Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Rozruch okolo busty Ferdinanda Ďurčanského

logos09-durcansky.jpg

Vládny kabinet a premiérka Iveta Radičová, vyjadrili odmietavý postoj k inštalovaniu busty Ferdinandovi Ďurčanskému na námestí SNP v Rajci. Premiérka pripomenula, že odmieta oslavovať reprezentanta nedemokratickosti a hrubého porušovania ľudských práv. Podpredseda vlády pre ľudské práva, Rudolf Chmel, sa obrátil na primátora Rajca, aby zrušil rozhodnutie o inštalovaní busty.

V januári 2011 mestské zastupiteľstvo v Rajci postavilo na námestí SNP bustu Dr. Ferdinanda Ďurčanského a inštalácia tejto busty spustila lavínu protestov. Vyhlásenie vlády reagovalo na všeobecný rozruch v médiách, ktorý vyvolali aktivisti Občianskej Charty 2010, keď bustu Ferdinanda Ďurčanského obalili toaletným papierom. Tento nezvyčajný protest proti buste bol len jeden z mnohých protestov proti glorifikovaniu značne kontroverzného politika z čias Slovenského klérofašistického štátu.

V Rajci vznikla občianska aktivita, ktorá zbierala podpisy občanov v rámci petície odsudzujúcej osadenie busty v ich meste. Proti buste ihneď protestoval Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a ostrý protest vyjadril aj Zväz židovských náboženských obcí. Bustu Ďurčanského v Rajci odsúdil taktiež Historický ústav SAV. Protestnú akciu proti buste zorganizovalo aj Hnutie Human, ale busta tam, napriek všetkým protestom, stále stojí.

Kto to bol Ferdinand Ďurčanský, a prečo bol odsúdený ako vojnový zločinec na trest smrti? Narodil sa v roku 1906 v Rajci a študoval na prestížnych právnických univerzitách v Paríži, vo Viedni a v Berlíne. Bol to veľmi talentovaný právnik a publicista, avšak už v mladosti bol horlivým prívržencom Nemeckej ríše a Adolfa Hitlera. Ako študent sa výrazne orientoval na politiku radikálneho nacionalizmu a fašizmu podľa vzoru Mussoliniho a Hitlera. Vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a tam bol extrémne angažovaný: Publikoval články v časopise Nástup (časopis ľudáckej mládeže) a rýchlo sa stal ideovým vodcom akademickej inteligencie v HSĽS. Jeho inteligencia a horlivosť mu umožnila rýchlu politickú kariéru. Po vzniku Slovenského štátu si ho vtedajší prezident Jozef Tiso vybral do vlády ako ministra verejných prác a dopravy, v roku 1939 bol ministrom vnútra a neskôr sa stal ministrom zahraničia Slovenského štátu. Ako minister zahraničia naivne presadzoval slovenskú neutralitu a suverenitu. To sa nepáčilo Machovi a Tukovi, ktorí presadzovali úzke spojenectvo s Nemeckom, a preto Mach presadil, aby bol Ďurčanský z vlády odvolaný. Túto skutočnosť používa primátor Rajca ako argument na ospravedlnenie Ďurčanského. Primátor Ján Rybárik tvrdí, že Ďurčanský nie je zodpovedný za deportácie slovenských Židov do koncentračných táborov, ktoré prebehli v roku 1942, lebo v júli 1940 bol z vlády Jozefa Tisu odvolaný. Ako hodnotia tento argument historici? Je Ferdinand Ďurčanský skutočne nevinný?

Ďurčanský bol spolutvorcom hrozného totalitného režimu a to sa nedá ignorovať.

Určite nie! Historické fakty ho jednoznačne usvedčujú ako iniciátora nastolenia nedemokratického a zločinného totalitného režimu na Slovensku. Fašistický režim Slovenského štátu má na svedomí asi 70 000 životov nevinných ľudí a Ďurčanský je jedným z hlavných tvorcov protižidovskej legislatívy Slovenského štátu. V roku 1939 bol členom Komisie pre riešenie židovskej otázky a osobne podal 8 návrhov protižidovských diskriminačných zákonov. Práve Ďurčanský vypracoval predsedovi vlády J. Tisovi osnovy právnych noriem pre riešenie židovskej otázky a ako minister vnútra v roku 1939 ich aj realizoval. V júni 1940, ako člen kabinetu vlády, vo svojom prejave hodnotil svoju činnosť takto: „Vo verejných službách bolo doteraz prepustených 321 židovských zamestnancov, zvyšok je ponechaný, dočasne, a neskôr aj tí prepustia miesto Slovákom. Pred pár dňami som podpísal 248 dekrétov, ktorými som znemožnil ordinovať praktickým lekárom – Židom. Zásahom vlády bolo pozbavených praxe 443 advokátov a 7 notárov – Židov. Pripravuje sa zákon, ktorý dáva právo vyvlastniť každý dom patriaci Židovi...“ Arizačné zákony skutočne inicioval a sám aj židovský majetok arizoval. Štátny archív Ministerstva vnútra SR v Nitre vedie záznam o konfiškácii majetku, konkrétne kaštieľa v obci Neverice, ktorého novým vlastníkom sa stal Dr. Ferdinand Ďurčanský a jeho rodina. Na doplnenie dodávam, že tento kaštieľ pôvodne patril Dr. Krausovi, ktorý mal smolu, lebo bol Žid. Známy je Ďurčanského horlivý prejav na námestí v Topoľčanoch, keď prehlásil: „Pozrite sa, toto všetko sú židovské obchody, tu všade bývajú Židia, toto všetko bude vaše.“

Najväčší paradox tejto kauzy je, že busta Ďurčanského je postavená na námestí SNP. Slovenské národné povstanie vypuklo ako vzbura Slovákov proti totalitnému fašistickému režimu a Ďurčanský bol dôležitý pohlavár práve tohto režimu. Samotný Ďurčanský po vypuknutí SNP 1. septembra 1944 iniciatívne vystúpil v rozhlase s nenávistným prejavom proti povstalcom a podporil nemeckú okupáciu Slovenska.

Ďurčanský bol odsúdený v roku 1947 ako vojnový zločinec. Bol však odsúdený v neprítomnosti, keďže ešte v marci 1945 emigroval cez Rakúsko a cez Rím do Argentíny. V exile bol naďalej politický činný ako vodca ľudáckej emigrácie až do svojej smrti v roku 1974, ale jeho politické angažovanie sa západní politici viac-menej ignorovali.

Samozrejme, je ťažké súdiť človeka a jeho konanie v danej zložitej dobe a za daných zložitých okolností. Existujú pokusy o ospravedlnenie Ďurčanského argumentmi, že sa snažil o politiku menšieho zla. Ale fakty o jeho politickej činnosti sú veľmi nelichotivé. Ďurčanský bol spolutvorcom hrozného totalitného režimu, ktorý spáchal veľké zločiny na slovenských občanoch, a to sa nedá ignorovať. My sme kresťania a máme byť soľou a svetlom pre tento svet. Preto to chápem tak, že (okrem iného) zlo máme označiť ako zlé. Nemôžeme byť ľahostajní ku snahám prejavovať úctu ľudáckemu radikálovi a nekriticky oslavovať človeka, ktorý bol iniciátorom tvrdých antisemitských zákonov. Ďurčanský bol fašistický pohlavár a bol odsúdený na trest smrti ako vojnový zločinec. Aj preto jeho busta na námestie v Rajci skutočne nepatrí.

 

Zdroje:

Jana Hradská a Slávka Molnárová: Židovské dejiny a kultúra
Vyhlásenie historického ústavu SAV k osobe Ferdinanda Ďurčanského 11.3.2011
Otvorený list SZPB
Reakcia ÚPN na Ďurčanského bustu
www.sme.sk, www.pravda.sk, www.aktuality.sk



Súvisiace články

Detský tábor 2013|Logos 8 / 2013 | Redakcia |Zo života cirkvi
Nie všetci moslimovia ťa chcú zabiť|Logos 11 / 2011 | Christopher Alam|Svetové náboženstvá
Najväčšie prebudenie v histórii|Logos 4 / 2012 | Redakcia |Zo sveta
Pokračujeme|Logos 8 / 2015 | Daniel Šobr |Pokračujeme
Pokračujeme|Logos 1 / 2013 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme