Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Prebudenia v Novej zmluve

prebudenia-opt-2.jpegV minulom čísle sme sa zaoberali charakteristickými črtami obnovy v Starom zákone. Obnova nastala vtedy, keď sa Izrael ako národ vrátil k svojmu Bohu, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu. Obnova začala likvidáciou modlárskych predmetov, ako boli stĺpy, sochy, rytiny a háje. Obyčajne musel byť opravený chrám, posvätili sa kňazi a znovu začala predpísaná bohoslužba. Ďalším znakom bolo, že široká verejnosť bola vyučovaná z knihy Zákona. Na tom, či obnova prebehne, alebo nie, mal najväčší podiel kráľ, ktorý mal rozhodujúce právomoci a bol usmerňovaný duchovnými autoritami, ktorými boli obyčajne proroci.

V novozákonnej dobe sa nachádzame v inej situácii ako starozákonný Izrael. Pri hlásaní evanjelia národom nie je cieľom, aby sa pohanský národ vrátil k zmluve s Bohom, lebo žiadny pohanský národ nikdy zmluvu s Bohom nemal a žiadny národ nikdy nebol kresťanský. Názor, že európske národy sú kresťanské, je veľký omyl, v ktorom je spoločnosť udržiavaná. Aj český a slovenský národ vykazuje v plnej miere všetky rysy pohanského spôsobu života. Biblické myšlienky sú do tohoto pohanského pozadia zasadené tak, že v skutočnosti Božie slovo vôbec nemá žiadnu moc na to, aby premieňalo ľudí. Tradičné podania nemajú moc priviesť ľudí do Božieho kráľovstva, nemajú moc ku spaseniu a človek sa skrze počúvanie tradičných výkladov nenaplní Svätým Duchom. Kázanie čistého evanjelia, ktoré nevychádza z tradícií, ale z Biblie, privedie ľudí do vzťahu s Bohom a vypôsobí radikálnu zmenu v ich živote a každému je zrejmé, že medzi zdedenými podaniami predkov (myšlienky, názory o Bohu, hodnotový rebríček, tradície) a skutočnou vierou je veľký rozdiel. Ľudia, ktorí zažijú reálny Boží dotyk, znovuzrodenie a naplnenie Svätým Duchom sa obyčajne so svojou skúsenosťou zdieľajú so svojou rodinou a okolím a počet biblicky veriacich ľudí týmto spôsobom rastie. Keď počet biblicky veriacich ľudí narastá do takej miery, že začne byť v spoločnosti badateľný, Biblia viac nie je neznámou knihou, ľudia spontánne zdieľajú svoje skúsenosti s Bohom a po mestách sa dejú vzrušujúce charizmatické zhromaždenia, ktoré sú v centre pozornosti, vtedy môžeme hovoriť o prebudení. Pozrime sa bližšie na charakteristické znaky prebudení v novozákonnej dobe.

Znaky a faktory prebudenia

1 Božou odpoveďou na problémy ľudí bolo vždy to, že niekoho poslal. Najdôležitejšie je, že poslal svojho Syna ako Záchrancu hynúceho sveta. Aj dnes Boh posiela ľudí. Prebudenie začína vždy tam, kde pomazaný muž alebo žena začne kázať evanjelium, konfrontovať materializmus a tradície a zvestovať ľuďom, že pokiaľ nebudú mať odpustené hriechy a osobný vzťah s Bohom, zahynú. Tak ako prví učeníci sa rozišli do sveta a zvestovali Božie slovo, rovnako tak v celých dejinách ľudstva Boh posielal svojich svedkov, aby oznamovali Božie pravdy. Niekedy malo kázanie evanjelia priaznivejšie podmienky, ale niekedy to bolo veľmi ťažké, ako napríklad v dobách inkvizície, keď každý pokus o návrat Božieho slova do spoločnosti bol brutálne umlčaný, ľudia boli sadisticky mučení a po stovkách horeli na hraniciach. Buďme Bohu vďační, že na Slovensku a v Čechách to tak nie je, a zdá sa, že nikdy nebola priaznivejšia doba, aby mohlo byť kázané evanjelium a nikdy nebolo tak reálne, aby prebehlo prebudenie, ako dnes. Využime túto šancu a nedajme sa znechutiť tou trochou šikanovania od úradov a odporom náboženských vodcov.

2 Kázanie slova je sprevádzané Božou mocou. Každý nezaujatý čitateľ knihy Skutkov apoštolov, ktorá je pre nás učebnicou prebudení, si musí všimnúť, ako Boh nadprirodzene spoluúčinkoval a potvrdzoval svoje Slovo. Najčastejším potvrdením kázaného slova boli uzdravenia, výnimočne došlo aj ku vzkrieseniu. Ďalším nadprirodzeným sprievodným znakom bolo vyháňanie démonov, posadnutí ľudia boli oslobodení a zaradení do bežného života. Tieto charakteristické znaky sprevádzali službu apoštola Petra, Jána, Pavla, ale aj iných veriacich, ako boli Štefan alebo Filip. Poslední dvaja menovaní boli pôvodne diakonmi, ktorí sa starali o praktické veci, no okolo nich sa diali mocné skutky Božie, z čoho je jasné, že nadprirodzené znamenia sa netýkajú iba úzkej skupiny služobníkov alebo kléru. Pozrime sa na niekoľko veršov z prebudenia v Samárii, kde slúžil práve diakon Filip: „A Filip zišiel do mesta Samárie a kázal im Krista. A zástupy jednomyseľne pozorovali na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil. Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom, aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A povstala veliká radosť v tom meste.“ (Sk 8:5-8)

3 Pri skutočnom Božom navštívení dôjde k tomu, že sú zmenené mnohé ľudské životy. Keď človek uverí, prežije odpustenie hriechov a stane sa učeníkom Pána Ježiša Krista, čakajú ho veľké zmeny. Po Petrovej kázni na Letnice sa ľudia pýtali, čo majú ďalej robiť, keď uverili. Peter im oznámil tri podmienky, ktoré sú platné univerzálne pre každého obráteného človeka: „A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ (Sk 2:38) Pokánie znamená odvrátiť sa od takých skutkov, ktoré sú v rozpore s Božím slovom, a naopak, začať robiť skutky, ktoré pred obrátením v živote chýbali, ako sú modlitba, vyvyšovanie Boha, chválospevy, návšteva spoločnej bohoslužby a pod. Každý novoobrátený sa musí taktiež pokrstiť. Krst je vyjadrením toho, že som sa dobrovoľne, bez nátlaku stotožnil s Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním, človek vyjadruje, že zomrel starému spôsobu života a rozhodol sa žiť pod vládou Ježiša Krista. „Alebo či neviete, že všetci, ktorí sme pokrstení v Krista Ježiša, pokrstení sme v jeho smrť?“ (Rim 6:3) Tretím bodom štartovacej čiary novoobráteného človeka je to, že prijme Svätého Ducha. Naplnenie Svätým Duchom je dokázateľne iná skúsenosť, ako je znovuzrodenie a naplnenie Svätým Duchom sa dokázateľne prejavuje hovorením novými jazykmi.

4 O prebudení môžeme hovoriť až vtedy, keď sa vyššie uvedené body dejú v masovom merítku. Po Petrovej kázni sa obrátilo tritisíc ľudí, Filipa v Samárii počúvalo celé mesto, a aj Pavlova služba spôsobila, že sa ku Kristovi obrátili zástupy ľudí. Napríklad v Efeze robilo pokánie celé mesto a verejne boli pálené predmety a knihy, ktoré boli spojené s čarovaním a s okultizmom. Výsledkom obrátenia väčšieho počtu ľudí je vznik novozákonných zborov, kde určujúcim faktorom pre priebeh bohoslužby a pre usmernenie ľudských životov je Biblia - Starý a Nový zákon. Veriaci sú vyučovaní nie tradíciám, ale Božiemu slovu, na bohoslužbách dochádza tiež k nadprirodzeným javom a do týchto cirkví Boh kontinuálne pridáva ďalších učeníkov. V Čechách a na Slovensku ešte nemôžeme hovoriť o prebudení, vidíme však semiačka, z ktorých vyjde žatva, a obláčiky, z ktorých bude veľký dážď. Na niektorých miestach sveta však už prší. Sú krajiny, ktoré sú zachvátené prebudením, čo je pre nás velikým povzbudením. O týchto prebudeniach sa dočítate v ďalšom článku.

Prekážky prebudenia

K tienistej stránke Božej práce patrí aj prekonávanie odporu, ktorý diabol kladie do cesty. Nepriateľ sa samozrejme neteší tomu, že sa niekde začalo kázať Božie slovo a ľudia začínajú slúžiť Bohu. Urobí všetko preto, aby tomu zabránil. Aké prekážky dáva do cesty, tiež nájdeme v Skutkoch apoštolov. Pozrime sa bližšie, čo všetko sa šíreniu Božej zvesti stavia do cesty.

1 Štátna moc - Vďaka Bohu, ako som už vyššie konštatoval, podmienky v našich štátoch sú celkom priaznivé, no nie všade si užívajú slobodu. Aj v súčasnosti na niektorých miestach veriaci zomierajú násilnou smrťou podobne ako väčšina apoštolov a veriaci v prvej cirkvi. To, že niekto je ochotný radšej zomrieť, ako zaprieť vieru, nám hovorí o tom, akú veľkú hodnotu má naša viera. Diabol sa snaží zasiahnuť zvlášť vodcov. Herodes dal popraviť apoštola Jakuba a ďalej sa chystal na Petra. Keby Boh Petra nadprirodzene nevyslobodil, dejiny spasenia by sa odvíjali celkom inak, lebo prebudenie skutočne stojí na Bohom pomazaných vodcoch.

2 Náboženskí vodcovia - „A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i saduceji ...“ (Sk 4:1) Sekulárna štátna moc je v skutočnosti tolerantnejšia k prebudeniu ako náboženskí vodcovia. V komunistickej Číne síce veriaci zažívajú prenasledovanie, ale nie až také brutálne ako v štátoch, ktoré sú pod vládou náboženských systémov, ako sú napríklad štáty, kde platí zákon šaríja. Podobne nepriateľské sú aj iné náboženské systémy, napríklad v Rusku je najväčším nepriateľom prebudenia pravoslávna cirkev. Je to zarážajúce, lebo ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú Božími služobníkmi, by sa mali v skutočnosti radovať z toho, že sa káže o Bohu.

3 Saduceji - sú jedna z najtrápnejších a najzbytočnejších zložiek spoločnosti. Saduceji boli v podstate neveriaci. Neverili vo večný život, vo vzkriesenie, v anjelov, neverili v nadprirodzeno. Napriek tomu sa s rovnakou vehemenciou ako farizeji, pustili do prenasledovania učeníkov. Ak niekto robí problémy na Slovensku, tak je to práve táto skupina ľudí. Ľudia, ktorí sami neveria, chcú rozhodovať, čomu sa veriť má a nemá. Robia posudky pre štátne orgány, ktorá cirkev je správna, a ktorá nie, a popritom veci vôbec nerozumejú. Prečo? Samozrejme, je to dobrý biznis. Pred niekoľkými mesiacmi si jedna osoba s úplne sekulárnym vzdelaním poplakala v celoslovenských periodikách, že nemá peniaze na to, aby chránila Slovensko pred vpádom cudzích siekt. Zrejme si myslí, že je záchrankyňou - mesiášom Slovenska. Modlime sa, aby štát nevyčleňoval peniaze pre takýchto ľudí.

4 Veštci, okultisti a satanisti - Vo Filipis sa Pavlovi nedarilo v kázaní evanjelia tak ako na iných miestach. (Sk 16) Po čase vyšlo najavo, že príčinou je nadprirodzená prekážka - okultná magická sila. Vo Filipis žila veštica, majúca démona (Pythóna), ktorý jej dával rôzne nadprirodzené informácie. Pavol tohto démona v mene Ježiša Krista vyhnal. Samozrejme, bol z toho veľký poprask a Pavol skončil vo väzení, no zároveň začalo prebudenie. Hneď v ten deň sa obrátil žalárnik aj s celým svojím domom. Aj my si musíme uvedomiť, že pokiaľ neodstránime nadprirodzené prekážky, ktoré spôsobuje čarovanie, veštectvo a modlárstvo, prebudenie nebude napredovať.

5 Nominálni kresťania - Ľudia, ktorí žijú formálnym náboženskym životom, navštevujú kostoly a iné náboženské inštitúcie s tým, že je to pre nich záležitosť viac-menej kultúry a zvyku, sú tiež proti prebudeniu. Vtedy sa totiž ukáže, že ich vzťah s Bohom je úplne nedostatočný. Nominálni kresťania si totiž myslia, že sa stačí zúčastniť obradov a zároveň smilniť, nadávať, piť alebo páchať iné hriechy. Nechcú počuť, že sú v omyle, nechcú počuť, že skončia v pekle.

6 Odpadlí kresťania - Toto je veľmi smutná kapitola. Na ľuďoch, ktorí zažili Boží dotyk vo svojom živote a potom odpadli, sa naplnia tie najtvrdšie výroky Písma. „Keď vyjde nečistý duch od človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok a keď nenájde, hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde zametený a ozdobený. Vtedy ide a pojme so sebou ešte sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc bývajú tam, a posledné veci toho človeka stávajú sa horšími ako prvé.“ (Lk 11:24-26) „Lebo ak poznaním Pána a Spasiteľa Ježiša Krista boli unikli poškvrnám sveta a boli nimi, zase sa zapletúc premožení, tak sú im posledné veci horšie ako prvé. Lebo by im bolo lepšie bývalo nepoznať cestu spravodlivosti ako poznavším odvrátiť sa od vydaného im svätého prikázania. Prihodilo sa im, čo hovorí pravdivé príslovie: Pes sa navrátil k svojmu vlastnému vývratku a umytá sviňa pováľať sa v blate.“ (2Pt 2:20-22) Odpadlí kresťania môžu kvalifikovane škodiť prebudeniu, lebo poznajú Bibliu, sú oboznámení s problematikou cirkvi a vedia, ako najviac poškodiť. Pravidelne sa však modlíme, aby nás Boh chránil od vplyvu týchto ľudí, a vtedy sa ich činnosť nestretne so zdarom, ale Boh im odpláca podľa ich skutkov.

7 Vnútorné konflikty - V 1. liste Korinťanom Pavol karhá cirkev, že sa v nej vytvorili rôzne prúdy, ktoré medzi sebou súťažili. Nazýva to telesnosťou a detinstvom. Na to, aby sa cirkev rozvíjala, je dôležité zmierenie a harmónia.

8 Kritici prebudenia, ktorí v prebudení nie sú - Prebudenie nie je možné bez nadprirodzenej Božej podpory. Všetko to, čo sa deje cez ľudí, vykoná Svätý Duch. Vynáša ľudí do rôznych pozícií na základe vykonanej práce, na základe ovocia. Sú však ľudia, ktorí v prebudení nenašli svoje miesto, čo je spôsobené práve tým, že nedonášajú ovocie. Je zarážajúce, že práve títo ľudia chcú prebudenia posudzovať. Je to podľa môjho názoru úplná strata sebahodnotenia. Tým ľuďom, ktorí v prebudení sú, je úplne zreteľný omyl týchto mudrákov. No žiaľ, na nominálnych a vlažných kresťanov majú tieto myšlienky vplyv. Tvrdím, že ľudia, ktorí v prebudení nie sú, nemajú oprávnenie ho kritizovať. Nazaretský Ježiš hovorí nasledovné: „Ja som ten pravý vinič a môj Otec je vinár. Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezáva, a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia.“ (Jn 15:1-2)
Princíp je jednoduchý a jasný. Ak niekto donáša ovocie, jeho život, myšlienky, práca, služba je očisťovaná od planých výhonkov, zlých myšlienok, zlých výkladov, predpokladov. Ale nebeským vinárom, ktorý očisťuje svoje ratolesti, je Boh. Nie sú to ľudia, ktorí nemajú o danej problematike ani šajnu. Nie je nám žiadúca ich vinárska starostlivosť, lebo keďže sami nie sú ostrihávaní, nemôžu túto prácu vykonávať na Božom diele. Ak by k tomu došlo, narobili by veľké škody, lebo sa snažia odrezávať práve tie ratolesti, ktoré donášajú ovocie a vyzdvihujú a šľachtia plané výhonky. Kritické hnutia boli veľmi silné v počiatkoch charizmatického hnutia, keď si rôzni samozvaní apoštoli získali meno tým, že všetko kritizovali ako napr. John Stetz alebo Dave Hunt. No vďaka Bohu, toto kritické hnutie je na ústupe a dnes sa vo všeobecnosti prijímajú myšlienky vodcov charizmatického hnutia, ako boli Kenneth Hagin, Derek Prince alebo D. Y. Cho, ktorí boli kritizovaní permanentne. Boh však stál za ich prácou a ani ohovárky nemohli zabrániť tomu, že charizmaticko-letničné hnutie napreduje. Ešte snáď vyvrátim jednu námietku, že sa staviame do pozície nenapomenuteľných, veď predsa aj apoštol Peter bol napomenutý. Všimnite si však, kto ho napomenul, človek, ktorý bol tak isto v prebudení - apoštol Pavol, a nie planý výhonok nenesúci ovocie.



Súvisiace články

Prebudenia|Logos 7 / 2008 | Jaroslav Kříž |Téma
Dotyk argentínskeho prebudenia|Logos 2 / 2016 | Daniel Šobr |Zo života cirkvi
Pandémia novej chrípky?|Logos 12 / 2009 | Denisa Altdorfferová |Veda a viera
Skutky apoštolov III. Oheň prebudenia v Európe|Logos 8 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Duch Jezábel|Logos 8 / 2017 | Németh Sándor |Vyučovanie