Častokrát ako v Starom, tak aj v Novom zákone nachádzame rôzne podobenstvá, ktorých cieľom je vypovedať skutočnosti o Bohu, Jeho postojoch a o Božom kráľovstve. Nie ono samotné je skutočnosť, ale na príkladoch z prirodzeného sveta a diania sa Duch Svätý snaží vysvetliť ľuďom podstatu vecí, ktoré sú mimo našich prirodzených zmyslov, ale popritom sú súčasťou aj nášho sveta, respektíve sa môžu stať jeho súčasťou s ich pozitívnym účinkom a dopadom na ľudský život. V Starom zákone podobenstvá používali hlavne proroci. Či to bol Nátan a jeho ovečka, Jeremiáš, Ezechiel, alebo celá prorocká časť knihy Daniel o ríšach. V nasledujúcom článku predstavíme sedem podobenstiev z Matúša 13. Minimálne prvé je jedno z najdôležitejších. Okrem týchto sedem, Ježiš použil viac ako dvadsať ďalších, ktorých obsah je tiež veľmi dôležitý. Spomeňme aspoň niekoľko z nich: o milosrdnom Samaritánovi, o dvoch synoch, o kráľovskej večeri, o hrivnách, o desiatich pannách, o boháčovi a Lazarovi, o stratenej ovci a minci a iné.
Ide o základné a najrozsiahlejšie podobenstvo z Matúša 13. Rozsievač rozsieva zrno – slovo. V zrne je genetický obsah pre rast a nesenie ovocia. V tomto podobenstve je kľúčová kvalita pôdy, čo je obraz srdca. Ježiš pri výklade tohto podobenstva poukáže na to, že úroda vzišla iba v tom prípade, ak ten, kto počuje Slovo, mu aj porozumie a zachová ho. Tam vie prísť úroda tridsať, šesťdesiat až stonásobná. Je zaujímavé sledovať, čo je hlavným požieračom Slova.
Tak napríklad v úvodnej pôde, respektíve nepôde, ide o miesto vedľa cesty. Tam sa zrno nezachytí, nezakorení a nemá šancu vyrásť. Výklad je – človek počuje, ale nerozumie. Tu sa treba zastaviť. To nerozumie znamená v gréčtine doslova – nespojiť si v mysli to, čo vnímajú zmysly, alebo aj nerozumieť, nejasne vnímať, nemať vhľad. Je pravdou, že nie všetkým je dané obrátiť sa, ale tu vidíme, aby Slovo prinieslo úžitok, je potrebné dať si námahu pochopiť ho. Žiaľ, žijeme v dobe, kedy myslieť je ,,ťažké“. To platí aj pre kresťanov napríklad pri počúvaní kázní a čítaní Slova. Dať si námahu rozumieť Božím výrokom je jeden z najzákladnejších princípov úspechu kresťana.
Tu je ešte potrebné všimnúť si osobu, ktorá má prvoradý záujem hneď v počiatku vybrať Slovo z pamäťového systému človeka. V podobenstve sa nazýva ten zlý. Ak budeme materialisti a budeme ignorovať realitu satanovej ríše, čo nám však nijako neprospeje, lebo človek je postavený v duchovnom konflikte či chce či nie, nebudeme si vedieť vysvetliť, prečo v živote vedia byť tak zlé životné okolnosti. Božie slovo jasne povzbudzuje k boju voči temným silám.
Ďalšia sejba bola na skalnaté miesto. Dôvod neúspechu je podobný ako pri prvej sejbe, a to neschopnosť zakorenenia. Oplatí sa dať si námahu a zakoreniť sa hlboko v Slove. Inak príde napríklad prenasledovanie, alebo zlé okolnosti a to s človekom zatrasie a viera takého človeka vie byť ľahko spochybnená.
Poslednou pôdou, ktorá neprinesie úspech v žatve je siatie do tŕnia. Tŕnie v tomto prípade je ustarostenosť, honba za luxusom a rozkošníctvo. Žiaľ, práve pre tieto tri (Matúš opisuje dva a Lukáš tri preto, lebo Lukáš píše Grékom, a práve grécka kultúra bola presiaknutá hedonizmom, oproti židovstvu, ktorým píše Matúš) faktory viacerí kresťania nevedia postúpiť ďalej. Slovo už prináša úžitok, ale nie v takej miere, ako je žiadúce.
Podobenstvo o kúkoli nie náhodou pokračuje hneď za rozsievačom. Existuje dobrá sejba a zlá sejba. Zlá sejba neguje a dusí dobrú. Preto aj v Mojžišovom zákone je zákaz siatia dvojitého semena na jedno pole. Tým nás Biblia upozorňuje, že zo žatvy na takomto poli bude mizerná úroda.
To sa dá vztiahnuť ako na osobný život, tak aj na predpoveď, o ktorej doslovne hovorí Ježiš a to je skonanie sveta. Preto do dnešných dní rastie vedľa seba Božie aj satanovo kráľovstvo, aby unáhleným spôsobom neboli zničení aj tí, čo sa ešte majú obrátiť.
Po kúkoli nasledujú dve podobenstvá, ktoré hovoria o vnútornej sile Božieho kráľovstva. Horčičné semiačko je jedno z najmenších, ktoré sa bežne používajú v poľnohospodárstve. Napriek tomu vie dorásť do väčších rozmerov ako pšenica, kukurica či slnečnica. Tak isto má aj kvas schopnosť ovplyvniť ostatok cesta tak ako je samé nastavené. To nám dáva nádej, že práca evanjelizácie a budovania zboru nie je márna, a aj keď na začiatku, v porovnaní so svetským systémom a inštitúciami, vyzerá nepatrná, je v nej sila preraziť a aj predbehnúť. Je tiež potrebné upozorniť, že uvedené podobenstvá majú aj silný Kristologický odkaz, tak ako aj nasledujúce – o poklade a perle.
„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole.“ (Mt 13,44)
K správnemu chápaniu podobenstiev je potrebné zodpovedať si otázku, čo je v tomto príbehu Božie kráľovstvo. V tomto podobenstve je Božie kráľovstvo poklad skrytý na poli. Človek je tu obraz Syna človeka – Ježiša Krista. Predáva všetko, čo má a kupuje pole. Pole je svet. Tak ako hovorí list Filipanom 2,6: „... ktorý súc v podobe Boha nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu, ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe nájdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.“
Ježiš sa zriekol všetkého čo mal, slávy u Otca, dokonca vlastného života, aby zachránil stratený svet. Svet – pole sa dostalo podvodom do vlastníctva diabla, ale tak Boh miloval svet, že dal Syna, aby každý kto uverí, nezahynul ale mal život večný. Takže Syn kúpil celé pole, preto do dnešných dní sa môže ktokoľvek, kdekoľvek v akékoľvek historické obdobie obrátiť, kto sa narodí na zemi – poli. „Vediac, že nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, ale drahocennou krvou ako bezvadného a nepoškvrneného baránka, Krista.“ (1 Pt 1,18)
Je dobré všimnúť si výraz, že s radosťou ide, aby predal všetko a získal poklad. Evanjelium je radosťou nielen pre zachránených, ale aj pre Záchrancu, pretože tu vystupuje dôležitý výraz poklad. Z ľudského hľadiska sú poklady hlavne materiálneho pôvodu, ale napríklad pre rodiča je pokladom jeho dieťa, ktoré sa nedá vyvážiť zlatom. Takisto aj pre Boha je najväčšou hodnotou duša človeka. Boh volá každého bez rozdielu miery hriechov do svojho kráľovstva. Aj dnes znie odkaz z neba: Obráť sa!
„Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly a ktorý nájdúc jednu drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju.“ (Mt 13,45-46)
Aj v tomto podobenstve je možných viacero významov. Syn Boží je kupec a aj pre jednu perlu – človeka by bol ochotný prísť. Druhý možný výklad je spojený s konkrétnym kresťanom. Niečo sme hľadali. Šťastie, spravodlivosť, zmysel života, hodnoty. Po obrátení viacerí mali tú skúsenosť, že našli tú perlu, to najlepšie. Nie v poslednom rade ide aj o Božie slovo, respektíve perly, ktoré sú pre nás mannou, životom. „A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš.“ (Jn 6,68) Každý majiteľ pokladu, v našom prípade periel, hľadá bezpečné miesto, kde by uschoval svoje hodnoty. Trezorom pre poklady Slova je naše srdce. „Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich nájdu, a celému ich telu lekárstvom. Nado všetko, čo treba strážiť, strež svoje srdce, lebo z neho pochádza život.“ (Pr 4,20-23)
Tak ako každé podobenstvo, aj na toto sa môžeme pozerať z viacerých uhlov. Vlečná sieť pri rybolove vyťahuje zaradom rôzne druhy rýb. Po tom, keď ju vytiahnu, sadnú si v lodi a to, čo je zlé, vyhádžu a dobré nechajú. Na prvom mieste je výklad, o ktorom hovorí Pán, že ide o skonanie sveta a vykoná sa jednoznačný súd nad zlom. Ale v tomto podobenstve je tiež odkaz pre cirkev. Loď väčšinou predstavuje cirkev, rybolov evanjelizáciu. Po obrátení je potrebné sadnúť si v lodi – v cirkvi a na základe Slova povyhadzovať také druhy myšlienok, postojov a skutkov, ktoré sú temné a doniesli sme si ich zo sveta. Cieľom je, aby sa osoba kresťana očistila a mohla sa nastoliť vláda Božieho kráľovstva.
Sedem benefitov čítania Božieho slova | | | Logos 6 / 2018 | | | Daniel Šobr | | | Vyučovanie |
Májová návšteva Petra Gammonsa | | | Logos 5 / 2017 | | | Martina Šafaříková | | | Reportáž |
BALÁZS SZABÓ V PRIEVIDZI | | | Logos 3 / 2009 | | | Ján Hudec | | | Zo života cirkvi |
Božie kráľovstvo medzi nami | | | Logos 7 / 2019 | | | Daniel Šobr | | | Zo života cirkvi |
Čo s krízou? | | | Logos 11 / 2008 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |