských pravidiel poburovalo a ponižovalo mocných predstaviteľov vtedajšej doby. Ako to, že si tento malý a bezvýznamný národ dovolí robiť veci inak. Takto sa vyformovala prvá tvár antisemitizmu, náboženská. Zdá sa, že tento scenár sa potom opakoval znova a znova. A keď to nešlo po dobrom, muselo to ísť po zlom.

Do radu prenasledovateľov židovstva sa zaradilo aj kresťanstvo. Už v prvých storočiach sa stretávame s násilným obracaním Židov na kresťanskú vieru. Po odmietnutí tejto ponuky sa Židia často stretávali s ponižovaním, vyhrážkami a fyzickým prenasledovaním. Počas celého stredoveku, kedy bolo kresťanstvo oficiálnou európskou ideológiou bolo pre Židov bezpečnejšie bývať v terajších moslimských krajinách ako v Európe. Postupne sa budovala protižidovská teológia. Používali sa proti nim verše ako: Ján 8,44 "Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca", alebo Matúš 27,25 "Jeho krv na nás a na naše deti!". Tieto verše vytrhnuté z kontextu a z reálnych situácií burcovali nenávisť voči Židom. Personifikovali sa na celý židovský národ a na jeho existenciu. Teológovia pracovali na tom, aby dali svojej nenávisti voči tvrdohlavým Židom biblický základ. Vytvorila sa substitučná teológia, v ktorej sa každá zmienka o Izraeli a jeho požehnaniach nahradila cirkvou, ako novozákonnou náhradou Izraela. Nositeľom požehnaní zrazu nebol Izrael, ale cirkev a Židia sa stali nepriatelia a protivníci. Úplne sa zabudlo na to, že centrálna postava kresťanskej viery, Ježiš Nazaretský, je tiež Žid. Aj proroci a apoštoli, na ktorých stojí kresťanstvo, boli Židia. A vďaka Židom máme Desatoro, aj novozmluvnú kázeň na hore. Zabudlo sa, že Boh je v Biblii nazývaný Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba a tiež Bohom Izraela. Aj Ježiš je nazývaný Levom z Júdy, a aj v Nebeskom Jeruzaleme majú židovskí patriarchovia výnimočné postavenie. Sochy Krista visiaceho na kríži dostali v katolíckej cirkvi rúško okolo pása, aby nebolo vidno Ježišove židovstvo so znakom obriezky. Židia zrazu prestali byť dobrou olivou, do ktorej sú z milosti vštepení aj pohania, ale stali sa nepriatelia.

Do tohto náboženského rozmeru sa v priebehu histórie vmiešavali rôzne druhy iracionálnych fóbií a konšpiračných teórií. Najčastejšie sa týkali peňazí, či túžby po ovládnutí sveta. Mnohé z nich žijú medzi ľuďmi doteraz. Medzi najvýznamnejšie patrili teórie o celosvetovom tajnom židovskom spiknutí, ktoré chce ovládnuť svet. Alebo o klube najbohatších Židov, ktorí skrze politické a finančné intrigy ťahajú za nitky všetkých dôležitých politických rozhodnutí vo svete. Hovorilo sa o ich „chamtivosti a neľudskom úžerníctve“. Ešte od našich rodičov a starých rodičov sa dozvedáme o poverách, ktoré žili v podvedomí, že Židia kradnú malé deti a robia krvavé obrady, že židovskí lekári vedome spôsobujú nežidovským deťom komplikácie, alebo smrť... V každej dobe boli obviňovaní z intrigánstva a chamtivosti. Napríklad počas obdobia Štúrovcov boli Židia napádaní za to, že môžu za alkoholizmus na slovenských dedinách, pretože zvyčajnými majiteľmi hostincov boli práve oni. Rozvášnené davy ich nakoniec vyháňali a pálili ich živnosti. S hrdosťou sa uvádzalo, že v tom čase na západnom Slovensku nebol žiadny židovský krčmár. V priebehu histórie boli prijímané zákony o tom, čo môžu vlastniť, v akej oblasti sa im dovoľuje pracovať, kde môžu bývať, ako majú byť označení a pod. V histórii čítame aj o viacerých masakroch. Za touto nenávisťou vždy stál sám diabol, ktorému sa kvôli tomuto národu nepodarilo zastaviť príchod Mesiáša.

Antisemitizmus dosiahol svoj vrchol počas druhej svetovej vojny v holokauste. Plán s názvom „Konečné riešenie židovskej otázky“ mal za cieľ úplné vyhladenie židovského národa. Čo sa aj z veľkej časti darilo. Uvádza sa, že počas druhej svetovej vojny prišlo o život 6 miliónov Židov. V Európe boli vyhladené celé židovské komunity. Čo sa týka Slovenska, deportovaných bolo takmer 66 tis. ľudí a transporty boli vykonané v troch etapách.

1. etapa: marec až apríl 1942, deportovaní boli práceschopní muži a ženy, slobodní, bez rodinných príslušníkov vo veku 16 až 35 rokov v celkovom počte asi 17 000 osôb.

2. etapa: apríl až august 1942, rodiny a rodinní príslušníci z prvých transportov v počte asi 35 000 osôb.

3. etapa: september až október 1944, slovenské rodiny po Slovenskom národnom povstaní v počte asi 13 692 osôb.

Asi najobludnejšie na celej tejto udalosti bola jej cielenosť a chladnokrvnosť. Boli vytvorené celé tímy analytikov a odborníkov, ktorí navrhovali najlepšie spôsoby riešenia. Vzdelaní ľudia s prestížnym vzdelaním a dobrými spôsobmi, s rodinami a deťmi budovali plán konečného riešenia. Je obludné, do čoho všetkého dokáže omámený človek vložiť svoje schopnosti. Dokáže chladnokrvne počítať kapacitu transportov a účinnosť plynových komôr. Rozdeliť etapy presunov, určiť kto pôjde v ktorej, a potom večerať doma s rodinou. Po dobrých raňajkách ísť do práce a robiť pokusy na živých ľuďoch so sterilizáciou, alebo s novými chemickými látkami, po ktorých ľudia zomierali na neznesiteľné bolesti. Je to neuveriteľný pocit sledovať príbehy skutočných ľudí, ako končia v plynových komorách, alebo v masových hroboch.

V súčasnej dobe sa antisemitizmus prejavuje najmä prostredníctvom antisionizmu, čo je forma boja proti existencii štátu Izrael. V roku 2003 bol v celoeurópskom merítku uskutočnený prieskum, v ktorom bola existencia štátu Izrael Európanmi označená za najväčšiu prekážku mieru vo svete. Inými slovami, bolo by lepšie keby Izrael neexistoval. Tieto skryté nálady sa v plnej miere ukazujú na internetových fórach, kde je človek zakrytý za svoj nick a môže otvorene prezentovať svoje názory. Je veľa obdivovateľov vojnového slovenského štátu a názorov, že si za to Židia aj tak môžu sami. Pravda je však taká, že medzivojnový Slovenský štát bol zločinecký a jeho prezident Tiso bol vrahom.

Je isté, že sme židovskému národu veľa ublížili a sme im veľa dlžní. Prednedávnom som videl televíznu diskusiu s jedným známym rabínom. Na konci relácie sa moderátor ospravedlnil za skutky, ktorých sme sa ako Slováci dopustili voči Židom. Čakal som, aká bude reakcia. Myslel som, že bude typicky náboženská. Niečo v takom zmysle: jasne odpúšťame vám, som rád, že to takto dopadlo, zabudnime na staré hriechy. Bola však iná. Rabín akoby ospravedlnenie neprijal a povedal, že slová sú slová, ale dôležité je, aké budú skutky. Je to múdra odpoveď. Áno, viac ako pekné slová sú dôležité skutky, verejné zastanie sa Izraela, či jeho práva na existenciu.



Súvisiace články

Antisemitizmus|Logos 1 / 2010 | Miroslav Iliaš |Téma
Antisemitizmus|Logos 5 / 2007 | Daniel Šobr |Téma
Židia v diaspóre|Logos 4 / 2018 | Martina Šafaříková|Z histórie
Perzekúcie voči rasovo prenasledovaným|Logos 1 / 2013 | Stanislav Mičev|Z histórie
Perzekúcie voči rasovo prenasledovaným|Logos 4 / 2013 | Stanislav Mičev|Z histórie