Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)

Reportáž z Yoido Full Gospel Church

Soul, Južná Kórea (12.-19. december 2011)

logos-01-2012-soul2.jpg

logos-01-2012-soul1.jpgJe pondelok 12. decembra 2011, 16:15 hod. a ja prvýkrát v živote sedím v lietadle, ktoré ma má zaniesť na moju veľkú obchodnú zahraničnú cestu až do Južnej Kórey, do hlavného mesta – Soulu.

Cesta do Soulu bola pre mňa výzvou nielen čo sa týka biznisu, ale aj tým, že budem môcť osobne navštíviť jeden z najväčších zborov na svete – Yoido Full Gospel Church, na čele ktorého stojí Emeritus Pastor Dr. David (Paul) Yonggi Cho.

Preto mi, milí čitatelia, dovoľte v nasledujúcich riadkoch priblížiť vám bližšie túto cirkev a podeliť sa s vami o zážitky, ktoré som tam zažil. Podarilo sa mi pre vás zrealizovať aj interview s pastorom Reverendom Hyeong Genn Kim a pastorkou Miah Lee, ktorý si môžete prečítať v závere tohto príspevku.

Pred tým, ako som vyrazil do Soulu, som si urobil kvalitnú domácu prípravu, preštudoval som si mapu mesta, naplánoval, aké miesta chcem navštíviť, prezrel som si všetky dostupné webstránky o cirkvi Yoido Full Gospel Church. Keďže ma to miesto, kde majú zborovú budovu, zaujalo, rezervoval som si hotel, kde som strávil jeden týždeň v blízkosti zborovej budovy. Vtedy som ešte netušil, že táto oblasť, ktorá nesie názov Yoido, je centrom biznismenov a finančníkov, teda najprestížnejšou časťou Soulu. Hneď v prvý večer som nevedel vydržať na hoteli, hoci som bol vyčerpaný z dlhého letu, a vyšiel som na prvý prieskum zborovej budovy. Ako som sa blížil k budove, napätie vo mne rástlo a zrazu to prišlo. Naskytol sa mi fascinujúci pohľad na obrovskú, prekrásne vyzdobenú a vysvietenú zborovú budovu. Tak som tam stál, kochal sa v tej nádhere, fotil jednu fotku za druhou a robil plány, kedy sa dostanem dnu na zhromaždenie, premýšľal som, že včera som bol ešte doma a predstavoval som si, ako tu budem stáť, a teraz som tu – miestami som tomu nemohol veriť.

Cirkev, ktorá sa modlí

Počas týždňa som sa venoval obchodným záležitostiam, ale tešil som sa, kedy príde piatok, pretože som dostal pozvanie na piatkové modlitby, ktoré trvajú celú noc až do sobotného rána, a potom na nedeľné zhromaždenie s Emeritus Pastorom Dr. Yonggi Cho. Pomyslel som si: ,,Dobre to začína, môj európsky pohľad a chápanie vecí dostane zabrať, ale teším sa na to.“ Takže, vráťme sa na piatkové modlitby. Poctivo som sa pripravoval, pekne obliekol, aby som urobil dojem na Kórejčanov, a vyrazil som, samozrejme – ako sme v Európe zvyknutí – s miernym meškaním. Prvý šok ma čakal hneď na obrovskom parkovisku, ktoré bolo úplne plné, a na uliciach stáli autobusy v radoch, takže som nedovidel na ich koniec. Pomyslel som si: iste som sa musel pomýliť, asi bude normálna bohoslužba, keď je tu toľko ľudí. Ale nemýlil som sa, boli modlitby. Účasť na piatkových modlitbách bola 30 000 ľudí. Vstúpil som do haly a na 10 sekúnd som prestal dýchať. Obrovská masa ľudí oduševnene chválila Boha. Keď som našiel dych, hneď ma odchytili muži v bielych oblekoch. Dovtípil som sa, že sú to diakoni, a za niekoľko sekúnd som sedel na mieste so sluchátkami v ruke a rozpisom slova, ktoré sa bude ten večer čítať a preberať. Nestihol som na nič reagovať, ani nič povedať, len som poslušne nasledoval pokyny diakonov. Modlitby prebiehali spočiatku ako klasické bohoslužby, s chválami, slovom, zbierkou. Potom nasledovali samotné modlitby. Obzrel som sa po celej hale, aby som videl, kde som to vlastne prišiel. Všade bola masa ľudí, všetky miesta obsadené. Čo hneď upútalo moju pozornosť, boli už spomínaní diakoni, pretože boli rozmiestnení každých cca 5 metrov po celej hale. Všetci mali rovnošatu: biele saká, čierne nohavice, biele košele a bordové viazanky. 99% diakonov boli muži v stredných rokoch (podľa môjho odhadu), len ojedinele som videl ženu diakonku. Všetci diakoni stáli ako v pozore počas celej bohoslužby a dávali pozor na ľudí. Správali sa k všetkým maximálne úctivo, a to nielen k iným, ale aj medzi sebou. Keď sa zdravili, tak sa jeden druhému uklonili. Všetci ľudia na zhromaždení sa riadili ich pokynmi, nikto si nedovolil oponovať príkazu diakona, že on nechce sedieť tam a tam, alebo chce ísť inde. Zároveň však z nich bolo cítiť obrovskú prirodzenú autoritu, bolo vidieť, že sa na nič nehrajú. Všade vládla maximálna disciplína a poriadok, všade bolo čisto, žiadna smietka, žiadne šmuhy, žiadne škvrny, proste nič. Ďalšia vec, ktorá ma hneď na modlitbách zaujala, bola úžasná spolupráca ľudu s pastorom. Neboli len pasívni poslucháči, ale aktívne sa zapájali do diania. Modlitby trvali cca 45 minút, ale boli to modlitby veľmi intenzívne, dynamické a bojovné. Modlili sa všetci s plným nasadením, nevidel som nikoho, kto by sa nemodlil alebo sa nudil, všetci do jedného s plnou pozornosťou prednášali svoje prosby Bohu. Keď sa to všetko skončilo, zrazu sa všetci takmer naraz zodvihli a opustili sálu. Za necelých 10 minút boli všetci von, iba niektorí zostali – a to tí, čo zostávali na ďalšie modlitby, ktoré trvali od 00.00 hod. do 02:00 hod. A potom prišli ďalší od 02:00 hod. do 04:00 hod. Takže, toto bola moja prvá skúsenosť s Yoido Full Gospel Church. Bola neskorá nočná hodina, keď som sa odobral na hotel a už sa tešil na nedeľňajšie zhromaždenie.

Mesto Soul

Sobotu som strávil návštevou mesta, obchodných centier a podobne. Ak dovolíte, rád by som vám priblížil niekoľkými slovami aj Kórejčanov ako takých, niektoré moje postrehy, čo som zažil počas mojej návštevy mesta a rokovania s vysoko postavenými ľuďmi.

V prvom rade musím povedať, že Kórejčania sú veľmi milí ľudia. Sú psychologicky ťažko čitateľní, ale keď som sa na to pýtal môjho obchodného partnera, povedal mi, že kórejskí ľudia sú v podstate plachí, vážia si napr. cudzincov, a ženy sú maximálne poddajné svojim mužom. Takmer 100% Kórejčanov ovláda anglický jazyk a takmer 90% ľudí má vysokoškolské vzdelanie. Dávajú obrovský dôraz na vzdelanie, v celej Kórei majú vyše 100 univerzít, v Soule ich je 45, ale 15 z nich museli zatvoriť pre veľký počet absolventov. V uliciach je až neuveriteľne čisto. Viacerí ľudia, s ktorými som sa rozprával, aj z Veľkej Británie, aj z Japonska, či z Číny mi potvrdili, že nikde na svete nie je taká čistota ako práve v Južnej Kórei. Nenašiel som ani jednu smietku na uliciach, ani jedného bezdomovca či „košáka“, ba ani smetné koše tam nebolo vidieť. V metre pod zemou som sa cítil ako v ďalšom svete. Boli tam tri poschodia pod zemou, keďže soulské metro je neuveriteľne veľké. WC v metre je porovnateľné s WC trojhviezdičkového hotela na Slovensku. Boli tam značkové predajne kozmetiky, parfumov, kaviarne, pekárne, potraviny, papiernictvo, dokonca pobočka národnej knižnice či design studio. Automobilky tam vystavujú svoje modely áut, a dokonca som mal možnosť vypočuť si koncert mladých ľudí. Ako človek, čo trochu vidí do hudby, som musel skonštatovať, že Kórejčania sú vynikajúci hudobníci. Ich precíznosť a systematickosť je premietnutá aj v hudobnom prednese. Čo ma veľmi zaujalo a spočiatku som tomu nerozumel (neskôr po rozhovoroch som porozumel), je to, prečo Kórejčania nosia rúška na tvárach. Bolo mi vysvetlené, že pokiaľ je niekto chorý, okamžite si dá rúško, aby nenakazil druhých. Preto bolo bežné v meste stretnúť takýchto ľudí, dokonca aj šoféri mestskej dopravy ich nosili, aby nenakazili cestujúcich. Ale platí to aj naopak, pokiaľ majú ľudia obavy o svoje zdravie, použijú rúška, aby sa oni nenakazili. No povedzte, nie je to úžasné?

logos-01-2012-soul.jpgĽudia sú veľmi pohostinní a štedrí, hlavne pokiaľ ide o zahraničných hostí, takže na jeden týždeň som sa skutočne cítil ako kráľovské dieťa (nielen vo viere). Navštívil som napr. 11-poschodové obchodné centrum, kde som videl rozmanitý tovar, ktorý som dovtedy nikdy nevidel. Mal som možnosť vyskúšať si napr. topánky v predajni, kde najlacnejší model stál 1 600 USD, chytiť si fľašu vína za 12 000 USD a mnoho iného. Predavačky boli milé, všetky do jednej, či obsluhovala klientov v predajniach módnej konfekcie alebo dopĺňala tovar v potravinách, boli neuveriteľne exkluzívne oblečené, v kostýmoch, a všetky vyzerali ako z módneho časopisu. Hneď, ako som sa objavil, ma oslovili, s čím potrebujem pomôcť. Takisto páni, ktorí predávali, boli oblečení ako zo škatuľky, milí a ústretoví k zákazníkom.

Večer som sa vyviezol lanovkou a navštívil som tzv. N Soul Tower, čo je vysoká veža na kopci, kde sa nachádza aj observatórium, a mal som možnosť vidieť celú tú gigantickú metropolu ako na dlani. Priznám sa, že v ten deň toho bolo na mňa príliš veľa, čo som musel „stráviť“, ale keď som uvidel tú nádheru, nezmohol som sa na slovo. Bol to krásny pohľad na mesto, kde žije cca 12 000 000 obyvateľov a ktoré po vojne vybudovali za neuveriteľných 60 rokov. Keď ma tam ľudia zbadali, chceli sa so mnou fotiť, bol som pre nich atrakcia. A zase, ja som sa nenechal dvakrát prosiť, veď keď môžem, rád urobím druhým radosť. Pri fotení som pre istotu radšej môj fotoaparát nevyťahoval z puzdra, lebo keď som videl tie aparáty, ktoré tam mali tínedžeri – no, nebolo mi všetko jedno. Keď urobili fotku, ich obrázky boli na úrovni magazínov, neuveriteľne čisté a jasné farby. Mladí Slováci by si prišli na svoje v Soule z toho titulu, že internet tam funguje v celom meste, dokonca aj v metre, bez obmedzenia, a samozrejme, zadarmo a – zlatý klinec – niekoľkokrát rýchlejšie ako v Európe. Počas celého týždňa som nestretol človeka, ktorý by nevlastnil najnovší iPhone, Samsung, LG, iPod, samozrejme, tie najkvalitnejšie a najkrajšie modely. Ľudia tam vlastnia techniku, ktorú na Slovensku nemáme šancu vidieť ani v „showroomoch“. Keď som sa plný zážitkov vracal z výletu na hotel, ďalší šok ma čakal pred hotelom, kde sme viacerí išli po ceste a za nami šlo iné auto, pričom sme mu zavadzali v ceste. Keď sme ho zbadali, ustúpili sme sa. Šofér auta pri nás zastavil, stiahol okno a poklonil sa nám na znak vďaky, že sme sa mu ustúpili. Neuveriteľné. Čakal som že nám riadne vynadá, ale akosi som pozabudol, že nie som na Slovensku.

Pri tom všetkom som si akosi zvykol a bolo mi to automatické, že kedykoľvek som prešiel cez recepciu v mojom hoteli, všetci, ktorí boli za recepciou, sa postavili a uklonili na znak úcty. Keď som prešiel 5-krát, tak to urobili 5-krát a vždy s úsmevom. Neuveriteľná vec sa mi stala, keď som išiel po ulici a oproti mne kráčala partia mladých ľudí vo veku asi 10-15 rokov. Bol som zvedavý, ako zareagujú na mňa ako na cudzinca. Na moje veľké prekvapenie sa ku mne otočili a pozdravili ma úklonom. Samozrejme, som im to s radosťou opätoval. Za zmienku stojí aj zážitok z reštaurácie, kde som si dal výborný obed. Všetci ľudia v reštaurácii sa za stolom správali kultivovane, rozprávali sa ticho, tak aby nevyrušovali ostatných. Vedľa mňa si prisadla rodina s malým dieťaťom. Bol som zvedavý, ako sa to dieťa bude správať. Na moje prekvapenie dievčatko sedelo kľudne, žiadne náznaky nervozity. Keď im doniesli jedlo, najprv sa najedla matka, potom otec a dievčatko až posledné. Trpezlivo čakalo, kým sa najedia rodičia a až potom prišiel čas na ňu. Takýchto zážitkov by bolo na niekoľkohodinové rozprávanie, ale vráťme sa späť k záležitostiam cirkvi, lebo blíži sa nedeľa ráno a prvé ranné bohoslužby.

Nedeľa v najväčšom kresťanskom zbore na svete

V nedeľu má Yoido Church 7 zhromaždení. Prvé začína o 7.00 hod. a posledné končí o 21.00 hod. Každá bohoslužba teda trvá 2 hodiny. Po raňajkách som sa vybral na v poradí už druhé zhromaždenie o 9.00 hod. Sála bola plná na prasknutie (podľa môjho očakávania). Keďže som bol v Soule už 6. deň a poznal som disciplinovanosť Kórejčanov, nepochyboval som o tom, že bohoslužba začne takmer na sekundu presne. Na moje sklamanie to tak nebolo. Bohoslužba začala niekoľko minút pred deviatou. Im nestačí začať presne, oni musia začať skôr. Toto bolo už asi 150. prekvapenie, čo ma v Kórei stretlo. Zabudol som podotknúť, že bohoslužby sú prekladané do 6 jazykov, dokonca aj do posunkovej reči pre nepočujúcich.

logos-01-2012-soul2-1.jpgBohoslužba začala tradične chválami. Chváliaci tím bol zložený z kapely (bicie, basa, gitary a 4 syntetizátory), zo symfonického orchestra s dirigentom, z chóru, bol tam aj krásny organ a, čo mňa najviac potešilo, majestátne čierne krídlo. Zaujímavé bolo sledovať, ako dokážu spolu hrať naraz všetky tieto formácie. V chóre spieva 2000 spevákov, ktorí sú rozdelení do skupín po 120 spevákov a striedajú sa na jednotlivých bohoslužbách. V symfonickom orchestri hrali členovia Soulského národného symfonického orchestra, ktorí sú členmi Yoido Church. Chváliči boli neuveriteľne zohratí, technicky vypracovaní s dôrazom na najmenší detail, čo sa týka techniky hry. Avšak musím povedať, že čo sa týka samotného odkazu chvály ako takej, dynamiky a interpretácie skladby, je kapela Olivy neporovnateľne lepšia. Určite je to spôsobené aj rozdielnou kultúrou, ale ja osobne by som si na iný typ chvály, ako hráme v našich zboroch, už nevedel zvyknúť. Po chválach nasledovala kázeň.

Ďalšie prekvapenie ma čakalo, keď som podrobne sledoval priebeh zhromaždenia a zistil som, že počas celej bohoslužby sa nikto takmer ani nepohol, nikto sa nepostavil a neodišiel na kávu alebo na WC, ani jeden človek. Všetci sa plne sústredili na kázeň. Čo bolo skutočne ohromujúce, bol priebeh zbierky. Pastor k nej nemal dlhé slovo, takmer sa zdalo, že iba oznámil zbierku. Celé mi to pripadalo ako majestátna slávnosť. Počas nej spievali operní speváci krásnu pieseň, pričom muži boli oblečení vo frakoch a ženy v spoločenských slávnostných šatách. Keď zozbierali všetky košíky, doniesli ich pred pódium na dlhý sklenený stôl a pastor sa pomodlil za zbierku. Na konci zhromaždenia bola výzva a možnosť prijať Ježiša Krista ako Pána, na ktorú reagovalo niekoľko desiatok ľudí. Každý, kto sa pomodlil modlitbu spasenia, dostal vyzdobenú ružu. Na ranných zhromaždeniach kázal senior pastor Dr. Younghoon Lee odkaz o potrebe posvätenia sa a nutnosti viesť svätý život pred Bohom a ľuďmi. Senior pastor Dr. Younghoon Lee je učeník pastora Dr. Yonggi Choa, vedie prevažnú časť bohoslužieb v Yoido Church.

Akonáhle pastor ukončil zhromaždenie, všetci sa postavili akoby naraz a opustili sálu. Neskôr som sa dozvedel, že na jednej bohoslužbe je prítomných 32 000 ľudí. Teda za 10-15 min. prejde dverami Yoido Church 64.000 ľudí. Úžasné. Do sekcie pre zahraničných hostí prišlo asi 15 diakonov, ktorí nás zobrali do vedľajšej budovy, kde sa nám venoval jeden americký pastor, v službách Yoido Church, a poskytol nám 2-hodinovú prednášku o histórii zboru, súčasnom stave cirkvi, akým aktivitám sa venujú a podobne.

Služba Dr. Yonggi Cho

Niekoľko týchto informácií, ktoré som sa tam dozvedel, by som vám rád uviedol: Dr. Yonggi Cho má vyše 70 rokov a stále cestuje po svete a káže. Vydal viac ako 300 publikácií, napriek jeho veku sa vie stále naplniť Duchom Svätým. Yoido Chuch má vlastné vydavateľstvo novín, ktoré sa stalo v poradí 4. najobľúbenejším v Kórei, pričom má viac ako 1 milión odberateľov. Toto vydavateľstvo sídli v jednej z najdrahších a najvyšších budov v celej Kórei. Yoido Church má 20 satelitných zborov v Soule a každý z nich má 10 000 členov. Celá cirkev vlastní 5 budov v najdrahšej a najluxusnejšej časti Soulu – na ostrove Yoido. Ako som už spomenul, tento ostrov je centrom finančníkov a biznismenov a veľa firiem túži mať kancelárie práve v tejto oblasti. Ročný rozpočet Yoido Church je viac ako 1 milión amerických dolárov. Vlastnia vlastnú univerzitu, ktorej prezidentkou je Miss. Cho. Poskytujú všetky stupne vzdelávania až po PhD.

logos-01-2012-soul3.jpgMajú rozšírenú prácu aj v Japonsku, kde majú viac ako 10 satelitných zborov. Práca v Japonsku začala veľmi dojímavým spôsobom, keď pred mnohými rokmi japonský pastor, ktorý tam viedol cirkev, zavolal Yonggi Choa, aby im pomohol vybudovať prácu v jeho krajine. Vtedy však mal Yonggi Cho zatvrdené srdce voči Japoncom, pretože dlhé roky utláčali Kórejčanov, ponižovali ich ženy a deti. Yonggi Cho mal aj vedenie od Boha, že má ísť do Japonska začať prácu, no nebol toho schopný pre obrovskú krivdu, ktorú utrpela aj jeho rodina. Preto japonský pastor prišiel za Yonggi Choom, kľakol si na kolená a prosil ho, aby odpustil japonskému národu. Keď pocítil, ako mu na nohy kvapkajú slzy japonského pastora, rozplakal sa aj on, v náručí plakali obaja pastori a až vtedy dokázal Yonggi Cho odpustiť Japoncom všetko to, čo spôsobili jeho národu. Od tej chvíle sa začalo prebudenie v Japonsku.

Po prednáške sme sa všetci opäť vrátili do zborovej budovy, pretože o 13:00 hod. sa pripravovalo slávnostné zhromaždenie s Dr. Yonggi Cho. Bol to pre mňa skutočne veľký zážitok vidieť slúžiť tohto pastora naživo. Vyžarovala z neho neuveriteľná autorita, bolo cítiť, ako ho majú všetci ľudia v maximálnej úcte a rešpektujú ho. Dr. Yonggi Cho mal kázeň na tému „Láska Božia a jej význam v živote človeka“. V atmosfére sa priam nieslo, že je to jeho cirkev, jeho práca, jeho ľudia. V ten deň som absolvoval ešte ďalšie bohoslužby, dokonca aj s mládežou, kde sa hrali a spievali piesne, ktoré hráme aj v našej cirkvi, takže som si aj ja prišiel na svoje. Nabitý informáciami a zážitkami som o 17.00 hod. odchádzal do hotela. Cestou som si však spomenul, že som nebol navštíviť kníhkupectvo Yoido Church. Hneď som to teda musel napraviť. Očakával som malú miestnosť s knihami, keď ma však zaviedli do vedľajšej budovy (pretože kníhkupectvo bolo také veľké, že ho museli umiestniť mimo zborovej budovy) naskytol sa mi nádherný pohľad na obrovskú miestnosť plnú kníh, CD, DVD, ornamentov, suvenírov. No kým som to všetko prešiel, ubehli ďalšie dve hodiny. Samozrejme, nedalo sa nekúpiť si knižky od slávneho Dr. Yonggi Choa, preto niekoľko z nich skončilo v mojej príručnej taške.

Na modlitebnej hore

Čím je Yoido Church ešte charakteristický a čo nesmiem zabudnúť spomenúť, sú tzv. modlitebné hory. Dovoľte mi stručne vám tieto miesta opísať. Na prednáške som sa dozvedel, že modlitebné hory sú miesta, kam sa chodia veriaci modliť, čítať a prehlasovať Božie slovo. V celej Kórei ich majú viac ako 300. Za zmienku stojí, že jedna modlitebná hora je vybudovaná na hranici so Severnou Kóreou, a ľudia z Yoido Church sú presvedčení o tom, že aj vďaka tomu, že na hraniciach prebiehajú neustále modlitby, je medzi týmito dvoma krajinami relatívny mier. Americký pastor nám prezradil, že kórejskí kresťania sú veľkí modlitebnici a bojovníci, že sú takí silní, že keby ich aj Severná Kórea napadla a zostala by iba jedna rodina, tak tá jedna rodina by dokázala znovu vybudovať veľkú cirkev.

Na modlitebnú horu odchádza zborový autobus spred zborovej budovy od rána do večera v hodinových intervaloch. Kedykoľvek môže človek prísť, odviezť sa na horu a zase sa kedykoľvek vrátiť. Je to otvorené 24 hod. denne, 365 dní v roku. Celé sa mi to zdalo také fascinujúce, že som sa rozhodol, že to chcem vidieť na vlastné oči. V pondelok, niekoľko hodín pred odletom domov, som teda sadol na autobus a išiel na modlitebnú horu. Cestou, ktorá trvala hodinu, nám šofér púšťal chvály a dynamické kázne, ktorým som síce vôbec nerozumel, ale aj tak to bol zážitok. Bolo to v podstate, ako keď sa na modlitbách modlíme v jazykoch, takže som sa cítil príjemne. Cestou som si predstavoval, ako to asi bude vyzerať. Keď sme tam dorazili, naskytol sa mi úchvatný pohľad. Bol to obrovský komplex budov, vianočne vysvietené ulice. Z prednášky som vedel, že tam budú hotely, reštaurácie, bazény (samozrejme, iba pre zahraničných hostí, lebo Kórejčania sa modlia a nemajú čas chodiť do reštaurácie). Vedel som, že to bude mimoriadne miesto, pretože keď som nastupoval do autobusu, ľudia tam prišli s batožinami, aby sa tam mohli ubytovať na viac dní a modliť sa.

Účasť na piatkových modlitbách bola 30 000 ľudí. Vstúpil som do haly a na 10 sekúnd som prestal dýchať.

Prišiel som teda do centra modlitebnej hory, do veľkej haly pripomínajúcej Noachovu archu. V tom čase tam nebolo veľa ľudí, no pohľad na to miesto bol neobyčajný. Bola tam úžasná Božia prítomnosť, atmosféra nabitá modlitbami, a keď som si sadol a chcel sa začať modliť, akosi sa mi nedalo, len slzy mi tiekli z očí a nedalo sa to zastaviť. Len som sa pozeral na tých ľudí, ako kľačali na kolenách už niekoľko hodín a kričali na Boha. Pomedzi to hrala príjemná hudba a staré dobré songy ako napr. „Krížom len“, či „Ó, Veľký Bože“. Úžasná atmosféra. Keď som to všetko videl, už som nemal ďalšie otázky – bolo mi jasné, kde je ukryté tajomstvo úspechu kórejských kresťanov. Všetko je ukryté v modlitbe. Dozvedel som sa, že tam ľudia chodia na niekoľko dní, muži z práce prídu na nočné modlitby a ráno znova do práce. Dokonca tam nie je nič výnimočné, keby ste uvideli vychudnutých zohnutých ľudí – to znamená, že sa modlia a postia viac ako dva týždne.

Toto je cesta k spiritualite kórejských kresťanov. Dokonca aj Dr. Yonggi Cho sa tam chodí pravidelne modliť. Keď som sa vracal, šofér autobusu sa na mňa usmial. Netušil som prečo. Keď som sa však lepšie obzrel, bol som jediný, kto sa vracal v ten istý deň naspäť do mesta.

Na spiatočnej ceste sme si opäť vypočuli hodinovú kázeň, aby sme nevyšli z tej úžasnej atmosféry. Pred odchodom som si doprial poslednú luxusnú večeru a vybral sa na letisko. Dozvedel som sa, že soulské letisko bolo 3-krát za sebou vyhlásené za najkrajšie letisko na svete. Bolo skutočne mimoriadne.

Takpovediac preplnený dojmami a zážitkami som sa posadil do lietadla a tešil na návrat domov, no zároveň som vedel, že opúšťam jeden pokrokový svet a majestátne dielo kórejských kresťanov. Až teraz, keď doma píšem tento článok, si uvedomujem, kde som to vlastne bol. Bolo pre mňa cťou byť aspoň na malý časový úsek súčasťou života obrovského zboru a vzhľadom k tomu, že Emeritus pastor Dr. Yonggi Cho cestuje väčšinu roka po svete, bol som šťastný, že som bol v Kórei presne vtedy, keď bol aj on vo svojej krajine. Teším sa však, kedy sa do Soulu budem môcť opäť vrátiť, pretože túto zem sa oplatí vidieť.

 

 

Rozhovor s pastorom Rev. Hyeng Genn Kim a pastorkou Miah Lee

Čo bolo podmienkou, aby sa váš zbor dostal do bodu v akom sa nachádza teraz?

Verím, že náš zbor založený Dr. Yonggi Cho, ktorý zdôrazňoval Ducha Svätého, ak by som to mal dať do súvisu, tak tou podmienkou pre náš duchovný stav, je samotný Duch Svätý. Všetko sa to od toho odvíja a my iba nasledujeme cestu a vedenie Ducha Svätého. Duchovná oblasť je definovaná Duchom Svätým. Nasledujeme Ducha Svätého a všetko čo On prikáže, my poslúchneme.

Koľko má zbor momentálne členov?

Zbor má momentálne 780.000 členov. Ako viete, máme rozdelený zbor na tzv. bratské zbory a v Yoido Church máme 450.000 členov, potom máme 20 dcérskych zborov v Soule a v oblasti Kórey, a keď to spolu zrátame tak nás je 820.000 členov. Ale keď sa sústredíme na Yoido Church tak nás je 450.000 členov.

Ako to máte zariadené, že sa toľko ľudí dokáže vystriedať na bohoslužbe v priebehu jedného dňa?

Toto nie je naša prvá bohoslužba v nedeľu (boli sme aktuálne na druhej bohoslužbe v poradí), viem že idete teraz na bohoslužbu o 13:00 hod. s pastorom Dr. Yonggi Cho, ale zvyčajne máme sedem bohoslužieb: o 7.00, o 9.00, o 11.00, o 13.00, o 15.00, o 17.00 a o 19.00 hod. Zvyčajne sa ľudia podieľajú na bohoslužbe v hlavnej budove, ale keďže nemôžeme všetkým slúžiť v hlavnej budove, preto máme viacero budov, v ktorých sa ľudia môžu podieľať na bohoslužbe a slúžiť Bohu.

Aký odkaz v súčasnej dobe kážete ľuďom po zboroch?

Zvyčajne Dr.Yonggi Cho káže rozdielne témy, napr. o Duchu Svätom a Ježišovi, o Bohu našom Stvoriteľovi, a o kríži Ježiša Krista, ako aj o nádeji, o láske Božej a viere, a tiež o 4 duchovných dimenziách. Závisí to aj od toho, ako ho práve vedie Duch Boží. Aj ostatní pastori kážu podľa vedenia Ducha Svätého, ale je to zvyčajne podobné tomu, čo káže Dr. Yonggi Cho.

Na čo dávate najväčší dôraz vo vašom zbore?

Ako som už povedal, hlavný dôraz je na Ducha Svätého, čokoľvek nám prikáže, my urobíme a nasledujeme Jeho vedenie. Teraz momentálne sa Dr.Yonggi Cho sústredí na tému: „Hollystic Salvation“, čo znamená, že ak veríš v Ježiša Krista, môžeš získať duchovnú spásu, ale nielen duchovnú, ale tiež záchranu mysle, srdca a tela, ale tiež sa sústredíme aj na oblasť prírody, problematiku chudobných ľudí a záchranu pre spoločnosť. Zahŕňa to v podstate celý svet ako taký. To je v podstate „Hollystic Salvation“. Toto je to, čo momentálne zdôrazňujeme.

Všimol som si, ako majestátne u vás prebieha zbierka, pripomínalo mi to slávnosť. Povedzte nám o tom niečo viac.

V Kórei tradičná zbierka vyzerá tak, že ľudia dajú Bohu to, čo chcú a slúžia Mu ako oni sami chcú. Ale v našom zbore, keďže Dr. Yonggi Cho cestoval po celom svete, prišiel na to, že zbierka je ako slávnosť. Zbierku berieme ako službu Bohu a považujeme to skutočne za slávnosť. Keď slúžime Bohu, zozbierame všetky košíky a dary. Toto je cesta, ako to robí Dr. Yonggi Cho a je to jeho idea.

Koľko pastorov má momentálne váš zbor ?

Máme 700 pastorov, ktorí sú rozdelení do tých 20 zborov. Yoido Church má 408 pastorov.

Všimol som si počas bohoslužby obrovskú disciplinovanosť vašich členov zboru. Ako ste dosiahli túto disciplinovanosť  u ľudí?

Každý kto chce byť starším zboru, diakonom, alebo senior diakonom, musí absolvovať biblický kurz, ktorý keď preložím do angličtiny, je to v podstate biblická škola, a potom musia ísť do odbornej Kórejskej biblickej strednej školy, a na tej škole študujú zborový program. Čiže najprv absolvujú biblický kurz a potom zborový program. Týmto kurzom zároveň musia prejsť všetci členovia zboru, pričom zbor zabezpečuje toto štúdium pre všetkých členov. Keď to dokončia, môžu sa stať staršími zboru, diakonmi, senior diakonmi alebo vedúcimi domácich skupín.

V našom zborovom systéme máme viacero organizácií, ale ľudia sú v podstate disciplinovaní už sami od seba. Novoobrátení ľudia musia absolvovať 6-týždňový intenzívny špeciálny kurz, aby porozumeli fungovaniu cirkvi, ako sa majú správať, a keď tomu porozumejú, tak nasledujú náš organizačný systém.

Povedzte nám tajomstvo rastu vášho zboru, ako sa vám podarilo dosiahnuť tento fantastický počet ľudí?

Toto sa nepodarilo mne, ale podarilo sa to Dr. Yonggi Cho, ktorý nasleduje vedenie Ducha Svätého. Bez Ducha Svätého nemôžeme vidieť prebudenie a ako Dr. Yonggi Cho hovorí, kľúčom k prebudeniu je modlitba. On sa modlí a rozumie ceste Ducha Svätého. Keď cestuje po celom svete, túto otázku mu kladie veľa pastorov, a on im vždy odpovie: Modlím sa a poslúcham! Veľa sa modlí a počúva hlas Ducha Božieho a poslúcha Jeho vedenie a tiež Božie slovo.

Rastu zboru momentálne napomáhajú aj domáce skupinky. Tak ako bunky sa musia rozdeliť a pokračovať v raste, tak isto je to aj so zborom. Na skupinkách ľudí vyučujeme Božiemu slovu, aby sa stali ľudia skutočnými kresťanmi, ako bol aj Ježiš Kristus, aby rozumeli Božiemu slovu a títo ľudia zo skupiniek potom participujú na raste zboru.

Opíšte nám stručne, ako vyzerá vaša práca s deťmi počas bohoslužby?

Naša práca s deťmi je založená na princípe školského vzdelávania, kážeme im Božie slovo, deti sú rozdelené do 4 kategórií a každá skupina má vlastného učiteľa, vlastné učebnice. Je to v podstate, ako keď to prirovnáme ku škôlke, základnej škole, strednej škole. Učebnice vydávame my sami. Momentálne máme okolo 7000 detí v takomto vzdelávacom procese.

Koľko hodín denne sa modlí bežný člen zboru a koľko pastor?

To závisí od pastora samotného, od jeho času a možností, ale musia sa modliť 3 hodiny denne,  keď je to starší zboru alebo diakon, tak ten sa musí aspoň 2 hodiny denne, ostatní členovia aspoň jednu hodinu denne. Keď majú viac času, tak sa modlia aj viac, ale toto je požadované minimum. Ale, samozrejme, niekedy je to veľmi náročné, modliť sa viac ako 3 hodiny. Dr. Yonggi Cho sa v začiatkoch modlil 10 hodín denne.

Máte vo vašom zbore členov, ktorí zastávajú vysoké pozície vo firmách alebo  v politike?

Áno, samozrejme, máme veľa členov, ktorí pracujú pre Kórejskú vládu, a pre prezidenta Južnej Kórey. Títo ľudia majú srdce služobníka, snažia sa slúžiť Bohu nie ako vodcovia, ale ako služobníci, čo je veľmi dobrý príklad pre bežných členov zboru. Väčšinou zastávajú pozície diakonov, takže ich v cirkvi ani nespoznáte, že sú vysoko postavení.

Povedzte nám niekoľko slov o modlitebnej hore.

Od našej budovy cesta na horu trvá asi hodinu. Kým sa modlitebná hora založila, Dr. Yonggi Cho sa tam chodil modliť a ideu o tej hore dostal od svokry a od Pána, až sa nakoniec rozhodol založiť „Horu modlitieb“. Veľa ľudí sa tam chodí modliť, do modlitebnej miestnosti sa zmestí viac ako 5000 ľudí na jedno modlitebné zhromaždenie. Teda za jeden deň sú 4 modlitebné zhromaždenia. Tieto prebiehajú každý deň. Jednotlivé modlitebné zhromaždenia sú v týchto časoch: 6:00 hod.; 10.00hod.; 15.00hod. a 19.00 hod. Všetky modlitebné stretnutia sú plne obsadené.

Aké máte plány a vízie do budúcna ako cirkev?

Sociálna pomoc chudobným a chorým ľuďom, služba Bohu a celej spoločnosti. Je pre nás dôležité, aby sa evanjelium dostalo ku všetkým ľuďom a aby zasiahlo celý svet.

Všimol som si zaujímavé zloženie chvál, ktoré sa skladajú z kapely, symfonického orchestra a z chóru. Títo ľudia sú profesionálni muzikanti?

Veľa ľudí, ktorí slúžia vo chválach, pracujú profesionálne pre Kórejský orchester a sú všeobecne známi, v zbore za to však neberú mzdu, ale majú to ako službu Bohu. Okrem chváličov v orchestri máme aj členov chóru a chváliaci tím. Aj v ostatných zboroch máme takéto chváliace tímy.

Na záver: Čo by ste chceli odkázať čitateľom časopisu Logos?

Duch Svätý je najdôležitejšia osobnosť pre cirkev, čokoľvek budete robiť, nasledujte Ducha Božieho a milujte Ducha Božieho, nasledujte Ho celý zbor, ako aj ľudia celej krajiny. Poslednú vec, ktorú chcem povedať: keď sa modlíš, rozumieš ceste Pánovej. Keď rozumieš ceste Ježiša Krista, snaž sa ju nasledovať a Duch Svätý Ti zabezpečí veľa dobrých veci podľa Jeho vôle. Modli sa a nasleduj cestu Ducha Božieho, lebo aj Ježiš Kristus bol pokrstený vodným krstom od Jána, a potom Duch Boží zostúpil na neho a keď on nasledoval Ducha Božieho, urobil veľa zázrakov.

 

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem vám veľa Božieho požehnania.



Súvisiace články

Spirituál & gospel|Logos 4 / 2010 | Jana Belková |Z histórie
New Creation Church – Singapur|Logos 8 / 2013 | Radovan Kapusta |Reportáž
City Harvest Church v Singapure|Logos 6 / 2013 | Radovan Kapusta |Reportáž
Summer Gospel Tour 2016|Logos 7 / 2016 | Daniel Šobr |Reportáž
King’s Revival Church International |Logos 12 / 2012 | Radovan Kapusta |Reportáž